V srdci
„Pozri do kalendára, sviatok je dnes a nie o týždeň,“
Na stolíku porozkladané papiere, jeden cez druhý, je ich tu poriadna kôpka. Izabela ani netuší, kde sa vzali, nie je to tak dávno, keď tu vládol poriadok. Keby mala viac času, určite by ich už pozakladala do šanónov. Nedávno ju za to kritizovala aj Vierka, vraj čo to tu má za neporiadok. Nuž pomenovať sa to dá rôzne a jej dcéra je puntičkárkou už od útleho detstva, na jej písacom stole mali všetky veci presne určené miesto. Keď niečo nebolo presne podľa plánov, beda, obviňovala všetkých okolo. V puberte sa zdalo, že jej poriadkumilovnosti odzvonilo, ale kdeže, bol to len akýsi krátkodobý útlm.
V kúpeľni je ticho, práčka podľa všetkého skončila. Presunie sa tam a kontroluje situáciu, presne ako predpokladala, pripraví si bielizeň na vešanie a šup s ňou na balkón. Vylezie, rýchlo pritiahne balkón, nechce pustiť chladný vzduch do bytu, cítiť, že je november. Postupne odoberá z veľkej kopy, prichytáva jednotlivé kúsky farebnými štipcami na šnúru.
Pri jednom z pohybov spozornie, ak ju uši neklamú, zvoní telefón. Pootvorí, hlavu vopchá medzi dvere a nazerá dovnútra, obrazovka svieti, je to jasné. Preruší načaté a vráti sa do kuchyne. „Bez okuliarov som slepá,“ zamrmle a vezme do ruky telefón. Ešte nestihne povedať ani tradičné prosím a z mobilu sa ozve priateľka. „Servus, Izka, o chvíľu som u teba a skočíme na cintorín, kahance ani sviečky kupovať nemusíš, všetko kúpime spolu.“ Veľmi ju jej slová neprekvapili, Eva vždy bola silná osobnosť a rada organizovala všetko a všetkých okolo seba. Jednoducho taká veľká voda, inak skutočne zlatá osôbka. „Počkaj, moja milá, ja dnes nikam nejdem, skôr na budúci týždeň, ale kávičku si spolu vypiť môžeme.“ „Neblázni, chceš, aby sa Števko v hrobe obrátil? Pozri do kalendára, sviatok je dnes a nie o týždeň,“ nedá sa odradiť Eva. Po jej slovách Izabelu pichne pri srdci, toto robiť nemala, keď už nič, Števka mala nechať na pokoji, ona za ním chodí pravidelne a trávi s ním veľa času, vždy mu porozpráva všetky novinky, na to ani sviatok byť nemusí. „Povedala som ti, dnes a vôbec celý tento týždeň ma do toho chaosu nikto nedostane a neboj sa na Števka som nezabudla, ty by si mala vedieť, že moje srdce patrí len jemu.“ Viac povedať nemusela, ukecaná Eva zmĺkla, tentokrát sa jej nepodvolila. „Dobre, tak mi nachystaj kávičku, ale tú najlepšiu akú máš doma, keď dorazím prezvoním ťa.“ Viac slov nebolo treba, priateľka pochopila, úcta k tým, ktorí nás opustili je u nej hlboko v srdci.
