V Sýrii sa dohodou Ruska s Izraelom mení situácia.
Prezident Ruska Vladimír Putin a premiér Izraela Benjamin Netanjahu si dnes potriasli ruky. Na spoluprácu pri koordinovaní svojich postupov v Sýrii. Ak mnohých takýto „pakt“ prekvapil, mnohých naopak prekvapilo, že prišiel až tak oneskorene.
Napriek tomu, že Izrael a Rusko majú vo vťahu k Sýrii, presnejšie k Bašárovi Assadovi, rozdielne postoje. Zatiaľ čo Izrael stále vníma jeho režim ako ohrozenie svojej štátnosti ako takej, Rusko chápe prípadný pád jeho režimu ako ohrozenie vlastných záujmov na Blízkom Východe. Jediná vojenská základňa, ktorú v tejto časti sveta Rusko má, je práve v Sýrii.
Dnešné stretnutie dvoch politikov a ich vzájomné si potrasenie si rúk, nie je možné vnímať ako spoluprácu pri prípadných spoločných vojenských operáciách proti ISIL-u. Skôr sa dá chápať ako „systém včasného varovania“, na základe ktorého sa budú obe strany informovať o svojich vojenských aktivitách, aby predišli prípadným vzájomným vojenským stretom. Izrael pokladá ISIL za veľkú hrozbu, aj keď zatiaĺ skôr propagandistickú, ako vojenskú. Rusko rovnako pokladá ISIL za veľkú hrozbu, aj keď skôr vojenskú, ako propagandistickú. Takže rozdielne dôvody, spoločný nepriateĺ. Pre Rusko je vojensky a politicky nevyhnutné, aby si udržalo svoju základňu v Sýrii a tým aj svoj vplyv v regióne. Ak sa odosobníme, z tohoto pohľadu skutočne nemožno Putinovi nič vyčítať. Takto by sa správal každý zodpovedný prezident, alebo politik ktorejkoľvek krajiny. Navonok sa zdá, že Rusko podporuje Assada, v skutočnosti však podporuje svoju vojenskú prítomnosť v Sýrii. Assad je len prostriedkom na dosiahnutie cieľa. A tento „prostriedok“ môže byť v prípade potreby vymenený za „prostriedok“ úplne iný.
Dohodu týchto dvoch krajín však nemožno vnímať ako samoúčelnú. Podľa môjho presvedčenia sa ňou len začala pripravovať dohoda úplne iná. Spolupráca krajín na spoločnom postupe proti ISIL-u. Nebezpečie hroziace zo strany fanatikov je už natoľko reálne, že si proste musia sadnúť za jeden stôl.
V histórii sa už uzatvorilo toĺko predučesných a na prvý pohľad vylúčených spojení, že nás nesmie prekvapiť, ak v spoločnom vojenskom zoskupení vyrazia do útoku proti zabijakom z Isil-u USA s Iránom, Rusko s Afganistanom, či Pakistan s Indiou…
Vraví sa tomu aj kúzlo nemožného, alebo staré známe, stáročnými skúsenosťami potvrdené : Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ.
Aj keď takéto „priateľstvá“ zvyčajne nemávajú veľmi dhý život, aspoň do času sú veĺmi prospešné pre všetkých zainteresovaných.
Ale môže tomu byť aj inak za predpokladu, že sa súčasne dohodnú aj na prerozdelení sfér vplyvu.
foto . mail.ru
