Denník N

V živote by som nedovolila dať svoje dieťa otcovi na víkend

Príbeh o rozpade rodiny, ktorá sa vlastne nerozpadla.
Manželské sľuby neustojí desaťtisíc párov, ktoré spája asi 9 000 detí. Rok čo rok. Manželstvo je však pominuteľné, rodina je na celý život. Žiaľ, túto prirodzenú axiómu, okrem detí, nevníma mnoho žien a mužov, ktorí priviedli na svet deti a nedokázali udržať svoj vzťah. Realita je plná nenávisti, zlorečenia, súbojov a pomsty, sĺz a boľavých životov. Určite prekvapí, ak sa na hnojisku rozvodovosti zrazu objaví perla. Vzťah, ktorý sa rozpadol, ale zostal súdržný – pre deti. Ako v prípade rodiny Novákovcov z Malaciek, ktorým sa rozpadol rodičovský vzťah, ale rodina zostala celá.

Všetko vyšlo najavo cez tínedžerku Bibianu, ktorá zažiarila v skvelom artovom filme Juraja Lehotského Nina. V ňom síce prežíva škaredé chvíle s rozvádzajúcimi sa filmovými rodičmi, no vo svojom skutočnom príbehu pomohla otcovi a mame rozviesť sa tak, že sa ani nestihli znenávidieť. Rozvod jej rodičov je návodom ako deťom zachrániť rodinný život aj po rozpade rodiny. Inšpiráciou pre všetkých, čo pre najlepší záujem dieťaťa nevidia, a najmä nevnímajú, či presnejšie – nepočúvajú deti.
Dobre sa počúva Bibiana, aj mama Natália, i otec Jaromír.

Máš veľa spolužiakov, ktorých rodičia nežijú spolu?
Bibiana: Skoro tretinu. Rodičia niektorých spolužiakov sa majú radi aj po rozvode. Niektorí sa hádajú. Som rada, že mám rodičov, ktorí si rozumejú aj po rozvode.
Ako spolužiaci prežívajú rozvod svojich rodičov?
Bibiana: Moc o tom nehovoria. Stalo sa to tak dávno, až si už zvykli. Ako ja…
Je na správaní detí nejako poznať, ktoré z nich žije medzi rozdelenými rodičmi?
Bibiana: Niekedy áno. Napríklad jeden môj kamarát je agresívny, dosť nevyspatý. Rodičia sa rozviedli, oco havaroval a umrel. Na ňom je vidieť, že má z toho traumu…
Ako to funguje u vás doma?
Bibiana: Máme striedavú starostlivosť. Polovicu týždňa sme u maminky, polovicu u tatka. Je to tak dobre, ani si neuvedomujem, že som bez toho druhého rodiča. Čas rýchlo ubehne… a cez prázdniny sme s bratom týždeň raz u jedného, raz u druhého.
Bývaš u otca, aj u mamy. Berieš si vždy batoh a sťahuješ sa? Niektorým to vadí, vraj nikde nemajú domov.
Bibiana: Zoberiem si iba školskú tašku a idem… Úplne som si zvykla, neviem si predstaviť, že by to bolo inak… Brat má deväť rokov, sme stále spolu.
Čo by si odkázala všetkým rodičom. Akí by mali byť?
Bibiana: Mali by sa s deťmi rozprávať o rozvode, ak sa rozvádzajú; nie že deti sú im jedno. Nemali by sa pred deťmi hádať, kričať na seba, nadávať si a hovoriť o sebe škaredo… Rodičia by sa mali s deťmi rozprávať o všetkom; mali by im ukazovať, že ich majú radi, že im na nich záleží, nemali by na nich kričať a biť ich…
Už si sa stretla s takými vecami, že jeden rodič manipuluje dieťa, aby nemalo rado toho druhého rodiča?
Bibiana: Myslím, že áno… poznám dievča, ktorej mama často hovorí o otcovi zlé veci… aby ho nemala rada…
A čo si o tom myslíš ty?
Bibiana: Nie, to nie je správne… V každom prípade je to jej otec, a snaží sa s ňou stretnúť, stále jej píše, snaží sa, aby na neho dcéra nezabudla, ona by ho tiež mala mať rada.

OTEC
Pred tým, ako ste dospeli k rozhodnutiu, že s manželkou už nedokážete žiť spoločne, hovorili ste o tom aj s deťmi?
Jaromír: S dcérou áno… syn bol malý.
Myslíte si, že je dôležité zapájať do takej zlomovej situácie deti?
Jaromír: Záleží na tom, aké sú veľké. S Bibkou sme sa snažili zistiť, čo si myslí, čo by nám odporučila. Sama vtedy povedala, že rozchod bude možno pre všetkých to najlepšie. Syn mal iba tri roky, museli sme mu citlivo vysvetliť, aké zmeny nastanú v rodine.
Veľa rozvodov dopadne zle. Ľudia si ubližujú a dieťa používajú ako zbraň proti sebe. Ako ste dosiahli, že sa dokážete stretnúť v jednom byte aj po rozvode, a pokojne komunikovať?
Jaromír: Dôležité bolo, že ešte dlho pred rozvodom sme sa rozprávali, ako budeme fungovať, či nový model našich vzťahov bude vhodný aj pre deti. Mali sme veľké problémy spolu komunikovať, práve preto sme chceli vyriešiť vzájomné vzťahy s deťmi. Tie boli pre nás najdôležitejšie. Vždy, keď išlo o ne, dokázali sme sa dohodnúť. Máme rovnaké názory na výchovu.
Ako reagovala sociálka a súd, keď ste povedali že chcete mať striedavku?
Jaromír: Veľmi pozitívne. Bol som prekvapený, s akou rýchlosťou sa rozvod udial; trval asi desať minút. Na všetkom sme sa vopred dohodli. Sudkyňa položila len zopár všeobecných otázok a dohody schválila. Povzdychla si, že taký spravodlivý rozsudok ešte nerobila, a že, kiežby sa všetci dokázali takto dobre dohodnúť…
Častejším javom je, že rodičia nedokážu rozchod spracovať, bránia deťom v styku s druhým rodičom, manipulujú s nimi…
Jaromír: Deti nezaťahujeme do našich nedorozumení. Ak sa objaví téma, na ktorej sa v tej chvíli nevieme zhodnúť, tak si povieme, dobre, nemusíme sa o tom vlastne baviť, že?
● Ako rozvod prežívali deti?
Jaromír: Ťažko sa mi do nich vžiť. Ony sú vlastne stále spolu. Bibka je staršia, Jarko ju má ako oporný bod, niekoho, kto je stále pri ňom. Možno stratil rozvodom istotu, o to viac sa púta na Bibku. Ako ona veci hodnotí dnes, neviem úplne posúdiť. Je dosť introvertná. Zhovorčivejšia je skôr u mamičky, ja z nej ťažko niečo dostanem. Príde mi to tak, že so súčasnou situáciou sa už vyrovnala.

MAMA
● Niektorí rodičia, žiaľ, väčšinou ide o matky, sa nedokážu vyrovnať s rozchodom a bránia deťom rozvíjať plnohodnotný vzťah s otcom. Otcovia nevidia svoje dieťa aj niekoľko rokov. Za ten čas ich deti zavrhnú…
Natália: Viem o tom. A poznám viac takých prípadov. Netuším, kto by sa v mojom okolí rozišiel tak, ako my s bývalým manželom. Pýtajú sa nás, prečo sme sa rozviedli, keď si vlastne rozumieme. My však vieme prečo… V lete sme boli na filmovom festivale v Karlových Varoch s Bibkou, štyri dni spolu, a opäť sa ukázalo, že sú veci, ktoré nám navzájom v spolužití vadia. Je lepšie, keď nie sme spolu, pretože tak si vychádzame najlepšie.
● Nikto vás od striedavky neodhováral?
Natália: Na Slovensku je zaužívané, že deti musia byť najmä s mamou. Striedavá starostlivosť bola pred šiestimi rokmi novinka. A zdá sa mi, že doteraz ju veľa ľudí ani nevyužíva. Nechápem to.
Myslím, že kolegyne ma odhovárali. Nepriamo. Vraj, ako to, že si nechám deti zobrať od seba, ako keby som ich nemala rada… Jasne, ak by bývalý manžel pil, bol tyran a zlý človek, potom by som ich chránila. On je však v poriadku, tak prečo by som mu mala brániť alebo obmedzovať styk s vlastnými deťmi?

● Niektoré ženy z muža vyfabulujú tyrana…
Natália: To je pravda. Zakaždým chcú dosiahnuť svoje, v presvedčení, že ona je tá lepšia. Ja som iná. V bývalom mužovi vidím skôr tie lepšie stránky; vnímam, že sa venuje deťom, že im dáva to, čo im nedokážem dať ja. On s nimi veľa cestuje, ja si ich viac rozmaznávam doma, túlime sa – jednoducho, u každého rodiča majú niečo iné.
● Čo by ste odkázali matkám, ktoré si myslia, že svoje dieťa chránia, a pritom mu robia práve opak, psychicky ho ničia tým, že mu odopierajú otca.
Natália: Každá matka si potrebuje občas oddýchnuť. Je lepšie, ak sa má o svoje rodičovské povinnosti s kým podeliť. Ak je na všetko sama, prichádza nervozita a stres, a ten potom prenáša aj na deti. Oddýchnutý rodič je lepší.
Rodičia sú vždy dvaja! Matka a otec. Prečo sa všade a zakaždým vyzdvihuje iba matka?! Dieťa splodili dvaja, dvaja si teda musia deliť povinnosti a užívať práva.

● Zrejme sú iba pod tlakom spoločenských predsudkov…
Natália: Veru, musíme čeliť bársakým názorom. Mňa odsudzovali za to, že som pristala na striedavú starostlivosť. Kamarátka mi vyčítala, že ona by v živote nedovolila, aby mal muž svoje dieťa na víkend (pritom viem, že jej bývalý manžel nebol zlý človek)! Ja vraj, keď som to dokázala, asi nie som dobrá matka.
● Je to skutočne zlyhanie ženy, ak sa o dieťa aj po rozvode stará spoločne s bývalým partnerom?
Natália: Je to zlyhanie ženy, keď sa muž vie postarať o dieťa? Každé dieťa potrebuje otca. Vidím to u niektorých detí, ktoré vychovávala iba matka. Chýba tam chlapská výchova, možno trochu prísnejšia. Mamy to nezvládajú tak, ako otcovia…. Napríklad u nás: keď deti prídu od otca, sú akési vychovanejšie, pokojnejšie… Keď sa vrátia ku mne, už nie sú také neposlušné. Viac ich rozmaznávam, ku mne si dovolia niektoré veci, ktoré si voči otcovi netrúfnu.
● Stretli ste sa po čase so ženami, ktoré vás odsudzovali? Ako to teraz vnímajú?
Natália: Som s nimi často – berú to už ako fakt, a nič neriešia… Všetci vidia, že nám rodina, aj po rozpade, perfektne funguje, že si rozumieme. Len nechápu ten paradox, že máme perfektný vzťah, ale rozumieme si skôr len vtedy, keď sme od seba. Je to však predovšetkým o deťoch. Nechceme im ničiť život. Uvedomovali sme si, že našimi hádkami trpeli najmä deti.
● Rozprávate sa o tom, keď sa deti vrátia od jedného rodiča, ako bolo u toho druhého rodiča?
Natália: Povrchne, nezisťujeme nijaké detaily zo súkromia toho druhého. Len sa prepýtam, či bolo dobre. Aj tak na nich hneď vidím, ani sa nemusím vypytovať, že sú spokojné. Určite to rovnako funguje aj u bývalého manžela. Deti si ani neuvedomujú, že sú v striedavej starostlivosti. Polovica z týždňa tak rýchlo prejde, že ani nestihnú pocítiť moju alebo tatinovu neprítomnosť.
● Často počuť argumenty, že sa dieťa traumatizuje, keď sa musí sťahovať z bytu do bytu… čo si o tom myslíte?
Natália: Počula som aj také názory. Ako však hovorím, u nás je to inak. Dokázali sme sa skoordinovať, aby si deti nemuseli sťahovať veci, všetko potrebné majú u tatina, aj u mňa. Je to len o vôli veci si zorganizovať. Cítim, že je to takto lepšie, každý máme čas na seba, aby sme získali novú energiu a potom sa mohli deťom venovať naplno. Lebo sú matky, čo chcú deti len pre seba a pri sebe, nepustia ich za tatinom, a potom nemajú síl sa im poriadne venovať…

Rozhovor bol autorizovaný dňa 23. 11. 2017 všetkými tromi interviewovanými.

Teraz najčítanejšie

Jozef Tinka

Dieťa, ktoré zažije bolesť, už nie je dieťaťom, pretože stratilo svoje detstvo. Sme povinní chrániť detstvo našich detí. Kto mlčí a nekoná, keď sa ubližuje deťom, akoby bol súčasťou toho bezprávia. Sú dve základné práva dieťaťa - právo na lásku, z ktorého pramení postoj dospelých k deťom, a právo na povinnosť, ktoré má byť pre deti majákom zodpovednosti.