Denník N

Váš vstřícný úřad, aneb historky z cizinecké policie města pražského

Máte už dosť príjemných dní plných racionálneho uvažovania a ohľaduplnosti? Chcete novú výzvu, zažiť akési bláznovstvo? Navštívte cudzineckú políciu v Prahe…

Na úvod citát z Hlavy XXII:

„Hlava XXII se nemusí nikomu ukazovat,“ odpověděla stará paní. „Tak to říká zákon.“
„Jakej zákon to říká?“
„Hlava XXII.“
„Doboha!“ vykřikl Yossarian zuřivě. „Vsadil bych se, že tam nic takovýho není.“

Propozícia

Poloha

Vo svojom živote si človek potrebuje niekoľko krát niečo vybaviť. V Prahe existujú inštitúcie, v ktorých vám to potrvá kľudne aj niekoľko životov. Jedny z najabsurdnejších úsekov mojej existencie sa spájajú s tzv. Cizineckou policii = CP (oficiálne je to  Ministerstvo vnitra = MVČR – odbor azylové a migrantské politiky, ako som bol nedávno upozornený, keď som nevkusne použil nesprávne označenie). Fyzika na CP funguje správne, poloha úradu je v ustavičnom a neusporiadanom pohybe. Typická úloha v teórii grafov je hľadanie najkratšej cesty. Škôlkárske zadanie znie: „Spoj čiernu bodku so žltou hviezdičkou najkratšou možnou čiarou.“ Nesprávne riešenie tejto úlohy (odzrkadľujúce realitu) prikladám v obrázku. Tri krát som potreboval niečo vybaviť, vždy inde. Len jeden krát, po presťahovaní sa na Prahu 7, bol úrad v rozumnej vzdialenosti (modrá), tak ho napokon presťahovali (zelená).mapa1

Web

Webové stránky MVČR sú veľmi dynamické. Dynamicky sa mení farba písma na červenú, keď sa niečo zmení. Preto je v informáciách pre cudzincov skoro všetko červené. Dynamická bola vždy aj moja cesta k jednotlivým informáciám. Zakaždým som sa touto internetovou džungľou dostal (v tom lepšom prípade) na potrebnú stránku úplne inou cestou. Chápem to ako spoluprácu s ministerstvom školstva, presadzujúceho víziu, že memorovať je zbytočné. A ak by ste stále pochybovali, tak vás musí presvedčiť dynamické menu, v ktorom sa občas zjaví nápis: „Moderní úřad“.

Objednávacia linka

K pozitívam patrí, že na CP sa dá objednať. Po prvej návšteve, keď tam človek presedí niekoľko hodín medzi vyprahnutými dušami, už asi bez objednania nepôjde. Červeným písmom na stránke sa dozviete číslo na objednávaciu linku. Typicky si počkáte dobrých 10 minút, kým sa dostanete na rad a pracujú do 16, v piatky do 14, lebo telefón je už unavený. Piatky sú všeobecne niečim magické, pretože sú len pre objednaných klientov. Naposledy som sa objednával na piatok a bolo mi povedané, že piatky sú len pre objednaných klientov. Dali sme to teda radšej na štvrtok. Manželka sa raz pýtala na objednávacej linke, či je nutné sa s daným problémom objednať, alebo stačí doklad poslať. Táto informácia jej nebola poskytnutá, objednávacia linka predsa slúži na objednávanie. K tomu ako sa objednať existuje dokonca celé pdf pod názvom Pravidla pro objednávací linku. Špecifikum linky je, že vám (citujem vrátane tučného písma) nebudou poskytnuté žiadne informácie. K tomu slúži informační linka, alebo mail. Aj tie majú svoje špecifikum, a to že nemajú zákonnú povahu. Na stránkach vás však odporučia na adresár neziskoviek, alebo odporučia advokátsku kanceláriu. Poradenstvo teda nečakajte.

True stories

Mačiatko s drápkami

Tri týždne sme netrpezlivo, s malým srdiečkom, vyčkávali na tú chvíľu, na ktorú sme sa objednali. Slečna na prepážke bola nesmierne milá, s vypísaním tlačív ochotne pomáhala. Všetky dokumenty starostlivo prezrela a nenašla žiadnu chybičku. Pasy, poistenie, nájomná zmluva, pracovná zmluva, fotky, všetko tip-top. Vytlačenie preukazov prechodného pobytu, vraj bude nejaký čas trvať. A keďže v ten deň sa svet točil, tak sme sa museli dohodnúť na nejaký ďalší termín. Znenazdajky vytiahla formulár na objednanie sa a spoločne sme objavili zhodu presne za týždeň v rovnakom čase. Štátna pracovníčka položila nalakovaný nechet na ukazováku pravej ruky na kolonku na podpis toho, že sme sa objednali.

Prešiel týždeň a my sme tam stáli. Boli sme tam skôr, pre istotu. Avšak nikto nás nevolal. Trvalo to už príliš dlho, tak sme vošli do zakázaných dverí s nápisom (nevstupovať, len na zavolanie!). Prezrádzame pri voľnej prepážke meno a že sme objednaní. Za prepážkami spozornie šelma, vrchná referentka Bc. Mačiatko v najlepšom veku na odsťahovanie sa od rodičov a povýšenecky nám hovorí, že nás tam čakali včera. Zamyslím sa nad juliánskym kalendárom … to nejak nesedí. Argumentujeme, že to tak nie je, prišli sme predsa za týždeň v rovnakom čase. Bc. Mačiatko sa nevzdáva, stojí za okienkom milej pracovníčky, ktorá nás odbavovala pred týždňom. Dnes ani nemukla. Spravila totiž chybu – to, čo nám povedala a to, čo bolo napísané nesedelo o presne 24 hodín. My sme tiež spravili chybu, neodkontrolovali sme tú kolonku dôkladne, keď nám vravela, že to musíme podpísať. Chyby sa stávajú, škoda, stačilo keby sa nás slečna za okienkom zastala, celé odbavenie by trvalo 5 minút, stačilo podpísať prevzatie preukazov. Vráťme sa však ešte k Bc. Mačiatku. Vieru na dnešné odbavenie vzdávame a žiadame teda nech nás objednajú na nový termín. A teraz sa pripravte. Objednať nás nemôžu, objednáva sa len telefonicky. Zamyslím sa nad podstatou existencie … to nejak nesedí. To čo bolo ešte minulý týždeň možné, zapísať sa na mieste do kolonky, je dnes už pasé. Objednávame sa cez linku za niekoľko týždňov a tešíme sa na nové dobrodružstvo.  

Systémova zrada

Raz sme prišli s manželkou v stredu… Chyba! Stredy sú zakliate. Objednávali sme sa na najskorší možný čas, t.j. o 8:00. Miesto je samozrejme úplne iné ako v predošlom príbehu. 7:45 prebehne zjavne preslávený ceremoniál otvárania dverí. Na pracovisku je však mŕtvo, občas mrkne nejaká z vyhorených duší pravidelných návštevníkov, ktorá vyčkáva na svojej tradičnej stoličke. Asi tu bol pred 100 rokmi aj Franz Kafka. V Procese totiž píše: „Působili velmi skromným dojmem. Skoro v pravidelných vzdálenostech od sebe seděli ve dvou řadách na dlouhých dřevených lavicích, jež stály po obou stranách chodby. Všichni byli v ošumělých šatech, ačkoli většinou náleželi k vyšším třídam, jak bylo vidět z výrazu tváře, držení těla, střihu vousů a z četných nepatrných podrobností, které se daly těžko určit. … Nestáli však nikdy úplně zpříma, záda měli sehnutá, kolena pokleslá, stáli jako žebráci na ulici.“ Stále sa nič nedeje, čas je už dávno pokročilý a okrem zoznamu objednaných si môžete prečítať nekonečné spočítateľné množstvo zákazov čo všetko nemôžete robiť. Prevencia je predsa najlepší liek, aby nikto nabudúce neprišiel. Žiaden oznam, žiadne informácie, nikto nevie čo sa deje. A nikomu nezáleži na tom, že sa vopred objednáte na nejaký termín.

Znenazdajky vchádza komando úradníkov. K prepážke nás tento krát volá mladý pán, na prekvapenie opäť reaguje milo. Vysvetľuje nám, že mali problém so systémom. Predkladáme naše dokumenty, naposledy nás poslali domov lebo sme na nájomnej zmluve mali podpísaného len správcu nemovitosti, nie vlastníčky. Ako vždy podávame tie isté tlačivá (veľké ružové 6 stranové, je na nich 31 bodov, nedajbože sa vo vašom živote niečo zmení). Manželka sa ponáhľa, odbavuje najprv ju. Jeho mimika naznačuje nepokoj. Vyčkáva, neťuká. Padá. Nie on, ale systém.  S ľútosťou nám to oznamuje, a snáď to bude čochvíľa v poriadku. Niekoľko pokusov a tichých mlčaní je za nami. Manželka musí odísť, s úradníkom sa dalo dohodnúť, že všetko podpíše a ja už len počkám, kým to nahodí. Ani po polhodine to však nejde (počas toho som si prepočítal nejaké príklady). Mladík bezmocne oznamuje, že je to asi zbytočné, že stredy sú nejaké zakliate. Prídem zase znovu, asi si opäť vezmem prácu so sebou.

Total blackout

Predstavte si, že si musíte zo sady všetkých svojich dokladov vybrať jeden, ktorý stratíte. Neveril som v peklo, kým som nestratil tzv. skladačku = potvrzení o přechodném pobytu. Stratil som jediný doklad v živote. A práve teraz som ho jediný krát v živote potreboval, a to na vybavenie parkovacej karty, aby som mohol nechať auto pred domom v prípade, že bude moja žena rodiť. Prvý predpokladaný termín pôrodu bol 22.4.. Vo februári volám na objednávaciu linku, s tým že chcem priniesť ukázať novú nájomnú zmluvu, a že budem potrebovať nový preukaz. Pani ma informuje (!!! zbystrite, pani predsa slúži len na objednávanie !!!), že pri strate sa platí poplatok za nový preukaz 100 Kč, že to musím nahlásiť aj na políciu a objednáva ma na najbližsí možný termín za cca 7 týždňov na 21.4. (oj, to je už dosť natesno). Najprv sa mi zdá, že zle počujem. Zle sa mi zdá. Následne ma objednáva na úplne iné pracovisko ako minule.

Medzičasom v skratke – vybavovanie protokolu o hlásení straty: z polície odkážu na mestský úrad, po námietke ma pošlú na ministerstvo vnútra, z ministerstva vnútra ma pošlú na úrad, na ktorý som objednaný na 21.4., po námietke ma pošlú naspäť na políciu (už to nie je povinnosť, len možnosť), na polícii ma herec v role zlého policajta odbaví k veškeré spokojenosti.

V peňaženke mám 1500 Kč na možné poplatky, všetky doklady so sebou, aj protokol. Objednaný som na štvrtok 12:45 (aspoň že to nie je zakliata streda, piatok nešiel, piatok je len pre objednaných). Idem s dobrým predstihom až po poslednú križovatku, na ktorej je zápcha na 20 minút. Na adresu prichádzam 2 minúty pred časom objednania. Vravím si ešte stíham, super. Prechádzam okolo domčeku s nápisom 88/4. Je to recepcia, na ktorej na obed vtáčika nechyrovať. Za recepciou sa skrýva priemyselný park, čítam nápisy, CP ani MVČR nikde, parkujem v areáli a vydávam sa na prieskum. Zbesilo prebieham medzi budovami a hľadám. STK, Emisie, Magistrát (doprava), Tesco, nejaký neznáme firmy. Idem k recepcii, či tam nebude nejaký nápis (napr. pod číslom domu). Nič. Skúšam znovu, už mám systém! Rovnaké kolečko. Cizinecká policie tu nie je. Hľadám nejakého človeka, ktorý vyzerá, že sa orientuje. Nič. Volám na linku pod adresou na webe – stlačte 1 ak sa chcete objednať, stlačte 2 ak chcete informácie. Stláčam 2 – všetky informácie sú na webových stránkach. Doboha! (kričí Yossarian vo mne) Je 12:53, idem na magistrát – oddelenie športových a historických vozov, pani ma s prehľadom odnaviguje úplne mimo areál, doprava a po 200m uvidím CP. nadvrsovskouhorou

12:55 obchádzam frontu pri vrátnici a prichádzam na oddelenie EÚ, som objednaný, to ešte nejak zahrám, snáď ma znova vyzvú. Som tu rušivý element, prišiel som veľmi rýchlim krokom a nesadol si. Čakám, čakám do 13:10. Niečo tu nehrá. Prečo ešte nikoho nevyzvali, predsa nie som jediný objednaný nie? Pozerám nápisy, hľadám zoznam (zo zvyku), nič, akurát sa ospravedlňujú za dlhšie čakacie doby. Idem ku vrátnici. Čítam nápis – poradové čísla pre objednaných klientov, nejneskôr 10 min pred časom objednania. Už mi to dochádza, som späť v mystickej galaxii. Pani na okienku presviedčam, že som si nápis nevšimol. Zhnusene mi dáva lístok s číslom 637 (nebudem dnes prvý).

Prichádzam na poschodie EÚ a hľadím na monitor s číslami. Ani nie po minúte zaznie znelka. Všetky oči vyblednutých tvárí sa uprú na monitor, ktorý na desatinu sekundy preblikne. Naskočilo číslo 637 a číslo okienka, ktoré nestihnem zaregistrovať, a potom blackout! Všetkých 10 monitorov je čiernych. Prepážky sú v dvoch miestnostiach. Neviem kam, rozviazala sa mi ešte aj šnúrka. Pýtam sa na chodbe či to niekto nestihol. Kafka: A obrátil se k nejbližšímu, byl to velký, štíhlý, skoro už šedivý muž. „Nač tu čekáte?“ zeptal se K. zdvořile. Neočekávané oslovení však toho člověka zmátlo a vypadalo to tím trapněji, že to byl zřejmě člověk znalý světa, který se určitě dovedl jinde ovládat a nevzdával se jen tak snadno převahy, kterou si získal nad mnoha jinými. Zde však nedovedl odpovědět na tak prostou otázku a díval se po ostatních, jako by byli povinni přijít mu na pomoc a jako by nikdo od něho nemohl očekávat odpověď, kdyby se mu pomoci nedostalo. Napokon mi príde skromná slovenská odpoveď, že asi na 9-ku. Idem tam neúprosným tempom s rozviazanou šnúrkou. Na okienku vravím, že dúfam, že som správne, a že im nejdú monitory. Pani ma milo pošle na okienko 6, do druhej miestnosti, monitory ju nezaujímajú.

Prichádzam na správne okienko, medzitým zaznie zvučka 2 krát, monitory práve nabehli – všade je nápis 637 č. 6. Vidím titul Bc. a hodnosť vrchní refrentka (a sakra! nie, že by som si tú prvú pamätal alebo ona mňa, ale tu nás nečaká nič dobré). Zdvorilo sa ospravedlňujem, že som neprišiel na vyzvanie ale že im nejdú monitory. Asi nepočula, díva sa bez záujmu, piercing nad vrchnou perou sa ani nepohne. Pokračujem, že som šiel na 9-ku, že nejaký pán ju tam zazrel, a odtiaľ ma poslali sem. Povrchne sa ma pýta ako je možné, že vedel, že mám ísť na 9-ku, keď monitory nefungujú. Odpovedám, že to len prebliklo a potom všetko zhaslo. Nevenuje tomu pozornosť. Akoby ste nastúpili do nefungujúceho vlaku a pýtajú od vás lístok. Vlastne nehovorí nič, vyťahujem teda zmluvu, že ideme vybavovať. To ju však nezaujíma, chce vidieť lístok s číslom, tak som jej ho dal. Tak ideme vybavovať, vyťahujem „neobmedzenú“ nájomnú zmluvu na tento rok, že chcem predĺžiť pobyt. Dáva mi vypísať malé biele tlačivo, kde neuvediem žiaden nový údaj, len tak proforma. Navrhujem jej, že ak si prečíta nájomnú zmluvu pozorne, je tam napísané, že sa obnovuje automaticky, kým nepodá nejaká strana výpoveď, či to naozaj musím nosiť každý rok. Musím, lebo vraj ako by overili, či sme zmluvu nevypovedali. Tvrdím, že snáď by som to musel ohlásiť (mimochodom, čo ak by som odstúpil od zmluvy zajtra?). Aj tak to nie je možné, to by mali kratšie čakacie doby.

Bc. Piercing sa pýta či je to všetko. Skúšam predĺženie vybaviť aj za manželku (dá sa to totiž korešpondenčne), je tehotná, nemôže sa teraz dostaviť. To nie je možné, potreboval by som plnú moc (som v duchu ohromený, že sa dá niečo s plnou mocou, napr. skladačka sa ani pre manželku ešte minule vybaviť nedala ani s vyššou mocou). Vrchní referentka stále drží v rukách nájomnú zmluvu. Vraj to mám dať overiť notárovi a poslať ku nim. Vážne drží v rukách zmluvu o ktorej mi to vraví. Návrhom či si to nechce preskenovať narúšam dramaturgiu tohto scifi a meníme tému.

Vravím, že potrebujem vystaviť nový preukaz, a pridávam protokol o strate z polície. Demonštratívne s náprahom odtrhne vypísaný formulár z dokumentov, pokrčí a zahodí, to sme teda vraj ani nemuseli vyplňovať (začínam sa o ňu trošku báť). Vyťahuje ružové tlačivo (vidí, že som si ho nevyplnil vopred, chyba!), podáva mi ho a vraví, že potrebujem kolok za 100Kč. Som pripravený na poplatok (z objednávacej linky) a dávam jej stovku. Neprekvapilo by ma, keby mi dala kolok a ja by som jej ho vrátil. Kolok vraj potrebujem z pošty (koľko radosti by bolo s kolkomatmi v danom časopriestore). Vravím, že kolok nemám, že ma na to pani pri objednávaní neupozornila. Bc. Piercing odpovedá, že jej tiež nikto nepovie, čo potrebuje keď ide na úrad. Všetky informácie sú na stránke. Čitateľovi doporučujem ako úlohu s hviezdičkou nájsť na stránkach informáciu o kolkoch. Pomôcka: nie je na tej istej stránke, kde sú vypísané všetky náležitosti pre prechodný pobyt. Arogantne doplní, že keď som to stratil, mal som si to zistiť. Skúšam alternatívu, či by nebolo možné všetko vyplniť a ja by som jej za chvíľu doniesol kolok z pošty. Pohľad hovorí za všetko. Objednáva ma v počítači za 6 týždňov (opäť ma prekvapuje, myslel som, že zavolá na linku). Medzitým mám ďalší návrh, či by som nemohol dostať aspoň náhradné potvrdenie o prechodnom pobyte (stojí za pokus vyskúšať nezmyselne vymyslený papier). Mohol, odpovedá. Svitla mi nádej, že vybavím parkovaciu kartu. Pýtam sa, čo mi je k tomu treba. 15 korunový kolok z pošty. Už to nevydržím a usmejem sa. Uistím sa či už nepotrebujem nič k hláseniu straty. Dlho mlčí, asi zvažuje možnosti ako mi zasadiť K.O., nakoniec vraví, že to je všetko. Ona sa nerozlúči, ja áno.

Záver

Je mi ľúto ľudí, ktorí stratili ideály, neuplatnili sa a jediná možná práca je tá, ktorú nechcú robiť. Bohužiaľ, väčšina pracovníkov CP mi príde úplne bezduchá a arogantná, alebo sa naopak bojí prehovoriť. Verím, že čitateľ pochopil nezmyselnosť metód na tomto úrade a nevľúdnu atmosféru, pohŕdanie, výsmech. Jediné moje šťastie je, že rozumiem po česky, inak by som potreboval prekladateľa, a to by asi vyšlo na nemalé peniaze. Prečo by mal niekto napr. na cudzineckej polícii ovládať angličtinu, prípadne iné jazyky? Nenašiel som ešte iný takto nefunkčný úrad. Ani na Slovensku ani nikde. Škoda je najmä tá, že by stačilo zlepšiť komunikáciu a všetko by sa dalo: Napr. spraviť rozumný web, napísať k adrese aj upresnenie, objednávaciu linku zlúčiť s informačnou o väčšom počte pracovníkov, nemeniť každú drobnosť každú chíľu, nemať stránku z červených nápisov, mať na informačných kanáloch naozaj všetky informácie (napr. príďte o 10 min skôr ako ste objednaný), pochopiť, že kúpa kolkov na mieste je sranda, no najmä uvedomiť si, že každý, kto pracuje s ľuďmi (aj vrchné referentky) by sa mal správať s pokorou, nie to ešte keď žije z ich daní. Úrad má ľuďom život zjednodušiť a bezplatné poradenstvo by mala byť úplná priorita! Začínam mať dokonca pocit, že buzerácia od tohto úradu je napĺňaním dlhodobej protimigrantskej stratégie. Úplne na záver v aktuálnom očakávaní pôrodu svojho syna pridám Pink Floyd:

„Welcome my son, welcome to the machine.
What did you dream? It’s alright we told you what to dream.“

 

Teraz najčítanejšie

Michal Zamboj

Matematik, žonglér, vysokoškolský učiteľ žijúci v Prahe.