Unikla nahrávka z akreditačnej komisie

Vážená akreditačná komisia. Dovoľte, aby som k tomu pridala pár svojich poznámok a zapojila sa do vašej diskusie, ktorá sa stala nevdojak verejnou.

Pravda: Mužský hlas hovorí, že si nevie predstaviť, ako fungujú, keďže už štvrtý mesiac nemajú podpísanú zmluvu, a teda ani štátne dotácie. Ženský hlas pripomína, že to platia z vlastných peňazí, povedal to riaditeľ.

Centrálny register zmlúv však hovorí, že peniaze im normálne a bez zmeny chodia.
Posledná zmluva bola uzatvorená len nedávno  – 26. mája a je z nej i zo všetkých ostatných vidno, že Čistý deň funguje v nezmenenom režime a veselo predlžuje za pomoci kurately a súdov pobyty deťom, ktoré sú tam už dlhé mesiace a aj roky. Akiste tak činí v ich najlepšom záujme. Len za mesiac apríl prijalo zariadenie Čistý deň 164.078 €.
Nech sa páči, presvedčte sa. Čo zmluva, to jedno konkrétne dieťa v danom mesiaci. Kliknite na tento link.

A aby sme objasnili, že toto nie je žiadna charita a že úbohí manželia Tománkoví si neodtŕhajú chlieb od úst, dávam do pozornosti, že v januári tohto roku, práve v čase, keď sa rozhodovalo o tom, či bude zariadeniu akreditácia zrušená a bežalo správne konanie, trnavská župa už v tom mala jasno. Napriek neistotám im pridelila štedrú dotáciu 179 248 €.
Veľmi zaujímavé je aj to, že dotácia sa vzťahuje nie na dospelú klientelu, ale na sociálnoprávnu ochranu detí. Toto zdvojené financovanie nemá žiadnu oporu v zákone. Ministerstvo práce a VÚC sa navzájom nekontaktujú a situáciu si nepreverujú. Nech sa páči, overte si fakty na stránke trnavského VÚC. Kliknite na tento link.

Neviem, páni úradníci aj páni redaktori, či ste sa doteraz dostatočne nepresvedčili o tom, že keď vám niečo tieto dve osoby nakukajú, treba to riadne aspoň trikrát preveriť a až potom sa opatrne pustiť do úvah o tom, že by to mohla byť pravda. Budem držať palce, lebo zatiaľ som nebola svedkom takéhoto úkazu.
Za tri mesiace dostali od štátu 343 000. To je na staré peniaze 10 miliónov. Tak prepáčte, že si niekto za ten peniaz pýta slušnú starostlivosť.

Pravda: Neskôr prišli na rad úvahy o tom, či Čistý deň má dostatok odborníkov. „Hlásia oni nejaké zmeny v organizačnej štruktúre teraz?“ pýta sa ženský hlas. „Že by sme to tam skontrolovali, či je všetko v poriadku…“ Na to odpovedala iná žena, že priebežne hlásia. „Koľko im chýba zamestnancov?“ kladie otázku do pléna muž. Žena odpovedala, že to takto nevie povedať.

Žena, ktorá je členkou akreditačnej komisie to vie veľmi presne povedať. Akreditačná komisia má ku konaniu proti zariadeniu Čistý deň zložku, ktorej obsahom je aj výpis zo Sociálnej poisťovne, ktorý si vyžiadalo MPSVR. S touto zložkou som sa bola oboznámiť a preto viem presne, koľko zamestnancov k danému dňu SP evidovala.
Navyše jedným z mnohých prehreškov proti zákonu, ktoré odhalila kontrola ministerstva práce bolo porušenie zákona o sociálnoprávnej ochrane §83 ods.5 písm. b). Z rozhodnutia MPSVR citujem: „kontrolovaný subjekt počas kontrolovaného obdobia v dvoch prípadoch nenahlásil zamestnancov pracujúcich na pozícii „ergoterapeut“ a „pracovná terapeutka“ a nepreukázal ich odbornú spôsobilosť‘ a bezúhonnosť.“

Odpoveď na túto otázku je preukázaným faktom. Zariadenie zamestnáva kadekoho, nenahlási ho a napriek striktnému zákonu si z centra urobilo holubník.

Pravda: Podľa jej kolegu treba najať nezávislých odborníkov, ktorí by na základe rozhovorov posúdili, či deti neboli manipulované. Navrhol, že by to mohol byť odborník z Čiech. „Každé rozhodnutie má politický dopad, to ja rozumiem, ale ak chcete odborné stanovisko, teraz som vám ho povedal,“ doplnil. Na to sa ozval mužský hlas. „Ja sa pýtam aj to B. Ak sa náhodou zase dostaneme do toho, že im necháme akreditáciu, či to má zmysel a či to nebude vyzerať ešte horšie,“ rieši muž.

Z poslednej vety dedukujem, že ju musel vysloviť člen komisie, ktorý je zároveň úradníkom ministerstva  (takých je tam polovica), pretože hovorí o tom, čo sa stane, keď im zasa „necháme akreditáciu“. Akreditáciu totiž neruší komisia, ale ministerstvo. A pán sa obáva, či aj napriek nepriaznivým zisteniam nebude akreditácia zariadeniu zasa ponechaná. Veľmi smutné svedectvo o tom, ako musia ministerskí úradníci šliapať medzi mínami, keď ich prvoradou úlohou nie je chrániť záujmy maloletých detí, ale politické záujmy vlády.

Navyše. Hovorila som s deťmi aj dospelými klientmi zariadenia. Zámerne som im nekládla žiadne otázky a zo zvukových záznamov je zrejmé, že rozprávali spontánne o tom, čo v zariadení zažili a ako boli zavádzaní. Všetci predtým vypovedali pred kuratelou, prokurátorom, políciou alebo pred vyšetrovateľmi NAKA. Vyjavili eminentný záujem rozprávať sa s členmi akreditačnej komisie. K tomu zatiaľ neprišlo.

Pravda: „Začať to konanie, urobiť to dokazovanie a buď sa to dokáže, potvrdí sa to, alebo sa to nepotvrdí,“ skonštatoval ďalší člen. Niektorí už chcú odísť, dohadujú sa, či budú uznášaniaschopní. Iný muž ukončí vyhlásením, že verejný postoj Akreditačnej komisie si vyžaduje viac času. „Dovidenia, nebudeme to medializovať, kým sa to nevyrieši,“ uzatvoril.

Neviem, kto takúto nahrávku posunul médiám, neviem, kto ju zmastroval a za akým účelom. Viem len vytušiť, kto by mohol mať takýto záujem. Hádajte, kto by jej prostredníctvom mohol zo seba urobiť martýra. S kulantnou manipuláciou nahrávky mám svoje skúsenosti, keď zo štvorhodinového poslaneckého prieskumu kolovalo médiami štvorminútové video.

Naozaj nechcem nikomu radiť, najmä nie odborníkom z akreditačnej komisie. Ale ak nechcete, aby z vás – profesionálov, urobil niekto bezduché bábky, na základe fragmentov komunikácie, mali by ste konať v súlade so zákonom a so svojim najlepším vedomím a svedomím. Ak už nie kvôli tým deckám, ak už nie kvôli Čistému dňu, tak aspoň pre svoju profesionálnu hrdosť a česť.
V tej kartónovej škatuli plnej papiera je množstvo dôkazov. Ja ich mám. Vy ich máte tiež.
Nedovoľte, aby sa ľudia museli báť, keď im bolo ublížené. Čakať na výsledky trestného konania je nonsens. Ministerstvo práce má chrániť záujem maloletých detí. Za akú hranicu sme zašli? Že minister čaká, kým budú vinníci odvádzaní v putách?
Ak je toto precedens, tak by mal platiť pre všetkých rovnako. Pre každé akreditované zariadenia. Kým nie je nikto odsúdený natvrdo, zariadenie môže fungovať ďalej.
Treba to však najprv dať do zákona. No zatiaľ tam stojí, že ak je len potenciálna možnosť, že zdravý vývin detí môže byť ohrozený nekompetentným riadením zariadenia a nedodržiavaním zákona, akreditácia sa zrušuje.
Nie som vašim nepriateľom. Myslím, že to viete. Rovnako viete, že keď ide o deti, ja sa nevzdávam.