O burine …
Tá, zdá sa, nikdy nevyhynie
Tá naša zelená príroda čarovná
býva neraz aj dosť ničomná …
to keď jej druhé, „rozpínavé ja“
zo zeme parádne nadrapuje sa!
Nejednej úžitkovej rastline …
vďaka tej dobyvačnej zeline
spôsobuje existenčné muky
pokým ľudské lopotné ruky
nevezmú pľac taký do parády
a nevykynožia koreňové hnáty
tej nevrlej, nežičlivej chamradine,
neužitočnej a agresívnej burine!
Hmm, a ten čas, čo mnohí by ušetrili
keby čeliť vôbec nikdy nemuseli
tej nevľúdnej „rastlinnej schizofrénii“:
Zasadíš zeleninu, rastú byle „zeliny“!
Po podvečernom fyzickom boji s burinou
myseľ atakovaná bola nevšednou ideou,
že na vine je „rozpoltenosť rastlinnej ríše“,
lebo z akejsi bezodnej podzemnej skrýše
vychádza a rastie to druhé „egoistické“ ja
a to samo od seba, bez zásahu človeka!
Nuž a keď si s ňou (zdanlivo) aj poradíš
v priebehu niekoľkých dní sa k nej vrátiš,
lebo každá neúžitková byľ je neoblomná
a úsilie zmeniť „stav veci“ práca bezmerná!
24.05.2016
Poznámka: obrázok vlastným fotoaparátom …