Ale veď ho nechajte
Je dvanásť miliónov a krytie zo strany najvyšších skutočne iba okrajovým lokálnym problémom?
Mikroskopizáciu kauzy Bašternák na rovinu provinčnej záležitosti, doslova atrapy, v ktorej opozícia pred nastávajúcim predsedníctvom Slovenska úplne zbytočne púta pozornosť Európskej únie, zvládol Ľuboš Blaha bravúrne. Týmto nehanebným činom opozícia napľula do tváre svojej rodnej vlasti. Samozrejme, socialistickej.
Zmenšenie problému dosahuje pomocou jeho porovnania s obrom. Prirodzene, že v porovnaní so slnečnou sústavou ide len o pád jablka na zem. Ale takéto komparácie predsa princíp spravodlivosti znemožňuje už v zárodkoch.
Pre mňa – ako psychiatra – je ale najväčšou otázkou to, či to, čo Blaha koncentroval do chudáka mikrofónu Národnej rady Slovenskej republiky, myslí naozaj vážne, alebo či ide o premyslenú stratégiu.
1. Ak je to stratégia, tak je to uvedomená manipulácia, aby sa verejný obraz SMERu pokrivil čo najmenej, aby sa kauza zamietla ako neželaný – náhodou objavený – odpad pod koberec, čiže aby z tejto šlamastiky vyšiel SMER ako ten ne-porazený.
Samozrejme, hrala by tu rolu výrazná skupinová identifikácia so SMERom a lojalita k spoločnému podniku, ktorá je v strane SMER značne vysoká, neuveriteľne odolná voči tlakom zvonka.
2. Ak to však myslí naozaj vážne, je Blaha celkom slepý a vo svojej oddanosti je ideologicky deformovanou šachovou figúrkou, sluhom myšlienky (ak nie otrokom zmieneného podniku, pretože to by bolo ešte väčším marazmom), presvedčeným o pravdách, ktoré nejestvujú.
Vážení, neviem, čo je horšie.
Je však jasné, že dvanásť miliónov a krytie zo strany najvyšších, ktoré má charakter neoficiálnej imunity, nie je žiadnym okrajovým problémom, ani provinčnou záležitosťou.
Ide o centrálnu tému pre to, čo nazývame právny štát. A to, ako sa s ňou vysporiadame, bude nanajvýš symptomatické.
Celé mi to opäť pripomína jednu hrôzostrašnú Nicholsonovu myšlienku, v ktorej nie neprávom upodozrieva oficiálnu „morálku“ republiky z toho, že slúži len ako figový list na zakrývanie nezákonných praktík. Príbeh Gorily pokračuje, písaný v reálnom čase vrcholovými členmi našej politickej scény.
