Denník N

Veda: ľudský život začína počatím, zygota spĺňa definíciu organizmu

Zygota spĺňa kritéria definície živého organizmu a veda označuje za začiatok vývinu človeka spojenie pohlavných buniek.

Plod, embryo alebo človek? Kedy sa začína ľudský život? 

Zo strany pro-choice počúvame, že veda nevie presne určiť, kedy sa začína ľudský život. Okrem toho, že v pochybnosti treba postupovať opatrnejšie, t.j. predpokladať, že ľudský život začína spojením pohlavných buniek, to nie je pravdivé tvrdenie – zhoda o vzniku ľudského života totiž existuje.

University of New South Wales (UNSW) prináša vo svojich online skriptách relatívne podrobný opis vývinu človeka v tele matky. Táto fáza vývinu sa nazýva prenatálny vývin a má dve delenia. Prvé spočíva v čase. Prenatálny vývin je tak rozdelený do troch trojmesačných časových úsekov nazývaných trimestre. Druhé delenie sa týka označenia človeka: embryonálna fáza a fáza plodu. Embryonálna fáza začína počatím. Začiatkom druhého trimestra, človek prestáva byť embryom a prechádza do vývinovej fázy plodu (fétus), ktorá je ukončená narodením.

Ako deň 1 vývinu človeka, online skriptum uvádza spojenie pohlavných buniek, teda oplodnenie. Chcem podotknúť, že je vyslovene použité slovné spojenie timeline of human development (časová os vývinu človeka), čo znamená, že sa bavíme o človeku a nie o abstraktnom zhluku buniek. Pri oplodnení totiž dochádza k vytvoreniu jedinečnej ľudskej genetickej informácie, ktorej nositeľom je DNA.

Mnohí ste si iste všimli, že je použitý termín človek a nie plod alebo embryo. Je tomu tak preto, lebo tieto pojmy sa používajú ako označenia pre fázy prenatálneho vývinu človeka. Hovoriť o človeku vo fáze embrya alebo plodu je rovnaké ako vo fáze puberty. Vývin človeka totiž prechádza po narodení z vývinovej fázy plodu do tzv. novorodeneckej fázy (neonatal), po ktorej nasleduje fáza batoľaťa (infancy), detstvo (childhood), puberta (puberty) atď. Embryo, plod, puberta a iné sú len názvy pre jednotlivé vývinové fázy človeka.

Takisto je zaujímavá aj etymológia pojmov embryo fétus (plod)Embryo má svoj pôvod v gréčtine a znamená mladý jedinec. Fétus, na druhej strane, pochádza z latinčiny a znamená potomok. Inak povedané, tvrdenia typu „to nie je človek, ale embryo/plod“ nie sú namieste, lebo samotný význam týchto slov v sebe zahŕňa existenciu ľudského života.

File:Stage19 bf2b.jpg
Človek v 7. týždni tehotenstva

Definícia organizmu a zygota 

V otázke, kedy začína ľudský život je potrebné sa pozrieť na to, ako veda definuje organizmus. Totiž ak už zygota (deň 1 vývinu človeka podľa skrípt UNSW) napĺňa všetky kritéria definície organizmu, môžeme, vzhľadom na prítomnosť ľudskej DNA, hovoriť o žijúcom ľudskom organizme, teda o človeku.

Podľa portálu Biology Online kritéria definície organizmu sú: schopnosť reagovať na vonkajšie podnety (stimuly), schopnosť reprodukcie, schopnosť rastu a schopnosť udržania si homeostázy (udržanie sú vnútornej rovnováhy).

Zygota, ak sa ňu pozrieme len z čisto biologického hľadiska, je oplodnené vajíčko. Môže byť však zygota zahrnutá do definície ľudského organizmu?

Zygota, ako každá bunka, dokáže reagovať na vonkajšie podnety. Dôkazom toho môže byť výskum bunkovej steny zygoty Chlamydomonas reinhardii, na ktorý sa použili monoklonálne protilátky a polyklonálne antiséra. Tie následne reagovali so stavebnými komponentami bunkovej steny zygoty a tak ukázali jej štruktúru. Pointa je, že ak zygota jednoduchšieho živočísneho druhu, ktorý slúži ako modelový organizmus pre výskum buniek, je schopná reagovať na vonkajšie podnety, bude tomu tak aj u ľudskej zygoty. Ak by však stále niekto spochybňoval schopnosť zygoty reagovať na externé stimuly, tak 8 – 9 dní po oplodnení dochádza k zahniezdeniu blastocysty do maternice (viď obrázok nižšie) a vtedy môžeme bez debaty hovoriť o reakcii s vonkajším prostredím a to je veľmi ranná fáza tehotenstva.

Zygota je zároveň schopná si udržať vnútornú rovnováhu nevyhnutnú na jej existenciu. Deje sa to vďaka rôznym bunkovým mechanizmom, ktorým sa však hlbšie venovať nechcem. Tie si môžete pozrieť na virtuálnom interaktívnom modely bunky (zygota je bunka a uvedené sa vzťahuje aj na ňu), ktorý na svojom webe prináša Oddelenie zdravotných vied University of Utah alebo naštudovať si v príslušných učebniciach. Eventuálne, môžem ešte odkázať na web U.S. National Library of Medicine, ktorá uvádza krátke intro týkajúce sa bunky.

Rast je takisto kritérium, ktoré zygota dosahuje. Dôkazom je mitotické delenie, ktoré nastáva po oplodnení vajíčka. To pokračuje ďalším vývinom. Dá sa povedať, že rastom je samotný vývin organizmu, v našom prípade človeka.

Zygota samozrejme nie je schopná reprodukcie v zmysle, že vytvorí iné zygoty, ktoré by boli schopné ďalšieho vývinu. Argumentovať však, že to je dôvodom, aby zygota bola vylúčená z definície organizmu, je nezmysel. Zygota totiž nie je samostatným živočíšnym druhom, ale len vývinovým stupňom embryonálnej fázy vývinu človeka. A človek ako taký, ak nie je poškodený poruchou, je schopný reprodukcie. Koniec koncov, ak by sme si vzali takúto „logiku“ za svoju, tak aj o maloletom dieťati môžeme povedať, že nie je živým organizmom, keďže nie je schopné reprodukcie.

Zygota teda napĺňa všetky znaky organizmu a keďže obsahuje ľudskú DNA, môžeme ju označiť za ľudský organizmus, teda plnohodnotnú a živú ľudskú bytosť. Totiž práve DNA je nositeľom genetickej informácie, ktorá v sebe zahŕňa všetko, čo definuje človeka – od farby očí a vlasov po schopnosť vedomého života a možnosti slobodne sa rozhodovať.

Tejto otázke sa venuje vo svojom odbornom článku Maureen L. Condic, profesorka neurobiológie a anatómie na University of Utah School of Medicine. Takisto dochádza k záveru, že zygota je plnohodnotný ľudský organizmus, teda človek hodný ochrany.

Podľa M.L. Condic, je zygota bunka, ktorá obsahuje všetky vlastnosti dospelého ľudského jedinca, ktoré sú zakódované v genetickej informácii. Toto však nemá ľudská bunka, ktorá je napr. odlúpnutá z pokožky. A v tom spočíva najväčší rozdiel medzi zygotou a ľudskou bunkou. Ľudská bunka je len stavebnou jednotkou ľudského organizmu a nie je kódovaná na vývin človeka. Zygota je ale samostatný ľudský organizmus vo vývine. Ide teda o človeka.

Prvý týždeň tehotenstva

Život začína počatím, termín bábätko sa používa aj v komunikácii s verejnosťou 

Že život začína počatím dokazujú aj iné odborné zdroje. Uvediem len niektoré citácie odbornej literatúry, ktoré môžete nájsť na webovej stránke pro-life hnutia Princeton University.

„Vývin človeka začína spojením mužskej a ženskej pohlavnej bunky počas procesu nazývaného oplodnenie (počatie).“
„Toto oplodnené vajíčko, nazývané zygota, je veľká diploidná bunka, ktoré je začiatkom existencie ľudskej bytosti.“
[Moore, Keith L. Essentials of Human Embryology. Toronto: B.C. Decker Inc, 1988, s.2]

„Vývin človeka začína oplodnením, teda procesom, kedy sa dve vysoko špecializované bunky, spermia a vajíčko, spoja a vytvoria zygotu.“
[Langman, Jan. Medical Embryology. 3rd edition. Baltimore: Williams and Wilkins, 1975, s. 3]

„Takmer všetky vyššie živočíchy začínajú svoj život z jednej bunky, oplodneného vajíčka (zygoty) … Oplodnenie je počiatočným bodom života, resp. ontogenézy, nového jedinca.“
[Carlson, Bruce M. Patten’s Foundations of Embryology. 6th edition. New York: McGraw-Hill, 1996, s. 3]

Mojim záverečným dôkazom vzniku života pri oplodnení je fakt, že viaceré významné zdravotnícke zariadenia a inštitúcie používajú termín bábätko pri komunikácii s verejnosťou. A to už od začiatku tehotenstva, vrátane prvého trimestra, kedy je umelý potrat legálne dostupný vo veľkej časti sveta.

Pri koncipovaní článku som prešiel rôzne zdroje, ale všetky označovali za vznik vývinu človeka oplodnenie. V najhoršom prípade bol miesto človeka použitý pojem embryo alebo fétus. Ale aj tieto pojmy sú len označením jednej z vývinových fáz človeka a pôvodne znamenajú mladý jedinec (embryo) a potomok (fétus). Je to teda jasné. Život začína počatím.

Teraz najčítanejšie