Vedecké publikácie, predátori a stav ekonomickej vedy na Slovensku

Chlebík vysokoškolských pedagógov a vedeckých pracovníkov je ťažký. Ak si niekto myslí, že stačí odprednášať tých 5-10 hodín týždenne a zvyšok je „leháro“, nech si to vyskúša. Príprava, veda, administratíva, záverečné práce, posudky a tak dokola. V konečnom dôsledku určite viac ako 8 hodín denne, často vrátane víkendov i nocí. Azda najviac času trávia akademickí pracovníci výskumom a jeho publikovaním v renomovaných časopisoch. Práve slovo „renomovaný“ si však mnohí vysvetľujú po svojom.

Karenty, impakty, predátori

Na úvod trochu teórie – najvýznamnejšie časopisy, ktoré publikujú výsledky vedeckého výskumu, sa nazývajú karentované. V odbore ekonómie a manažmentu ide o relatívne obmedzenú skupinu niekoľkých stoviek časopisov, ktoré globálny líder v oblasti posudzovania kvality a indexácie Thomson Reuters zaradil na svoj zoznam Current Contents Connect. Zo Slovenska sa medzi nimi nachádza Ekonomický časopis vydávaný SAV, v Českej republike majú zastúpenie časopisy Politická ekonomie a Finance a úvěr.

Keďže zoznam karentovaných časopisov je veľmi obmedzený, začal sa pred niekoľkými rokmi používať aj pojem „impakty“. Označujú časopisy, ktoré síce nie sú karentované, ale sú zaradené v inom, širšom produkte Thomson Reuters zvanom Web of Science alebo v konkurenčnom Scopus-e. Tým sa odstránila jedna slovenská zvláštnosť (orientácia iba na „karenty“ bola našou regionálnou špecialitou), na druhej strane sa však zaviedla nová (vo väčšine sveta je meradlom kvality výlučne Web of Science, nie Scopus).

A tu sa dostávame k predátorom. Zatiaľ čo databáze Web of Science sa až na pár výnimiek darí udržiavať kvalitu, v Scopuse je zaradených množstvo časopisov, pre ktoré je publikovanie čistý biznis. Vydajú prakticky čokoľvek, hlavne, že autor zaplatí. A autor, najmä ten, ktorý nemá šancu dostať sa so svojím párhodinovým výskumom na stránky renomovaných žurnálov, zaplatí rád. Nie každý však, našťastie, ide touto cestou.

Kvalita rastie

Kým v deväťdesiatych rokoch sa počet renomovaných publikácií slovenských ekonómov dal spočítať na prstoch niekoľkých rúk, dnes utešene rastie. Databáza Web of Science ukazuje, že zatiaľ čo v roku 2000 publikovali slovenskí ekonómovia 50 impaktov, v roku 2014 to už bolo 85 a v roku 2015 dokonca 88, pričom dá sa očakávať, že počet za rok 2015 ešte narastie (niektorým článkom trvá dlhšie, kým sa objavia v databáze).

Veľmi pozitívnym faktorom je aj geografická diverzita publikácií a rastúca kvalita časopisov. Spomedzi 50 impaktov z roku 2000 bolo až 42 v domácom Ekonomickom časopise a ďalších 7 článkov v ČR. Mimo stredoeurópskeho regiónu vyšiel slovenskému ekonómovi v rešpektovanom žurnáli jeden jediný článok.

Z 88 impaktov v roku 2015 už v Ekonomickom časopise vyšlo iba 17 a aj keď väčšina ostatných stále zostala v regióne (ČR, Poľsko, Maďarsko, Ukrajina), 31 článkov vyšlo inde. Zoznam zahŕňa aj rešpektované časopisy ako Economic Systems či Journal of Public Economics. Slovenská ekonomická veda je tak stále viac viditeľná vo svete. Tento vývoj prospieva aj Ekonomickému časopisu, ktorý má priestor na publikovanie vyššieho počtu zahraničných článkov, čím sa aj on postupne šplhá v rankingoch renomovanosti.

Na druhej strane, ubúda podiel publikácií v karentoch. So zvýšeným stupňom akceptovanosti impaktov na Slovensku sa autori čoraz častejšie rozhodujú publikovať v nekarentovaných časopisoch zahrnutých do Web of Science. To nemusí byť nutne negatívny trend, keďže počet článkov publikovaných karentmi je obmedzený. Treba si však uvedomiť, že karenty ako skupina sú kvalitou predsa len trochu nadradené ostatným impaktom.

Predátori útočia

Okrem rastúceho počtu publikácií vo Web of Science stúpa aj celkový počet ekonomických článkov slovenských autorov zaradených do druhej uznávanej databázy, Scopusu.

Všeobecný vývoj je teda pomerne pozitívny. Je tu však aj druhá cesta, ktorú jednoduchá sumárna štatistika neodhalí, cesta predátorov.

Najznámejší zoznam predátorských časopisov prevádzkuje americký knihovník Jeffrey Beall. Viaceré z ním identifikovaných časopisov sú zaradené v databáze Scopus, preto sa u nás články publikované v nich chápu ako impaktované. Ide pritom o časopisy, kde stačí zaplatiť za publikáciu a článok spravidla bez akéhokoľvek nezávislého recenzného konania vyjde. Otázkou preto je, akú časť radikálneho nárastu slovenských publikácií v Scopuse možno pripísať predátorom. Nasledujúca tabuľka ukazuje názvy časopisov, v ktorých slovenskí ekonómovia v roku 2015 najčastejšie publikovali.

Na prvom mieste sa nachádza známy ukrajinský predátor Actual Problems of Economics, v ktorom minulý rok vyšlo až 16 % „Scopusových“ článkov slovenských ekonómov. Ide o časopis, ktorý bol na jeden rok zaradený aj do databázy Thomson Reuters, ale vzhľadom na otázne praktiky ho z nej aj veľmi rýchlo vyradili. V Scopuse sa zatiaľ drží zubami-nechtami. Jeho obľúbenou publikačnou metódou je usporiadať týždňovú konferenciu v rezorte pri Stredozemnom mori a platiacim účastníkom následne vydávať príspevky.

Ďalší ukrajinský plátok, Economic Annals-XXI, tiež nemá vysoké publikačné štandardy, a aj keď v Beallovom zozname zatiaľ nefiguruje, jeho úroveň je verejným tajomstvom. Podozrivé sú aj Journal of Applied Economic Sciences a Polish Journal of Management Studies, ani nie tak obsahom článkov, ako geografickou a inštitucionálnou koncentráciou autorov. Prvým časopisom, ktorý by zniesol prísne kritériá kvality, je E a M: Ekonomie a Management na piatom mieste rebríčka, t.j. po vyše 110 článkoch v slabých časopisoch.

Zaujímavé je všimnúť si štruktúru publikovanosti v jednotlivých časopisoch. Zatiaľ čo v Actual Problems of Economics si publikovanosť zlepšuje predovšetkým Ekonomická univerzita v Bratislave (24 článkov zo 44), v Economic Annals-XXI dominuje Prešovská univerzita (8/25), Journal of Applied Economic Sciences „sprivatizovala“ Technická univerzita v Košiciach (16/23) a Polish Journal of Management Studies si rozdelili obe uvedené univerzity z východu SR (9+10/23).

Ako ďalej?

Samozrejme, publikovanie v predátorských časopisoch je skôr otázkou morálky ako čohokoľvek iného. Slovenský systém hodnotenia publikácií založený na všeobecnej akceptácii dvoch databáz bez zohľadnenia kvality časopisov (tzv. impakt faktora), ak nie priamo vyvolal súčasný stav, mu minimálne napomáha. Argument, nech si každý publikuje, kde chce, je však scestný. Áno, akademické slobody sú akademické slobody, ale nie za štátne peniaze. Viaceré slovenské univerzity vyplácajú za impaktované publikácie odmenu alebo uhradia autorovi publikačný poplatok. Treba preto nastaviť jasné pravidlá. Inšpirovať sa možno napríklad v Českej republike, kde síce majú vlastné problémy (krátky článok ako príklad), ale dimenziu kvality už zohľadňujú preferovaním časopisov s vysokým impakt faktorom.

Opatrenia na zabránenie tejto situácii som navrhol už v predchádzajúcom blogu:

• Obmedziť počet publikácií z jedného časopisu, ktoré sa fakultám rátajú do akreditačného obdobia, napríklad na dve.
• Prikladať väčší význam kvalite časopisov, meranej pomocou impakt faktoru. Rozdelenie časopisov na kategórie A, B a C, ako je tomu v súčasnosti, je nepostačujúce.
• Zvýšiť finančnú bonifikáciu škôl publikujúcich v najkvalitnejších časopisoch.
• Nastaviť minimálne kritériá habilitačného konania tak, aby noví docenti museli mať publikácie aj v časopisoch s vysokým impakt faktorom. Slovenskú špecialitu – možnosť nahradiť plnenie jedného kritéria iným – treba odstrániť.

Možnosťou je aj vypracovanie kvalitných etických kódexov a šírenie povedomia o predátorských časopisoch, pretože mnohí akademici o nich nevedia.

Problém ekonomických publikácií pofidérnej kvality neexistuje iba na Slovensku. Podobná je aj situácia v Poľsku a prakticky vo väčšine európskych štátov na východ od nás. Je ale omyl myslieť si, že toto je štandard. Naopak, táto situácia je neakceptovateľná a malo by sa o nej čo najviac hovoriť, aby sa slovenská ekonomická veda konečne mohla pohnúť z miesta. Rastúci počet publikácií v renomovaných časopisoch jasne ukazuje, že sa to dá aj inak. Zostáva veriť, že ak Ministerstvo školstva a Akreditačná komisia zaujmú pozíciu mŕtveho chrobáka, na kvalitu začnú tlačiť aspoň manažmenty našich vysokých škôl. Väčšina akademických pracovníkov totiž má na viac!