Vedia stávkari predpovedať politické udalosti?

V krajinách ako Veľká Británia sú celonárodné prieskumy o volebných preferenciách v podstate zbytočné. Nie, Briti nie sú väčší tajnostkári. Zástupcov si obyvatelia volia v lokálnych volebných okresoch (“constituency”) a víťaz (budúci “MP”) potom v Londýne reprezentuje svoj okres. Celonárodný prieskum nám maximálne povie, aká je nálada v krajine ako celku – používať také prieskumy ako návod k predpovedi počtu kresiel v parlamente je veľký omyl.

Vezmime si ako príklad U.K. Independence Party. Podľa BBC môže mať medzi Britmi až 13-percentnú podporu, no aj tak podľa predpovedí v parlamente získa iba tri kreslá. Naopak Liberálni Demokrati majú celonárodne podporu okolo 8%, ale môžu získať až 18 kresiel. Pretože tam, kde sú LibDems obľúbení, tam sú veľmi populárni a to sa v celonárodnom prieskume stráca.

V stredu som sa pozrel na model, ktorý korektne používa lokálne prieskumy (“constituency polls”), a predpovede z modelu založenom na týchto lokálnych dátach. Tieto predpovede z prieskumov som spojil s dátami zo stávkových kancelárii, ktoré ponúkajú kurzy na takmer každé parlamentné kreslo.

Ochota staviť peniaze môže byť ešte lepším ukazovateľom o budúcom volebnom výsledku než prieskum. V prieskume respondent povie iba ktorú stranu podporuje on sám. Ak ten istý respondent vkročí do stávkovej kancelárie, tak nemyslí iba na svoje pocity – použije aj to, čo vie o politickom presvedčení susedov, kamarátov, rodiny, kolegov, vzdialených známych.

Prvý graf ukazuje vyše 630 kresiel a vzťah medzi kurzom a lokálnym prieskumom pre stranu práce („Labour Party“). V okresoch kde prieskumy predpovedajú pre labouristov víťazstvo (vysoko na horizontálnej osi), tam kancelárie ponúkajú nižšie kurzy.

Labour: Verejná mienka vs. stávkový kurz

Zároveň je vidieť, že kurzy buď neodrážajú verejne dostupné informácie perfektne, alebo (ak kurzy odrážajú neverejné ale podstatné informácie) prieskumy sú šumivým meradlom skutočnej pravdepodobnosti úspechu strany. (Pre úplnosť: tieto prieskumy aktuálne používajú aj novinári 538, ale ich model sa nepozerá na stávkové kurzy.)
Kurzy a predpovede podobne štatisticky súhlasia v prípade strany UKIP. Graf zároveň ukazuje, že aj podľa kurzov aj podľa prieskumov má táto strana celkom slušnú šancu tak na tri až šesť kresiel.

A čo Cameronovci? Ak sa pozrieme iba na dáta z lokálnych prieskumov, zdá sa že konzervativci získajú viac kresiel (masa modrého grafu je viac napravo). V prípade labouristov existuje viac okresov, kde strana má popularitu nad 60 percent: to je však slabá útecha, keďže na výhru kresla nie je podstatné vysoké percento hlasov, ide iba o relatívne umiestnenie, teda prvé miesto.

Na záver – ako vyzerá ľavo-pravé spektrum?

Keď je v danom okrese populárna strana labouristov, znamená to, že v tom okrese konzervativci strácajú? Posledný graf ukazuje, že všeobecne (no nie vždy) to platí:

Je zaujímavé, že existujú okresy, kde tieto mainstreamové strany nameriavajú každá okolo 40%, ale nájdu sa aj okresy kde tieto strany nemajú 40% ani dokopy. (Ako čitateľ isto tuší, môže za to SNP.)

• Daniela Kellerova pripomína, že „David Cameron … spojil svoje znovuzvolenie s referendom o vystúpení z EÚ, tzv. Brexitom.“
• Justin Wolfers nevylučuje, že voľby sa budú opakovať.
• Foto: Flickr, CC BY 2.0