Veľká noc a ručička na váhe
Veľká noc je podľa mňa o prežívaní, nie o jedle. Aj keď dobré jedlo patrí k ďalším sviatkom veľkej noci. Napríklad na Veľkonočný pondelok. A aj moja ručička na váhe išla trošku nahor ako každé sviatky.
Niekto trávil sviatky na nejakom pobyte, niekto v zahraničí. My sme trávili sviatky u mojich rodičov. Bolo to v pohode. V pondelok boli rezne so šalátom, misy a fajne koláče. A mamina nás ešte aj domov nabalila. Od mamičky naozaj chutí najlepšie. A že nám chutilo, potvrdila aj ručička na mojej váhe. Naozaj kilá idú naozaj ťažšie dolu ako hore. Ale kto by odolal fajnému šalátu z rezňami. Naozaj ide o sebazaprenie, ale na takéto sviatky. Veď si doprajem. Sú len raz do roka, aj tak pôst bol v piatok, tak hádam to až také zlé nebude. Mylne som sa domnievala. Ale naozaj v tomto prípade, že sa nič nemá preháňať platí naozaj dvakrát. Tak, čo som pribrala, sa budem ďalšie dni snažiť zhodiť. A takto je to aj iné sviatky. Nieže by som sa hamovala a nejedla piate cez deviate, lebo je sviatok. Alebo sú sviatky. A brala to trošku s rozumom. Ale berte to s rozumom, keď to máte pred sebou. A však ochutnám z toho, z toho a je to. Ručička sa dvíha. Veď ako sa hovorí : Babka k babce budú kapce. V tomto prípade vyššia váha. Ale keď to máte pred sebou, len ťažko odoláte. Či?
