Veriť úradom sa neoplatí ani keď končíte s podnikaním.
Spoľahnúť sa na slovenské úrady môže byť pekne drahé, hoci majú spraviť iba to, čo majú v popise svojej práce, a čo od nich výslovne žiadate. Jednotné kontaktné miesta, politikmi zriadené „one stop shopy“, sú takouto pascou aj pre končiacich podnikateľov.
V krajine podporujúcej malé podnikanie, kam sa súčasná garnitúra snažila zaradiť spustením tzv. Jednotných kontaktných miest (teda príď a vybav všetko na jednom mieste), by vám aj ukončenie podnikania malo spôsobiť čo najmenej byrokratických a iných stresov. Napokon aj pre štát prestávate byť zaujímavý ako somárik, ktorý sa otrasie, a teda aj zaplatí celú úradnícku mašinériu.
Spoľahnúť sa pri ukončení svojho podnikania na úrady vám však môže na Slovensku zarobiť na pekný „prúser“. Najnovšie mi viacerí klienti tlmočili svoju skúsenosť so „spoľahlivosťou“ informácií od tých najpovolanejších pri ukončovaní ich podnikania. V rámci spomínaného jednotného kontaktného miesta vám dajú vyplniť tlačivko o ukončení činnosti s otázkou, či majú túto skutočnosť oznámiť aj zdravotnej poisťovni a daňovému úradu.
V 21. storočí, 25 rokov po obnove súkromného podnikania na Slovensku, sa tejto možnosti potešíte a predstavíte si tú úsporu času, energie a nervov, keď nebudete musieť navštíviť ďalšie 2 úrady. A tak radostne odovzdáte kartičky s prideleným DIČ aj IČ DPH a odhlásením sa v Sociálnej poisťovni považujete svoje podnikanie za ukončené.
Na vaše veľké prekvapenie vám tak po mesiaci, dvoch, začnú chodiť pozdravy z daňového úradu o tom, že správca dane nemá vaše daňové priznania k DPH za obdobie, v ktorom vy už živnostníkom nie ste a nemáte ani kartičku s prideleným IČ DPH. Slušného podnikateľa takáto výzva samozrejme nepoteší, keďže vie, že ak príde na pokuty, nič si nepomôže a nakoniec aj tak zaplatí. A keďže so mnou túto skúsenosť zdieľali hneď dvaja klienti, pátrala som priamo na finančnej správe o čo ide, a napokon aj dostala odpoveď.
„V zmysle § 81 ods. 2 zákona o DPH je platiteľ povinný požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane. Platiteľ podáva žiadosť o zrušenie registrácie pre DPH miestne príslušnému správcovi dane elektronickou formou …… V prípade, ak daňový úrad nezruší registráciu pre daň, daňový subjekt má i naďalej postavenie platiteľa dane a podáva nulové daňové priznanie, ak nevykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane. Platiteľ dane je povinný podať nulové daňové priznanie aj do 25 dní od ukončenia posledného zdaňovacieho obdobia, ktoré určil správca dane. „
Takže dobrá správa pre všetkých platiteľov DPH, ktorí sa rozhodli ukončiť činnosť. To, že sa spoľahnete na jednu štátnu inštitúciu, že na vašu vyslovenú žiadosť túto skutočnosť oznámi daňovému úradu neznamená, že za vás aj reálne všetko na daňovom úrade vybaví. Znamená to iba list, v lepšom prípade email, ktorý úplne zbytočne zamestná v každej inštitúcií minimálne jedného človeka.
Aj preto dobrá rada pre všetkých, ktorí za naše dane vymýšľajú zákony a „procesy na zlepšenie efektivity úradov“. Netrúfam si žiadať, aby ste poskytovali „full service“ tak, ako to oznamovali politici a hovorí aj názov inštitúcie, ktorej zriadenie určite stálo pár miliónov eur na IT dodávkach. Nebolo by ale slušné aspoň jednou vetou upozorniť živnostníkov, že hoci za nich radi zrušíte registráciu na daň z príjmov, pri DPH to z nejakého dôvodu už nezvládate? Keď pre nič iné, tak preto, že v súčasnom režime by z morálneho hľadiska nemali platiť živnostníci, ale štátny úrad, ktorý sa tvári, že to za nich vyrieši. Pritom by aj z pohľadu politikov stačilo tak málo. Začať sa správať ako manažéri a vynucovať od im podriadených úradov, aby robili to, za čo ich platíme.
