Vieme, čo študujeme?
Začalo to pri jednej káve s Janom na balkóne. Bol som maturant, on druhák na gympli. Spýtal som sa ho, čo chce študovať a či sa o tom nechce poradiť. Nevedel. Jasné, že nevedel. Bol druhák a takéto veci väčšina deciek nerieši skôr ako pár dní pred deadlinom na podanie prihlášok na VŠ. Nie sme predsa v americkom teenagerskom filme. Od tej kávy som debatu o tom, čo chceš študovať a čo študuješ, viedol asi s každým rovesníkom, ktorého som stretol. Pretože nejde o fazuľky.
Ja a moji súrodenci sme mali to šťastie, že sme otázky života (a smrti) po strednej riešili dosť intenzívne s rodičmi, hlavne s mamou. Podľa nej som dnes mal byť absolvent medzinárodných vzťahov a bratia študenti makroekonómie, resp. pedagogiky, sestra zubariny. Všetci sme si nejako postavili hlavu. Prvý brat je piatak na stavebnej fakulte STU, kde okrem toho, že neprenášal jediný predmet, čo u stavbárov nie je zvykom, založil s chalanmi stavbármi benefičné OZko s dôrazom na stavovskú príslušnosť, čo sa u nás naozaj nenosí. Sestra ho tento rok od prváku nasleduje a vyzerá to s ňou veľmi nádejne. Druhý brat si išiel za svojim a dnes je druhák na žurnalistike UK. Už v prváku popri škole zarezával v dvoch celoštátnych médiách. V tom druhom píše tie športové články, ktoré som už ako desaťročný fagan mal najradšej. Nehovorím to všetko preto, že som na svojich súrodencov pyšný, aj keď naozaj som. Veľmi.
Stále však poznám viac deciek, ktoré sa pri výbere vysokej školy stratili. Asi polovica bratislavských, 50% nitrianskych a každý druhý trnavský študent totiž študuje bez svetlej budúcnosti. Či už bez voľného pracovného miesta alebo bez vízie, čo by mal po škole robiť. Je utópia, aby po slovenských študentských mestách pyšne a v univerzitných mikinách pobehovali len šikovné hlavy na správnych miestach. Problémy nášho vysokého školstva však začínajú pri drobnosti, akou je výber správnej vysokej školy.
Mladý človek je totiž v sedemnástich, osemnástich rokoch postavený pred prvé veľké dospelácke rozhodnutie, ktoré vyžaduje pomoc a nejednu radu. Na Slovensku je vyše 1000 stredných škôl, z ktorých každá potrebuje odborného pracovníka na „výchovné poradenstvo“, ktorý by mal vedieť usmerniť človeka v jeho ďalších krokoch po škole. Je jasné, že dostatok kvalifikovaných pracovníkov jednoducho nemáme. Takisto je jasné, že z brožúrok a webstránok vysokých škôl sa tá správna vybrať nedá. V našej krajine však funguje prevažne verejné vysoké školstvo, čo znamená, že zasahovať do týchto otázok je vecou štátu. Pokiaľ chceme, aby ľudia s čerstvým diplomom neutekali priamo na úrad práce, ale boli prínosom spoločnosti v tom, čo robia, musí sa štát prestať pozerať na študentov cez prsty a len cez čísla. Ak sme už pri číslach, v máji 2015 bolo na úradoch práce zapísaných 3500 absolventov vysokých škôl. Mojou kalkulačkou stojí každý denný študent VŠ štát na daniach, školnom, sociálnom a zdravotnom poistení a iných benefitoch ročne cca 6000 eur. Vzdelanie sú najlepšie investované peniaze. V kope prípadov však môžu byť vyhodené úplne zbytočne len preto, že dnes na Slovensku status študenta rovná sa status králika, ktorého treba niekam posadiť, len aby sedel a aby bola nižšia nezamestnanosť.
Vôbec nejde o to, či sme si ja a moji súrodenci dali poradiť od rodičov alebo okolia. Ani o to, že Jano si od tej kávy na balkóne vyskúšal dva prvé ročníky na dvoch rôznych školách, v ktorých sa nenašiel a dnes je spokojný v dobrej robote so slušnými peniazmi. Nejde ani o to, že som si na gympli párkrát vypočul, že nemám na to, aby som študoval právo. Otázku, čo robiť po strednej, za vás nevyrieši nikto. Rodičia, kamoši, učitelia, ani špecializovaní pracovníci. Jedným z dôvodov stagnácie vysokého školstva na Slovensku je aj nesprávny výber študijného odboru. Určite je tento problém spôsobený aj tým, že v súčasnosti vysoké školy v SR ponúkajú viac miest, ako je maturantov a o študentov sa bijú. To je však iná pesnička. Otázka výberu správnej cesty po strednej škole však vyžaduje viac pozornosti, ako jej vlády za posledných desať rokov venovali.
Začiatkom minulého roka sme v #sieti spustili beta projekt Online kariérneho poradcu. Webstránku, kam príde dezorientovaný maturant, za pár minút vyplní jednoduché otvorené otázky, na ktoré môže odpovedať, čo jeho srdce žiada a dostane obsažné odporúčanie, kam by jeho kroky po strednej škole mali smerovať. Za dva mesiace existencie poradcu sme pomohli stovkám študentov pri výbere vysokej školy. Naozaj pomohli, pretože je dôležité počuť iný názor ako ten od kamarátov, učiteľov a rodičov. Veľa z nich nám za to poďakovalo. Som rád, že som mohol byť súčasťou toho tímu a chcel by som poďakovať všetkým, ktorí za poradcom stáli. Najmä Žofii Prokopovej, Adi Košutovej, Mati Paštrnákovej, Kikovi Čechmánkovi, Dominike Tekeliovej a Katke Csefalvayovej. Posledných troch menovaných nájdete aj na kandidátke #siete v marcových voľbách. Chcel by som poďakovať aj Radovi Procházkovi a Mirovi Beblavému, že bez mihnutia oka projekt podporili a mohli sme ho spustiť pod hlavičkou #siete.
Gro príbehu visí na tom, že tento projekt môže pokračovať ďalej. S širším tímom odborníkov a za štátne. Ak sa chceme baviť o peniazoch, určite je lacnejšie zabezpečiť online kontaktné miesto na poradenstvo pre študentov, ako vyhadzovať státisíce eur ročne za tých, ktorí sa pri výbere vysokej školy stratili. Nejde však len o peniaze. Pretože študenti nie sú králiky, ani fazuľky. Pretože súčasné nastavenie vysokoškolského systému na Slovensku bude mať onedlho na zodpovednosti stále viac tých, ktorí počas štúdia žili v slepej nádeji uplatnenia sa vo svojom odbore a po rokoch strávených v škole aj tak skončia na úrade práce, v lepšom prípade v práci mimo vyštudovaného odboru. A nie len vlastnou vinou…
