Blog
štvrtok

Vitajte v karibskom Mordore

Pulitzerovou cenou ocenená kniha Junota Díaza sa vracia hlboko do obdobia brutality a strachu, ktorý zažila Dominikánska republika pod vládou diktátora Rafaela Trujilla.

Rafael Leónidas Trujillo Molina, známy aj ako El Jefe, ovládal Dominikánsku republiku viac ako tridsať rokov (1930 – 1961) a hoci bolo v tom období celé okolie výnimočné plodné čo do diktátorských režimov, Trujillova éra (španielsky známa ako El Trujillato) je spomedzi nich považovaná za tú najbrutálnejšiu.

Trujillo tam totiž panoval akoby to bola jeho súkromná plantáž, alebo slovami Junota Díaza, akoby to bol jeho vlastný Mordor. Jeho okom bola tajná polícia SIM, pomocou ktorej rozprestrel nad krajinou závoj toho osvedčeného diktátorského prostriedku strachu, a navyše sa priam vyžíval v kulte svojej osobnosti (z Pico Duarte sa stal Pico Trujillo a zo Santa Dominga zase Ciudad Trujillo).

Odrezal celú krajinu od zvyšku sveta vďaka opone izolácie známej ako Plátano Curtain (ktorá sa počas jeho druhého obdobia „vo funkcii“ stala takou účinnou, že väčšina obyvateľov sa v reálnom čase ani nedozvedela, že sa skončila druhá svetová vojna), správal sa, akoby mu patrilo všetko a každý, a zabíjal kohokoľvek sa mu zachcelo, vrátane žien a detí.

Strach zabíja myslenie, učí Duna

„Som slobodný“ nebola veta, ktorú by človek počas El Trujillato často počul, a byť študentom počas jeho vlády bola riskantná záležitosť, eufemisticky povedané, a to najmä vďaka Johnnymu Abbesovi Garcíovi, najobľúbenejšiemu z Trujillových morgulských služobníkov. Ten bol šéfom Trujillovej tajnej polície a bol považovaný za jedného z najkrutejších mučiteľov, akých Dominikánska republika kedy zažila. Mal prsty aj v notoricky známej vražde sestier Mirabalových (len tak na okraj, na výročie ich úmrtia ustanovila OSN deň proti násiliu na ženách).

Známy (teda aspoň v tom prostredí) spisovateľ Jesús Galíndez (ktorý sa vo svojich prácach venoval Trujillovmu režimu a keď v roku 1956 nevysvetliteľne zmizol v New Yorku, mnohí verili, že ho dal uniesť práve Trujillo a prichystal mu vskutku hroznú smrť) napríklad opísal situáciu, kedy sa skúšajúci pýtali študenta, aby im opísal predkolumbovkú éru, a ten bez váhania odpovedal, že tou najdôležitejšou predkolumbovskou érou je „Dominikánska republika počas Trujillovej vlády“. A študent prešiel, pretože spomenul El Jefeho.

Kniha Junota Díaza The Brief Wondrous Life of Oscar Wao (dávnejšie vyšla aj v češtine), ktorá v roku 2008 získala Pulitzerovu cenu, vám toho poodhalí ešte viac. Na výborne vystavanom príbehu jednej nefunkčnej americkej rodiny s dominikánskymi koreňmi vás vezme nielen do tých nie až tak dávnych zákutí dominikánskej histórie, na ktorú sa málokomu spomína ľahko, ale ukáže vám aj to, aké je to vyrastať v gete farebných s súčasnej Amerike.

Žiadne kliatby nie sú – je len skutočný život, a to úplne stačí

Nuž ak ste ako Oscar, tak nič príjemné. „You really want to know what being an X-Man feels like? Just be a smart bookish boy of colour in contemporary U.S. ghetto. Mamma mia! Like having bat wings or a pair of tentacles growing out of your chest.“

Od malička obézny, spoločenský introvert a žánrový nerd, ktorý vie o marvelovskom svete viac než Stan Lee, náruživý čitateľ scifi v jednom kuse zahrabaný v knihách od Lovecrafta po Herberta. Dokáže písať elfsky a hovoriť šakobsou, ale nedokáže nadviazať kontakt s nikým v skutočnom svete okolo seba (a s opačným pohlavím už vôbec nie). Strednú školu si pretrpel ako nekonečné peklo a na výške to nebolo o nič lepšie (na dverách internátu mal napísané „Speak, friend, and enter.“ – už viete, čo myslím?).

[Žánrová odbočka: scifi fanúšik si príbeh vychutná ešte o čosi viac - Junot Díaz nielen že používa názvy kapitol ako Blízke stretnutia karibského druhu, ale nenásilne pašuje do textu aj mnoho žánrových prirovnaní typu „a guardedness so Minas Tirith in la pequena that you´d need the whole of Mordor to overcome it“ alebo „telling Beli not to flaunt those curves would have been like asking a persecuted fat kid not to use his recently discovered mutant abilities“]

No nič, poďme späť. Ako bežali osemdesiate roky (a jeho dospievanie), Oscar sa boril v postapokalyptických ruinách vírusom zdecimovanej Ameriky a sníval o tom, že sa stane dominikánskym Tolkienom, zatiaľ čo chalani okolo neho zažívali prvé lásky a jeho rebelantská sestra sa snaží vydobyť si pod pevnou rukou ich starosvetskej matky kúsok vlastného miesta na svete.

Príbeh Oscarovej rodiny pomaly odkrýva ich rodinné korene a vracia sa do Santa Dominga a hlboko do El Trujillato, éry, ktorá má stále mnoho páginas en blanco, slovami autora.

A keďže v Santo Domingu príbeh nie je príbehom, pokiaľ v sebe nemá niečo nadprirodzené, každá dominikánska rodina má svoj fukú príbeh, príbeh kliatby, ktorá vás dostihne práve vtedy, keď to najmenej čakáte. Tomu, že fukú je skutočná, ešte stále verí mnoho ľudí, a keď sa do Santo Dominga vydá aj Oscar, sám zistí, ako veľmi je skutočná v ich vlastnej rodine. Viete čo sa hovorí: nikdy to nie sú tie zmeny, ktoré chceme, čo zmenia všetko.

Junot Díaz cez Oscarov príbeh približuje množstvo dominikánskych reálií, a sú to práve jeho (často poriadne dlhé) poznámky pod čiarou, meniaci sa rozprávači a text prešpikovaný španielskymi slovami, ktoré v kombinácii s ležérne nenúteným štýlom robia jeho knihu tak originálnou. Napriek celému pozadiu, od masakier mačetou, cez démona Balanguera až po sestry Mirabalové a vražedné orgie Trujillovho syna Ramfisa, je táto kniha aj neodolateľne vtipná a doslova príjemná. Až nebezpečne. Začnete čítať, a odrazu sú dve hodiny ráno.

„But you know exactly what kind of world we live in. It ain´t no fucking Middle-earth.“

- - -

Junot Díaz – The Brief Wondrous Life of Oscar Wao, Riverhead Books 2008 (v češtine vydalo Argo v roku 2009)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

interested in life

Blogy

|