Vláda občanom: Chcete právny štát? Máte ho

Ani nie päťdesiat dní pred voľbami predseda vlády zhodnotil, ako sa kabinetu a jemu podriadeným zložkám darilo plniť Akčný plán na posilnenie Slovenska ako právneho štátu. Bez preháňania sa dá povedať, že výkonná moc prekvapila aj sama seba, a to tým, ako rýchlo a dobre splnila, čo si naplánovala.

Ešte v júli 2015, keď akčný plán – trištvrte roka pred koncom funkčného obdobia – prijímala, premiér Robert Fico tvrdil, že „materiál je nadčasový“, a preto očakáva, že „bude rešpektovaný každým, kto príde po marcových parlamentných voľbách“.  Lenže druhá vláda Roberta Fica toho veľa pre budúci kabinet nenechala, lebo 18. januára 2016 predseda vlády oznámil, že „s výnimkou dvoch-troch opatrení“, na ktoré je potrebné viac času, sa všetko z akčného plánu splnilo, alebo priebežne plní. Marián Labuda pri podobných príležitostiach obvykle vravieva nielen „Klobúkom dole“, ale aj dodáva: „Všetkým dole.“

Kto si prečítal akčný plán, tak vie, že ide o takmer 40 strán hustého úradníckeho textu, ktorý obsahuje desiatky úloh a odporúčaní  v oblasti legislatívneho procesu, protikorupčných opatrení a transparentnosti justície.  Svoje úlohy a odporúčania dostal parlament, úrad vlády, ministerstvá, ale aj rôzne úrady. Podľa premiéra takmer všetci takmer všetko splnili, k čomu im zjavne dopomohli najmä sa blížiace sa voľby a predovšetkým potreba predsedu Smeru-SD prezentovať sa vysoko skvelými výsledkami.

Bez toho, aby sme sa púšťali do podrobností, pozrime sa, ako sa splnili aspoň niektoré úlohy a odporúčania z akčného plánu.

V záujme transparentnosti a predvídateľnosti legislatívneho procesu vláda parlamentu odporučila prijatie a dodržiavanie pravidiel, ktoré zabránia vzniku legislatívnych nepodarkov a zamedzia takej pliage, akou je nepriama novelizácia zákonov. Od septembra do decembra 2015 sa však parlament správal rovnako ako počas predchádzajúcich sezón. Zásadné zmeny v zákone nezriedka prechádzali tak, že ich v poslednej chvíli v druhom čítaní predniesol vládny poslanec.  Rozsahom obrovské  a významom najdôležitejšie úpravy sa dostávali do zákonov bez riadneho pripomienkového konania či elementárnej parlamentnej diskusie. Nezabudnuteľný je pozmeňovací návrh poslanca Madeja, po schválení ktorého vznikli pochybnosti, či splátkový predaj je na Slovensku  aj naďalej legálny a situáciu musel zachraňovať prezident republiky.

Ten, kto by poslancom s vážnou tvárou do očí tvrdil, že parlament vďaka plneniu akčného plánu fungoval v poslednej fáze funkčného obdobia inak a lepšie, riskoval by veľké obveselenie v sále.

Akčný plán ministerstvu dopravy uložil, aby prijal opatrenia „na zvýšenie transparentnosti vo verejnom obstarávaní, najmä pri veľkých infraštruktúrnych projektoch“.  Kolega z INEKO Ján Kovalčík by mohol dlho rozprávať, čo všetko urobilo ministerstvo, len aby mu neposkytlo údaje, ako je na tom doprava v Bratislave a čo s ňou pripravovaný obchvat urobí. Pritom išlo o údaje, ktoré ministerstvo malo, len ich nechcelo dať k dispozícii verejnosti.

Keď premiér prezentoval výsledky plnenia akčného plánu, tak osobitne ocenil, že na rozdiel od minulosti sa „začala vyvodzovať osobná zodpovednosť v prípade zlyhania verejných činiteľov“. Ako príklad, kde sa za zlyhanie vyvodila zodpovednosť, spomenul aj ministerstvo hospodárstva. Bolo by zaujímavé vedieť, či mal na mysli „zlyhaného“ ministra Tomáša Malatinského, ktorý pri hodnotení plnenia akčného plánu zastupoval asociáciu zamestnávateľských zväzov, alebo bol tým „zlyhaným“ bývalý minister Pavol Pavlis, číslo 32 na volebnej kandidátke Smeru-SD.

Robert Fico tiež spomenul, že pre zlyhanie musel odísť „aj jeden ústavný predstaviteľ Slovenskej republiky“. Otázka znie, prečo o zlyhaní a vyvodení osobnej zodpovednosti Pavla Pašku hovorí iba na úrade vlády, ale nie na straníckej pôde či sneme Smeru, kde obvykle preberá interpretáciu, že kolega Paška sa ničoho nedopustil a odstúpil len preto, aby zabránil útokom na svoju rodinu.

A napokon – keď prišla reč na schránkové firmy, predseda vlády tvrdil, že vďaka zákonu, ktorý presadila jeho strana,  došlo k „výraznému posunu“ v tom, ako sa obmedzilo ich pôsobenie v ekonomike. Analytici Martin Turček a Gabriel Šípoš z Transparency International však dospeli k odlišnému záveru. Novela zákona zaviedla register konečných užívateľov výhod,  ale v takej podobe, že ide len o formalitu, lebo neodhaľuje skutočných vlastníkov schránkových spoločností, čo je zrejmé aj z najvykričanejšieho prípadu:  „Protischránkový zákon prinútil Váhostav zverejniť len to, čo si už dávno hocikto mohol nájsť v Obchodnom registri.“ Až o taký „výrazný posun“ ide.

Celkove sa dá povedať, že akčný plán druhej Ficovej vlády sa plní tak, ako bol prijatý. Ako niečo, čo je a zrejme zostane iba na papieri. Hoci by nemuselo. Premiér na tlačovom brífingu vyzval predstaviteľov firiem, aby prišli s ďalšími návrhmi, ktoré by zužovali priestor na plytvanie a rozkrádanie. Vyše dvadsať veľmi konkrétnych návrhov mu už pritom od Vianoc leží na stole. Majú názov Štrngám za zmenu a sú testom, ako úprimne to politické strany myslia s bojom proti korupcii.

Marián Leško

Ilustrácia: Danglár