Denník N

Vlastní občania, ekonomickí migranti alebo utečenci. Komu skôr pomôcť?

Máme vlastných, sociálne a ekonomicky slabých, nezabezpečených a dlhodobo nezamestnaných občanov. Respektíve aj vlastných „ekonomických emigrantov“ za hranicami štátu. Do Európy sa pritom presúvajú vlny politických, ekonomických a náboženských migrantov a utečencov. Ideálne by bolo pomôcť im riešiť problémy v domovskej krajine. Čo ale v prípade, že sa už ocitnú legálne alebo nelegálne v našej krajine? Komu dať prioritu v starostlivosti a pomoci? Pochopí občan, že štát musí dať prednosť utečencom? Prispôsobia sa prisťahovalci európskemu prostrediu, v ktorom chcú žiť, alebo sa zmeníme my, aby sa cítili spokojní a slobodní? Veľa otázok, zatiaľ málo odpovedí… aspoň tých racionálnych a slušných…

Problémy života a hľadanie riešení

Je nesporné, že zložitosť a komplexnosť života spoločnosti a jednotlivca, štátu alebo skupiny štátov, nemá spravidla jednoduché a rýchle riešenia. Občania, aktivisti, politické strany hľadajú a ponúkajú svoje vízie, ako dospieť k optimálnemu riešeniu problémov v spoločnosti a ozdraveniu života občana v štáte. Aj v ostatných dňoch sme mali možnosť zoznámiť sa so základnými piliermi kvalitatívne nového prístupu v podmienkach Slovenska, ktorý sa zameriava najmä na:

  • Hmotnú zodpovednosť politikov a ďalších verejných funkcionárov za škodu spôsobenú na peniazoch nás všetkých, a vylúčenie schránkových firiem z verejného priestoru,
  • Praktickú pomoc rodinám, zvlášť rodinám s deťmi, aby mohli viesť dôstojný život a vychovávať deti v slušných podmienkach,
  • Slovenské regióny, ktoré potrebujú praktickú pomoc, aby bolo čo najviac pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou, najmä prostredníctvom regionálnych ekonomických zón a podpory cestovného ruchu,
  • Podporu domácich podnikateľov na Slovensku, zníženie ich byrokratickej záťaže, v kontexte stabilného legislatívneho prostredia.

Tieto národné vízie musíme vnímať v prostredí Európskeho spoločenstva a globálnych procesov. Témou EÚ číslo 1 je migračná  a azylová politika členských štátov Európskej únie. Migrácia má pritom svoje ekonomické, sociálne, etické, ľudskoprávne a bezpečnostné aspekty. Legálna a nelegálna migrácia totiž výrazne ovplyvní všetky sektory života Európskeho spoločenstva, každého štátu aj jednotlivca. Pripravenosť štátu na zvládanie problematiky migrácie, v kontexte zaistenia stability, bezpečnosti štátu a bezpečia občana, musí nachádzať zrkadlenie na pozadí identifikovaných pilierov nového prístupu štátu k občanovi na Slovensku.

Väčšina ľudí sa pritom zaujíma len o svoje najbližšie okolie, sociálne a ekonomické prostredie, v ktorom sa každodenne pohybuje. Preto sa jednotlivými faktormi kvality života hlbšie zaoberajú odborníci a iné, verejne činné osoby. Takmer každý občan si myslí, že rozumie politike, športu a školstvu. Lebo číta noviny, pozerá a počúva správy, chodil do školy a sleduje športové prenosy. V poslednom čase „rozumie“ aj prisťahovalcom… Problematika pripravenosti štátu na túto agendu je ale oveľa vážnejšia.

Nestrašiť občana ale komunikovať s občanom

Nemôžeme primárne strašiť občana, že každý migrant predstavuje bezpečnostné riziko, ohrozuje kvalitu života občana a znamená len samé problémy. Nemôžeme vytvárať priestor pre negatívne emócie, radikálne až extrémistické prejavy proti všetkým migrantom. Azylový proces na Slovensku má primerané nástroje na posúdenie individuálneho prípadu imigranta. Platí skutočnosť, že jednotlivé členské štáty EÚ budú žiadateľov o azyl posudzovať v súlade s platnými pravidlami a normami, ale v konečnom dôsledku budú môcť dobrovoľne rozhodnúť a utečencov si budú môcť vybrať.

V neposlednom rade, nemožno danú problematiku zľahčovať alebo podceňovať, vzhľadom k našim a Európskym kultúrnym spoločenským a náboženským tradíciám a hodnotám, ktoré vyznávame a chránime.

Občan vidí, že Európska komisia chce Slovensku prispievať na jedného prisťahovalca sumou 6 000 eur, čo pokryje nálady asi na 4 mesiace pobytu. Mesačné náklady štátu na jedného migranta pritom Migračný úrad MV SR kalkuluje na 1 500 eur.

„Priemerný starobný dôchodok na Slovensku bol podľa Sociálnej poisťovne k 31. máju 2015 vo výške 408,41 eur. Keď pripočítame aj príspevok štátu do zdravotných poisťovní, ktorý je v mesačnej výške 34,3 eur, štát teda vynakladá priemerne na jedného dôchodcu mesačne 443 eur. V prípade slovenského nezamestnaného je pomer ešte horší. Priemerná dávka v nezamestnanosti bola v minulom roku 332 eur. Keď k tomu pripočítame aj platbu do zdravotnej poisťovne, štát v priemere na jedného nezamestnaného mesačne vynakladá 364 eur.“

http://www.konzervativnyvyber.sk/vlada-sa-zblaznila-na-jedneho-imigranta-dava-trikrat-viac-ako-na-slovenskeho-dochodcu/4756/

Situácia s migrantmi je v súčasnosti najťažšia v Taliansku a v Grécku. Ďalšou zónou je Srbsko-Maďarská hranica, ako aj vnútorná migrácia z Balkánu ďalej do Európy. Utečenecký tábor v rakúskom mestečku v Traiskirchene sa nachádza len hodinu cesty od Bratislavy a stal sa dostatočne známym na Slovensku. Problémy v Maďarskom Debrecíne boli tiež už v našom susedstve. Kontroly Policajného zboru SR vo vlakoch a nelegálni migranti na našom území tiež nabádajú k dôslednosti. Prioritou preto bude zabezpečenie Schengenskej hranice EÚ, ďalej tzv. „zelenej hranice“ členských štátov, resp. „vnútorných hraníc“ členských štátov EÚ, ako aj príprava relevantných odborníkov a zariadení pre migrantov na území Slovenska.

Ilustračné foto: http://humenne.korzar.sme.sk/c/7858002/zachytny-tabor-v-humennom-obyvaju-utecenci-aj-ziadatelia-o-azyl.html#ixzz3d2nQutgC

Teraz najčítanejšie