Vlastnou hlávkou.
Donald Trump sa stal prezidentom napriek tomu, že získal údajne o 2 milióny hlasov menej. Údajne preto, lebo sa idú prepočítavať hlasy. Kam to môže viesť, vidíme na susednom Rakúsku. Ale nie o tom som chcel.
Donald vlastne prehral, ale získal hlasy voliteľov. Preto vyhral. Skoro ako u nás. Akurát, že u nás nemáme voliteľov, ale veliteľov. Aj Róbert Fico prehral, ale vďaka oligarchom a “šťastnej“ zhode okolností nakoniec vyhral. Pretože “volitelia“ zo #Siete a z Mostu-Híd sa rozhodli, že ich hlasy patria niekam inam. Pretože koalícia, ktorá nemala alternatívu, drží dnes pokope vďaka vôli veliteľov a v podobe, ktorú zvykol predseda nazývať zlepencom. A vďaka vôli veliteľov drží ako betón (betón ako forma zlepenca).
Gorila a pád Radičovej vlády spôsobili, že vypadla generácia politikov, ktorí tvrdili? muziku a nahradila ich juniorka, ktorá našla v podstate väčšinu hlasov, tak povediac, voľne pohodených na zemi. A vôbec nemám záujem urážať alebo sa niekoho dotknúť. Len si myslím, že ak sa dnes pozastavujeme nad tým, že dnešný svet nie je pre mladých, tak analyzujeme stav vo svete, ktorý sme tu doma už vlastne mali. Že sa mladí rozhodujú diametrálne inak ako tí vekom pokročilí je pravda, ale pravdou je aj to, že kým mladých prišlo na Brexit sotva 30%, z tých starších prišli skoro všetci, ktorým to dovolilo zdravie. Ak sa tí elitnejší rozhodli inak ako tí, ktorým zostal volebný hlas ako posledná možnosť prejaviť svoj postoj, tak to trochu pripomína konverzáciu slepého s hluchým …
Ale to sme tu už predsa raz mali. Pretože štát bol zlý vlastník a majetok mal mať konkrétneho pána. Vytvorili sme slovenskú kapitálotvornú vrstvu, prišlo obdobie “Willkommenkultur“ pre nadnárodných hráčov, a potom prišlo obdobie Roberta Fica. Jeho elektorát sa neveľmi líšil od toho probrexitovského a protrumpovského. Tí, ktorí prišli o solídne postavenie vďaka konverzii, rozpadu družstiev, väčšina tých, ktorí zastali pred bránami zatvorených fabrík, ktorým venovali kus života. Tí, ktorým prirýchlo sa meniaca doba zobrala vidinu plánovanej pokojnej staroby. Plus všetci tí, čo sa nestihli stať včas majiteľmi balíkov akcií, nemali záujem podnikať, či nemali dostatočne liberálny postoj voči prílišnej miere demokracie, ktorá sa na nich valila zo všetkých strán … a hnutí.
Dnes sa ukazuje, že fetiš minimalizácie nákladov, najlacnejšej a masovej výroby v spojení s centrálami v daňových rajoch devastujú sociálne štruktúry v materských krajinách. Miniaturizácia, osobné počítače, ktoré udolali bývalý ostblok, dnes spolu so smart-zariadeniami a virtuálnou realitou dávajú do pohybu procesy, ktoré sa vymykajú pôvodným zámerom svojich na zisk orientovaných tvorcov a existenčne ohrozujú? piliere samotnej demokracie.
Doba sa samozrejme mení a od obdobia s vlastnou hlavou zjemnela na dobu charakterizovanú vlastnou hlávkou. Slovenský čuvač dnes brechá po útlej čivave?, ktorú jej majitelia nenaučili zaužívanému móresu. Slovenský štát dnes realizuje euro za 100 korún a obstaráva tovary a služby, ktorých máme obrazne plnú špajzu. A najviac sa obáva tých, ktorí by sa mohli vo veľkom počte vrátiť domov. Pretože nedokáže pre nich tu doma zabezpečiť solídnu robotu. A nedovolí veľmi ani podnikať, pretože podnikanie je o slobodnej mysli a nápadoch ako ušetriť korunu. Zatiaľ čo dnes je módou uliať tisíce … EUR. V súlade so zákonom.
Tak, ako si Fidel Castro s rodinou (údajne) sprivatizoval Kubu k obrazu svojmu, tak aj u nás sa stal ministerský plat v podstate vreckovým, ktoré len rámcuje formu podnikania so štátom. A rozdelil občanov na tých, ktorí profitujú z prerozdeľovania a tých, ktorí sa na to skladajú vo forme daní a odvodov. Odmenou sú im za to nové štadióny, pompézne akcie, (ne)štandardné služby štátu, infraštruktúra po dobe životnosti. Z ktorých sa celkom prirodzene úprimne tešia.
Mám pocit, že sme svet tak trochu predbehli. Predsedova družina má trumpovské obdobie zdá sa za sebou. A iniciatívu preberajú naopak tí elitnejší?, ktorí začínajú mať znehodnotenia za peniaze plné kecky … uvidíme aké eso má štát ešte ukryté v rukáve.
