Denník N

Vnučky

Ale svoju prvú vnučku má stále v čerstvej pamäti…

Vonku je chladno a vlhko, pocit chladu znásobuje nepríjemne vlhký vzduch, už od rána intenzívne mrholí. Podľa letmého pohľadu von, to dnes vyzerá na pokojný deň, kedy väčšina uprednostní pobyt v teple domova.

Viera je na tom rovnako, len keby nemusela ísť na nákup, obchod síce nie je veľmi ďaleko, ale vyliezť do tohto počasia ju neláka. Chvíľku pozerá von oknom, po ulici sa pohybuje len zopár psíčkarov, alebo ranostajov, ktorí sa vybrali do obchodu pre čerstvé pečivo. Zvrtne sa a do jemne ružovej šálky so zlatistým uškom dá dve lyžičky čerstvo zomletej kávy. Napriek tomu, že tento nápoj už pre tráviace problémy nepije pravidelne, dnes neodolá. Do nosa jej vbehne lákavá vôňa, hm, má to niečo do seba, povie len tak pre seba.

Sadne si do širokého pohodlného kresla a v rukách drží horúcu kávu. Mieša ju, pomaličky upíja a premýšľa. Cíti sa príjemne, len je akási spomalená, možno je za tým nízky tlak, ten má na ňu vždy také účinky. Včera sa jej ozvala Danka, príde aj s dievčatami. Pred očami má obrázok Lucky, odvtedy už prešlo veľa rokov, ale svoju prvú vnučku má stále v čerstvej pamäti. Aj Lenku si pamätá ako bábätko, ale silnejšie spomienky ju viažu k tej staršej. Už niekoľkokrát premýšľala prečo je to tak, sama nechápe, možno preto, že bola jej prvá.

Popri spomienkach si ani nevšimla, že v šálke už nič nie je, akosi podvedome ju položila na stolík, oprela si hlavu a privrela oči. Spavé počasie s ňou spravilo svoje, ani nevie ako, ale podarilo sa jej zadriemať. Z príjemného oddychu ju vytrhol silný zvuk, zvonček. Strhla sa, rýchlo sa postavila na nohy a počúvala. Len čo sa znovu ozval chrapľavý zvuk, pochopila, dievčatá sú tu. Ach jaj, a ona ešte nebola ani v obchode.

Celá nervózna vošla do predsiene a pootvorila dvere. „Ahoj, babi, vrhla sa jej okolo krku jej najstaršia.“ „Ahojte, moje zlaté, stalo sa hotové nešťastie,“ bedáka Viera. Danka najprv nechápavo pozoruje situáciu a po chvíli sa ozve: „Stalo sa niečo, mami?“ „Nič pre vás nemám nachystané, nebola som ani v obchode a chladnička zíva prázdnotou.“ Danka sa pousmeje, mladšia Lenka pohotovo zareaguje: „Nevadí, dáme si spoločnú prechádzku.“ Viera sa k nej zohne a vráskavou rukou ju pohladí po líci. Aká je šikovná, v tom okamihu si uvedomí, že ju má rovnako rada ako tú staršiu.

Teraz najčítanejšie