Voľby v krajinách EÚ – čo nás čaká v roku 2016.
Rok 2016 v Európskej únii bude predovšetkým o hľadaní nových mechanizmov a ladenia komunikácie medzi starými a novými členskými štátmi. Mnohí politickí komentátori, analytici a aj občania EÚ budú svoje pohľady upierať na Spojené štáty, kde si obyvatelia budú voliť 45. prezidenta. Prvé primárky prebehnú tradične v Iowe 1.2.2016 a budeme sa im čoskoro podrobnejšie venovať.
Tak čo nás čaká v roku 2016?
Január 2016 – Portugalsko – Prezidentské voľby. Prvé kolo sa koná 24.1.2016 , pokiaľ ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, rozhodne sa v 2.kole 14.2.2016. Hlavný favorit je sociálny demokrat Marcelo Rebelo de Sousa, podľa prieskumov môže vyhrať už v prvom kole.
Marec 2016 – Slovensko – Parlamentné voľby. Jednokolové parlamentné voľby budú 5.3.2016 Volebný systém je pomerný a jednoobvodový. Občania SR starší ako 18 rokov budú vyberať 150 poslancov parlamentu z kandidátiek politických strán. Strany, ktoré dostanú menej ako 5 percent voličských hlasov sa do parlamentu nedostanú. Jednoznačným favoritom je strana SMER – SD.
Apríl 2016 – Rakúsko – Prezidentské voľby. Prezident Heinz Fischer končí svoje druhé šesťročné obdobie vo funkcii a rakúšania si zvolia nového prezidenta. Nezávislá kandidátka Irmgrad Griis potvrdila svoju kandidatúru 17.12.2015. Ostatní kandidáti sú zatiaľ nejasní.
Apríl 2016 – Írsko – Parlamentné voľby. Voľby sa uskutočnia 8.4.2016, prebiehajú jednokolovo pomerným volebným systémom s systémom jedného prenosného hlasu. Najväčším favortim je vládnuca pro-európska strana Fine Gael.
Máj 2016 – Cyprus – Parlamentné voľby. Cyperský parlament má 80 kresiel, 56 kresiel volených Gréckou časťou obyvateľstva a 24 kresiel Tureckou časťou obyvateľstva. Avšak kvôli rozdeleniu ostrova v roku 1974 sú kreslá tureckých cyperčanov prázdne a parlament má de facto 56 členov. Čaká sa súboj medzi stredo-pravou vládnou Demokratickou stranou a komunistami.
Október 2016 – Bulharsko – Prezidentské voľby. Hlava štátu je volená dvojkolovo, aktuálne je v úrade Rosen Plevneliev.
Október 2016 – Litva – Parlamentné voľby. 141 poslancov litovského Sejmu si obyvatelia starší ako 18 rokov budú voliť 8.10.2016. Paralelne si tak budú voliť jedného poslanca zo 71 jeden obvodov a 70 poslancov proporčným celonárodným systémom. Každý obvod reprezentuje zástupca s najvyšším absolútnym počtom hlasov. Pre politické strany v celonárodnom hlasovaní, z ktorého sa vyberá zvyšných 70 poslancov je kvórum 5 percent. V aktuálnych prieskumoch vedie vládna sociálno-demokratická LSDP.
December 2016 -Rumunsko – Parlamentné voľby. Presný dátum volieb ešte nieje určený, čo je však podstatné je zmena volebného systému, ktorá bola schválená vo februári 2015. Rumuni si volia 300 zástupcov z kandidátok strán a 100 senátorov. Obidve komory parlamentu majú rovnaké právomoci. Aktuálne preferencie vedú k tesnému súboju medzi PSD a PNL.
Veľké zmeny v smerovaní krajín po parlamentných a prezidentských voľbách v roku 2016 sa neočakávajú. Na Slovensku sa bude rozhodovať o tom, či vládna strana bude pokračovať sama, alebo bude jednať o koalícii s jedným či dvomi politickými subjektami. Môže to byť nacionalistická SNS, stredo-pravý Most, či centristická Sieť. Potom, čo sa pravicovým stranám nepodarilo zostaviť takmer žiadnu predvolebnú koalíciu je vzhľadom na pravdepodobne veľké množstvo prepadnutých hlasov, šanca na vyšachovanie Smeru minimálna. Popularita ľavicovo-nacionalistickej Sinn Féin v Írsku prudko vzrástla, a posledné mesiace sa drží okolo 20 percent. Vládna Fine Gael však pomerne jednoznačne vedie, a aj keď jej koaličný partner stratil od posledných volieb polovicu elektorátu, je veľmi pravdepodobné, že dostane možnosť zostavovať vládu. V Rumunsku je situácia ako vždy neprehľadná, vyzerá to tak, že aktuálna dočasná vláda svoj mandát naplní. Opozičná PNL dobehla v prieskumoch socialistov, zatiaľ nieje isté, kto a hlavne s kým by chcel vládnuť. Vládnuca koalícia v Litve podľa posledného prieskumu stratila 6-7 percent hlasov, zatiaľ by jej to však na vládnutie malo stačiť. Rastie najmä Liberálne hnutie, ktoré je už najsilnejšou opozičnou stranou.
Anton Salák
