Denník N

Vraj sa tomu hovorí coolový humor

Mnohí na tom nevidia nič zlé. Mne však nad tým rozum zastal. Nejde totiž o zábavu, ale o šírenie pochybných informácií.

Zhodou okolností sa ku mne cez facebook dostal  jeden z fotočlánkov stránky s podtitulom – všetko zaujímavé na jednom mieste alebo najcoolovejší a najzábavnejší web. Ide konkrétne o článok s názvom 21 desivých fotografií psychiatrických liečební, z ktorých Vám naskočí husia koža. Zverejnené fotografie fakt vyvolávajú strach a hrôzu, naozaj človeku naskakujú zimomriavky. Všetko by bolo v poriadku, keďže ide o historické fotografie a aj horor je istou formou zábavy. Článok však začína vetou: „Psychiatrické liečebne sú naozaj desivé miesto..“. Autor svoje tvrdenie v prítomnom čase, že v súčasnosti sú psychiatrické liečebne desivým miestom, dokladá fotografiami z minulých storočí. Podotýkam, že nie pri každej fotografii je aj rok, z ktorého pochádza. Skutočne, impozantný, veľmi vierohodný krok!

Webstránka je určená na zábavu a tento článok je zaradený ako „šokujúce zaujímavosti“ a v závere, ako inak, nabáda k šíreniu článku na facebooku.

Dnes sa už ľudia zabávajú všelijako. Napríklad aj takto. Mnoho ľudí tento fotoreport zdieľalo, mnohým sa článok páčil. Pokojne sa nechávajú zavádzať a zdieľaním tento paškvil šíria ďalej. Bola by som však zvedavá, koľkí z nich boli hospitalizovaní alebo navštívili psychiatrickú liečebňu napríklad s chorým príbuzným?!

Neviem,  či si autor fotočlánku uvedomuje, čo takýmto svojim kreatívnym činom spúšťa. Pochybujem, že niekoho tým zabáva, skôr ozaj šokuje, vyvoláva strach a obavy z psychiatrických liečební. Je to potrebné? Čomu alebo komu to slúži?

V skutočnosti je to v liečebniach úplne inak. Nevravím, že je to tam ideálne, ale viem z vlastnej skúsenosti a zo skúseností ďalších psychicky chorých, že sú to normálne bežné liečebné priestory. Psychiatrické liečebne sú pre mnohých i tak poslednou voľbou (kto by už chcel do nemocnice, tobôž do psychiatrickej liečebne alebo na psychiatrické oddelenie). Na druhej strane sú pre nás útočiskom, miestom, kde je nám podaná pomocná ruka vtedy, keď sme na tom najhoršie a ani ambulantne nám psychiater nevie pomôcť. Autor článku si neuvedomuje, aké hrozné je trpieť halucináciami, bludmi, paranojou, úzkosťami, depresiou či inými symptómami psychických chorôb a pritom si spomenúť alebo práve pozrieť  tento jeho výtvor. Oberá tým chorého a jeho rodinu o poslednú nádej. Okolo psychiatrie sa to len tak hmýri obavami, strachom a predsudkami a takáto „coolová zábava“, len tomu napomáha. Neviem ako vy, ale ja sa takto zabávať neviem a takéto stránky nezaraďujem medzi obľúbené.

 

Teraz najčítanejšie