Všade dobre, na Taiwane najlepšie + VIDEO

„To je vlhko!“ zhodnotili sme okamžite po výstupe z lietadla v hlavnom meste Taipei. Tento pocit nás až na pár šťastných momentov neopustil počas celého trvania nášho výletu. Niet sa čomu diviť, priemerná vlhkosť vzduchu na tomto ostrove s rozlohou podobnou Slovensku šplhala v aktuálnom období k 70%. Cesta bola síce pomerne dlhá ale zvládli sme ju bez väčších problémov. Bol som rád, že sme konečne na mieste a ten pocit, známy z minulej cesty po Číne bol späť.

Akoby ste vystúpili z vesmírnej lode niekde na inej planéte. Umocňuje to aj fakt, že miestni ľudia na dvojmetrového človeka so svetlými vlasmi pozerajú s neskrývaným údivom a deti na mňa zmätene ukazujú prstom, tiež mysliac na obyvateľov inej planéty. To všetko ale v úplne priateľskom až úsmevnom štýle, takže sa tam človek cíti ako celebrita, ktorú ľudia majú radi. Dokonca ma kde-tu niekto požiada o fotku presne tak, ako sa to dialo aj v Číne.

Jedna karta pre celú krajinu

Po vyzdvihnutí batožiny sme sa podľa plánu presunuli na MRT vlak, ktorý dorazí z letiska na hlavnú železničnú stanicu pohodlne za 35 minút. Na to, aby ste sa do vlaku dostali, potrebujete pochopiteľne lístok. Je možné si zakúpiť samostatný lístok ale SMILE karta je niečo, čo Taiwanu môžeme len ticho závidieť. Na kartu si nahráte kredit podľa vlastného uváženia a môžete ju používať na akúkoľvek verejnú dopravu, teda metro, autobusy, vlaky ale aj na požičanie a vrátenie bicyklu a to nie len v Taipei ale v celej krajine. Môžete ňou tiež platiť, či si ju dobiť v potravinách, ZOO, jednoducho všade.

 

Prvé dva symboly čínštiny, ktoré som sa v Taipei naučil boli 上 a下. Sú užitočné pri presunoch v rámci mesta keďže na niektorých linkách autobusov sa platí (prikladá SMILE karta) pri vstupe a na iných pri výstupe. Nie je to nič, z čoho by mal mať bežný turista strach keďže sa vodič zaručene ozve keď platíte v nesprávnu chvíľu a je jednoduché to „odkukať“ od ostatných avšak pri mojich cestách sa snažím zistiť čo ako funguje s predstihom a byť čo možno najmenej výrazný nič netušiaci turista. Táto metóda mi pride výhodná hneď v niekoľkých smeroch. Život a spôsoby ľudí spoznáte viac ak sa im snažíte rozumieť, vyhnete sa trápnym situáciám, kedy zdržujete polovicu (v tomto prípade) autobusu a jednoducho sa cítite lepšie. V neposlednom rade je príliš nevyčnievať vždy dobré aj z bezpečnostného hľadiska. To však na Taiwane nehralo vôbec žiadnu rolu.

Dom je otvorený, peniaze nechajte na stole

Kriminalita tohto štátu je minimálna. Aj vo veľkých mestách je bežné svoj skúter – ktorý je s náskokom väčšinovou formou dopravy- nechať zaparkovaný s kľúčom v zapaľovaní a prilbou položenou na sedadle. Keď sme niekedy zavítali si zahrať bowling či biliárd, domáci mali svoje mobily a peňaženky pohodené na stole mimo svoj dohľad a nikoho nenapadlo, že je na tom niečo zvláštne. Pri presunoch po ostrove sme tiež zažili, že dom, v ktorom sme mali prespať bol jednoducho otvorený bez akéhokoľvek dozoru. Po telefonáte so správcom sme boli inštruovaní, že si máme otvoriť, ubytovať sa a pri odchode zase jednoducho zatvoriť (nie zamknúť) dvere a peniaze za ubytovanie nechať na stole.

 

Kdekoľvek na ostrove sme sa zdržiavali, pístup miestnych obyvateľov bol veľmi vrúcny. Správcovia, recepčné, majitelia domov a bytov boli prekvapení, že majú neázijsky vyzerajúcich hostí ale zakaždým sa snažili náš pobyt čo možno najviac uľahčiť a spríjemniť. Vzhľadom na nevysokú rozšírenosť angličtiny medzi bežným obyvateľstvom to nebolo vždy jednoduché avšak aj bez toho aby sme si úplne rozumeli vedeli taiwanci vytvoriť príjemnú atmosféru a to vo všetkých druhoch služieb.

Nech sa páči, vyberte si

Taiwan je krajinou výborného jedla. Stretáva sa tu hneď niekoľko gastronomických svetov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Ľudia tu jedlo zbožňujú a niečo pod zub zoženiete doslova na každom kroku. Spôsob a kultúra bežného stravovania je úplne odlišná od toho, na čo sme zvyknutí v Európe ale funguje bezproblémovo. Keďže kuchyňa nie je samozrejmou súčasťou všetkých obydlí, stravovať sa mimo domov je každodenným príbehom aj pre domácich. Navyše, každá návšteva reštaurácie je pre taiwancov  udalosťou a takmer nikdy nejedia sami. To sa odráža aj v systéme stravovania, kde v reštauráciách vyberáte jedlo nie pre seba ale pre celý stôl (väčšinou viac ako 4 ľudia). S touto vedomosťou sa dá ľahšie  vyhnúť miernemu faux pas keď v reštaurácii jete dvaja a každý si objednáte inú polievku. Po chvíli sa obaja udivene pozeráte na dve niekoľko litrové misy polievky na stole pred sebou.

Návšteva reštaurácie je skúškou znalostí jazyka „rukami nohami“ a objednať si, ak nemáte to štastie, že s vami sedí aj niekto kto ovláda čínštinu, je bravúrnym výkonom. Na niektorých miestach vám ochotne ukážu menu v angličtine (či skôr v chinglish) ale objednáva sa často na papier, kde musíte zaznačiť čoho a koľko si želáte.  Tento papier je pochopiteľne väčšinou v čínštine.

Objednané jedlo je teda umiestňované do stredu stola a každý za stolom dostane (väčšinou zadarmo) misku ryže. Postupne si každý naberie na svoju misku či tanier to, čo uzná za vhodné a tak ochutnáte na jedno posedenie aj štyri jedlá. Čaj alebo voda sú vo väčšine zariadení poruke a tiež zdarma. Konvice s horúcou vodou, ktorá bola bežná a častejšia ako čaj v Číne som na Taiwane nezaznamenal ani raz. Miestnou špecialitou, ktorou je Taiwan známy je takzvané smradľavé tofu. Tento pokrm nie je nič dlžný svojmu názvu a je ho cítiť na tri ulice ďaleko. Napriek tomu, že tento zápach ostáva v ústach dlho po jeho konzumácií je miestnymi obyvateľmi považovaný za dobrotu a je dostať v stánkoch všetkých veľkostí, ktoré ponúkajú stinky tofu v rôznych formách. Nie je to však zďaleka jediný pokrm, ktorý sa oplatí vyskúšať. Od rezancových jedál s mäsom cez ryžové pokrmy až po vyhlásené morské plody bolo všetko čo sme vyskúšali výborné a teda nie je možné si zle vybrať. Taktiež vôbec nezáleží na tom ako miesto, kde jedlo podávajú vyzerá či koľko stojí.

Dychberúca príroda

Ak by som v Ázii bol po prvý krát, pravdepodobne by úroveň môjho nadšenia z jedla bola rovnaká ako nadšený som bol z nádhernej prírody, ktorú na Taiwane nájdete. Prišiel som sem však už s vedomím, že jedlo bude výborné a nemýlil som sa. Krása miestnej prírody ma ale úplne ohromila a predčila všetky zážitky, ktoré sme na tomto ostrove zažili. Prešli sme západnou aj východnou stranou krajiny od severu až po juh a prírodné úkazy, ktoré sú vysledkom častej seizmickej activity sú úchvatné. Nad nádhernými plážami juhu, mestskými parkami Taipei či mohutnými budhistickými chrámami Fo Guan Shan v regióne Kaohsiung však tróni národný park Taroko na východnej časti ostrova a Yushuan v jeho strede.

Národný park Taroko je jednoznačne najsilnejším momentom výletu. Hustý les rázne rozkrajujú rieky a ich ramená, ktoré navyše vďaka častým zosuvom a zemetrasením v regióne menia svoje smerovanie. Pár krát sa nám teda stalo, že miesto, ktoré sme mali v pláne navštíviť nebolo dostupné kvôli poškodenej, či úplne zničenej ceste. Taroko je parkom s monumentálnymi výhľadmi prakticky z akéhokoľvek miesta tejto vyše trojtisícovej hory, ktorá stúpa strmo nahor priamo z oceánu. Naše skútre sme zaparkovali niekde okolo výšky dve tisíc metrov a rozhodli sa okúpať sa v jednom z mnohých horúcich prameňov, ktoré tu je možné nájsť. Dostať sa k nemu znamenalo opatrne sklesať lesnou cestou a neskôr neistými schodmi priamo v skale až k rieke, do ktorej z boku vtekala horúca voda. Všetko toto úsilie ale stálo za to. V miestach, kde sa teplá voda miešala so studenou takto príroda vytvorila ideálnu vírivku, z ktorej sa nám pri pohľade na krásnu okolitú prírodu odchádzalo len ťažko.

Podarilo sa nám tiež nahliadnuť do jednej dedinky obývanej čisto pôvodným obyvateľstvom, okúpať sa na nádhernej pláži v zátoke Baisha či pozorovať ako plyn konštantne uniká z otvoru v zemi a jeho horľavosť miestni šikovne využili  tak, že predávajú popcorn, ktorý si môže na tomto plameni turista „upiecť“. Vyskúšali sme tiež liečivé pramene v meste Jiaoxi, našli duchovný pokoj v obrovskom areáli budhistických chrámov a skúsili aj nočný život v hlavnom meste. Okrem národných parkov, výborného jedla, takmer nulovej kriminality teda Taiwan ponúka ešte omnoho viac a určite sa oplatí túto krajinu navštíviť. Počas nášho výletu sme toho videli a zažili naozaj veľa, čo mapuje aj celkovo 5 dielna séria videí, ktorú sa nám podarilo vytvoriť.