Všemocná moc štátnej moci

Ich korisťou sa stanete vtedy, keď ste slabí.  Na silných si netrúfajú. Keď sa s volaním o pomoc alebo s nádejou na riešenie  obrátite na štátne orgány, na sociálku, políciu, na súd, rozprestrú nepreniknuteľnú pavučinu, do ktorej vás zamotajú.  Tisíckrát oľutujete, že ste práve od nich prosili podporu.  Ste nepriateľ, ktorý im prináša prácu navyše.

Ak takéto konanie nebodaj reklamujete, vynaložia nesmierne úsilie na vašu diskreditáciu. Obrátite sa na kontrolné orgány a zistíte, že štátne orgány kontrolujú samých seba. Žiadna nezávislá kontrola neexistuje. A oni nedopustia, aby ich nejaká „stránka“ alebo „prípad“ konfrontoval z ich neschopnosťou. Všetko je v rámci a v medziach zákona. Budú intrigovať, ohovárať a vŕšiť neprávosti na vašu hlavu. Až kým v zúfalstve nekapitulujete. Pochopíte, že oni tu nikdy neboli pre vás. Že je to kontrolná a represívna moc.
Zostáva spúšť zničených životov.

Arogancia je pracovná metóda. Tak boli systémy nastavené už dávno a za tridsať rokov sa nič nezmenilo.  Štandardy udávajú tí najvyšší. Nedotknuteľní. Zatvorení v slonovinovej veži.
Potom sa dejú absurdné veci. Napríklad. Dve ministerské úradníčky, ktorých zodpovednosťou bolo postarať sa o deti v núdzi,  žalujú podpredsedníčku parlamentu Luciu Nicholsonovú za to, že o nich povedala, že sú vyhoreté. Každá z nich chce za tú újmu 10 000 eur.

Komisárka pre deti Tomanová zas podala trestné oznámenie na Nicholsonovú a na mňa. V súvislosti s tým, že sme na základe zverejnených informácií o prapodivnom detskom domove jej dcéry zhodnotili, že je nemysliteľné, aby Komisárka pre deti pod svojou vlastnou strechou tolerovala to, ako sa zaobchádza s právami opustených detí.

Na podávanie trestných oznámení pani Komisárka čas má. Ale na prípady porušovania práv detí evidentne nie. Plat berie od januára. Ale zľahla sa po nej zem. Tak som si dovolila túto pani chvíľu zaskakovať.
„Viete, snažila som sa nájsť komisárku pre deti, ale nenašla som žiaden kontakt, tak volám vám.“
A potom nasledovali prívaly slov o tortúrach, ktorými si prešli strápené deti vláčené úradmi a súdmi, prekladané a posielané z miesta na miesto, ako mechy zemiakov bez ohľadu na ich ľudskú dôstojnosť, na ich práva. Preštudovala som desiatky strán súdnych spisov  a zdravotnej dokumentácie, vybavovala právnikov, písala žiadosti na súdy, desiatky hodín  som venovala stretnutiam a telefonátom. Snažila som sa napraviť to, čo ľudia platení štátom napáchali.

Nemajetkovú újmu si účtovať u komisárky nebudem. Ale demonštráciu takejto arogancie moci by sme si mali pamätať. Tárajú o reformách a o tom, že prichádza vláda, ktorá všetko zmení. Tí istí, čo tam sedia desaťročia. Tí, ktorí sa zakonzervovali pred ľuďmi. Tí, ktorí z tejto krajiny urobili byrokratický moloch s nevymožiteľnosťou práva.
Pri tom sa ohromne čudujú, že medzi ľuďmi narastajú extrémistické nálady.  No keď sa človek nikde nedovolá spravodlivosti, stáva sa z neho kamikadze. A nie jeho vinou. Chce zrúcať tú slonovinovú vežu, v ktorej sídli arogancia moci. A ona padne. Lenže bolieť to bude všetkých.