Všetci vyhrali župné voľby?
Už deň po konaní župných volieb sa objavil prvý článok oslavujúci úspech pravicovej KDH. Nasledujúci deň úspech ohlásili koalície SaS-Oľano. ĽSNS prehru nepriznala a po týždni mlčania ohlásil „hocičo len nie prehru“ aj SMER-SD. Môžeme si gratulovať pretože sme krajina plná víťazov.
Pre referenciu uvediem výsledky župných volieb:
http://www.topky.sk/volby-do-vuc-2017/vysledky-volieb
Široké pravicové koalície umožnili, že skoro každá strana sa mohla pochváliť „svojim“ županom. Zloženie koalícií ktoré podporovali zvolených kandidátov naozaj patria do stredopravého spektra, ale ako býva zvykom jedná sa o koalície „z rozumu“. „SNS + Most-Híd“ nieje nepodobné „KDH + SaS“, alebo „Čarnogurský volí kandidáta KSS“. Všetky tieto spojenia už dávno zhrnul kapitán Jean-Luc Picard v slávnom meme. To že najvyšší počet kresiel v zastupiteľstvách majú nezávislí poslanci sa veľmi nespomínalo, respektíve spomínalo…
Pán Koník dodal k článku prehľadnú grafiku. Je v nej vidno koľko poslancov ktorej strany obsadilo posty v zastupiteľstvách. Je pravdou, že KDH je po SMERe druhé najsilnejšie, ale celkovo dobehlo až tretie. Neviem či je to len optimizmus, a je možné že veľa kandidátov niekam vstúpi.
70 percent občanov sa rozhodlo nehlasovať, v mojom volebnom obvode bola neúčasť podobná. Naozaj neviem či sa tešiť z toho, že dvaja spoluobčania nechali ich rozhodnutie na mne, alebo sa mám obávať ich záujmu o verejné veci. Alternatíva je že úplne stratili vieru vo volebný systém založený na stranách.
Neochotu voliť som si dlho vysvetľoval bežným nezáujmom o politiku. U niekoho to môže byť prosté sklamanie z kandidátov, u niekoho presvedčenie o nefunkčnosti volebného systému. Volenie nezávislého alebo neznámeho kandidáta je tiež cesta. Hlas neskončí „v koši“ a ani sa ním nebude môcť pýšiť strana ktorá nemá vašu podporu. To sa v prípade posledných volieb rozhodne deje. Ak hlas dostal kandidát s širšou koalíciou strán, nedá sa určiť ktorú zo strán bude hlasujúci voliť v parlamentných voľbách.
Pokiaľ som bol presvedčený, že najhoršia vec čo sa môže stať je ak občan uverí kandidátovi extrémnej pravice tak som sa mýlil. Ak som si myslel že apatia k politickému systému je najhoršia vec, tak som sa tiež mýlil. Deň po voľbách totiž slovenské internety (pozdravujem Zomri) oblažil Občiansky Tribunál:
Aneb „Iniciativní blbec“
Jeden môj známy správne poznamenal či si pán Klányi s „neplatným občianskym preukazom“ chodí vyberať peniaze z banky, respektíve dôchodok na poštu. Bezpečne viem, že bez občianskeho preukazu vám nevydajú ani listovú zásielku. Bohužiaľ RTVS vám nevydajú ani s občianskym tribunálom.
Pokiaľ pán Klányi nieje najkvalitnejší internetový trol akého zem kedy nosila a myslí svoje tvrdenia naozaj vážne (a zároveň za tým nieje žiadna vážnejšia diagnóza), tak je najžiarivejším príkladom toho ako hlboko sa dá neveriť štátnemu zriadeniu a straníckemu systému. Väčšine ľudí je totiž jasné, že Kotleba taký postoj len predstiera. Pán Klányi na to nevyzerá.
70 percentná neúčasť vo voľbách, veľký podiel hlasov pre nezávislých poslancov a existencia či už ĽSNS, alebo hnutí ako „Občiansky tribunál“ nie sú znakom dobrého fungovania systému strán. To všetko sú znaky jeho zlyhania. Je tu niekoľko výnimiek, ale žiadna nieje svetlá.
Jednu (a asi jedinú) vec ĽSNS robí dobre. Ich stranícka politika funguje na dvoch úrovniach. Na tej ktorú reprezentuje predsedníctvo a ich poslanci, a na tej ktorú reprezentujú ich voliči a priaznivci. Vedia zapojiť bežných členov do fungovania strany, či do jej verejných akcií (vlakové hliadky, zbieranie podpisov). Väčšie strany sa o podobnú aktivitu ani nepokúšajú. Je pravdou, že ĽSNS benefituje z blednúceho obrazu nesystémovej strany, ale vytrvalo dávali svojim prívržencom možnosť a priestor vyjadriť sa, angažovať sa v oblastiach ktoré považovali za dôležité.
Druhým ešte temnejším prípadom sú aktivity Aliancie Za Rodinu. Jediné zoskupenie ktorému sa podarilo splniť podmienky na organizovanie referenda. AzR síce nieje politická strana, ale je to organizácia s jasným záujmom mať vplyv na spoločnosť. Ich posledná aktivita?
Neviem na koľkých úrovniach je ten článok zavádzajúci. „Zlo z Istanbulu“ totiž referuje na Istanbulský dohovor, ktorého pointa je zamedziť domácemu násiliu. Nemá nič spoločné s islamom, ani migračnou vlnou. Tento názov nesie len preto, že bol podpísaný v Istanbule. Jeho obsah nijako nesúvisí s právami sexuálnych menšín, avšak to nebráni prednášajúcim takto dokument prezentovať. V jedinej veci dávam autorom daného stretnutia za pravdu. Istanbulský dohovor naozaj bojuje proti rodovým stereotypom – napríklad tomu že žena je podriadená mužovi – a to samozrejme JE v rozpore s náboženským učením. Našťastie ženy u nás nemajú volebné právo, a nie sú rovné mužom pred zákonom – to len keby si niekto myslel že mlátiť manželku je v poriadku aj bez Istanbulského dohovoru. Jedného dňa sa pán Chromík zobudí a uvedomí si že nieje rok 1817.
Takže keď si to zhrnieme, väčšie strany robia nesúrodé spojenectvá pričom sa nesnažia angažovať občanov. Politická aktivita na „ľudovej“ úrovni sa stala doménou fašistov, bláznov a náboženských spiatočníkov.
Absencia angažovania občanov do straníckych aktivít sa pretavuje do celkovej apatie k politickému dianiu. Politika je stále natoľko špinavou hrou, že strany tentokrát zlyhali aj vo vyvolaní ilúzie že tomu tak nieje. Kauzy okolo pána Matoviča alebo prezidenta Kisku rozhodne nepomohli tento obraz nijako zmeniť – len o niečo jasnejšie ukázali aké sú pravidlá hry. Ak potom ľudia začnú brať veci do svojich rúk, bude to vyzerať buď ako Kotleba, Chromík alebo Klányi.
