Denník N

Všetko alebo nič – film, ktorý vám prevalcuje zmysly

Nový kalendárny rok v slovenskej kinematografii sa začal veľkolepo: premiérou filmu Všetko alebo nič, ktorý podľa literárnych predlôh Evy Urbaníkovej,1 známej aj pod menom Evita, natočila režisérka Marta Ferencová, známa pod menom Marta Ferencová. Žiaľ, literárna kritika knihy Evy Urbaníkovej nezaslúžene odignorovala: v relevantných literárnych časopisoch sme o nich nenašli ani zmienku. Ba dokonca ani neboli nominované na cenu Anasoft litera, čo vzbudzuje oprávnené pochybnosti o vkuse členov porôt, resp. vyvoláva podozrenie z machinácií s výsledkami. Ruka filmárov však neomylne siahla po kvalite; možno v tom nepatrnú úlohu zohralo to, že film uvádza Evita Film Production, s. r. o., ktorého konateľkou je Mgr. Eva Urbaníková. To však nie je dôležité, dôležitý je výsledok.

Hlavnou postavou filmu je tridsiatnička Linda (Táňa Pauhofová), ktorá sama vychováva dcérku Luciu (lebo chlap od nich odišiel) a spolu s kamarátmi Vandou (Klára Issová) a Edom (Ľuboš Kostelný) prevádzkuje v Prahe kníhkupectvo. Vanda je stále slobodná a Edo je teplý, a tak vlastne všetci traja prahnú po zmysluplnom vzťahu. Jedného dňa Linda narazí (doslova) na osudového muža menom Jakub (Michał Żebrowski). Bude to ten pravý? A podarí sa nejako vyriešiť druhý, pracovný problém? Dom, na ktorého prízemí je kníhkupectvo, chce totiž od pražského magistrátu kúpiť nenásytný developer a prerobiť ho na hotel. A ešte k tomu (POZOR, SPOILER!) sú nový ctiteľ a nenásytný developer jeden a ten istý človek. Námet hodný antickej drámy!

Režisérka Marta Ferencová zatiaľ na antickej dráme, pokiaľ je nám známe, nepracovala. Venovala sa skôr televíznym seriálom (Ordinácia v ružovej záhrade, Zita na krku) a na konte má i českú rozprávku Řachanda, takže film Všetko alebo nič je jej slovenským filmovým debutom – presnejšie, ide o koprodukciu Slovenska a Česka s (aj) poľskými (mužskými) hereckými hviezdami, lebo šírka a hĺbka námetu po takejto spolupráci priam volali.

Slovenčina a čeština v symbióze

Nie je vôbec dôležité, či je Linda Lenertová Slovenka, Češka, alebo Poľka. Hoci sa prevažná časť deja odohráva v stovežatej Prahe, Linda hovorí rýdzou slovenčinou, podobne ako Vanda, Edo, Lindin brat Martin a jeho žena… až po pražského primátora a úradníkov magistrátu. Pocit, že film je jednoducho dabovaný, však narúša postava Lindinho otca (v podaní Luďka Sobotu), ktorý hovorí, naopak, rýdzou češtinou – a po česky hovorí aj Edov partner Leo, pôvodne len zákazník v ich obchode. (Pravda, je taký vykoľajený, že za zabalenie knihy poďakuje po slovensky: „Vďaka.“) Možno však ide o jemnú lingvistickú hru, v ktorej vlastne slovenčina predstavuje češtinu a čeština slovenčinu, čo môže byť predmetom ďalšieho bádania a interpretácie. (Nepovažujeme za pravdepodobné, že by to bolo preto, že bolo treba minúť peniaze aj zo slovenského Audiovizuálneho fondu, aj z českého Štátneho fondu kinematografie.) Zorientovanejší divák, ktorý sa vyzná v jemných technických finesách, v tom bude mať jasno: nejde o dabing, ale o postsynchróny. Tvorcovia filmu sa proste nemuseli trápiť s kontaktným zvukom, ale ponúkajú nám možnosť vychutnať si technicky dokonalé, spoza sklenej steny zvukového štúdia plynúce hlasy protagonistov, resp. v prípade väčšiny českých hercov ich dabérov. Slovenskí herci hovoria svojimi hlasmi, azda s výnimkou Zuzany Kronerovej v úvodných retroscénach, kde má hlas úplne iný. (Tvorkyne rafinovane nechávajú divákovi na zváženie, či Lindina matka prekonala operáciu hlasiviek.) Medzinárodný charakter filmu podčiarkuje aj motív Lindinej knihy, ktorú autorka píše po slovensky ako Všetko alebo nič, aby napokon vyšla v češtine ako Všechno nebo nic.

Ferencová ako skúsená tvorkyňa našla zrejme rôzne zdroje inšpirácie – jedným z nich mohol byť americký seriál či film(y) Sex v meste: jej hrdinky totiž poskakujú, objímajú sa, jačia a výskajú rovnako ako protagonistky týchto diel (len je ich o polovicu menej).2 Oceňujeme aj rôzne intertextuálne odkazy, napríklad intelektuálny vtip s knihou Blonďatá pi.a, čo je jasná narážka na Charlesa Bukowského. Pracuje sa tu aj s inými jemnými nuansami – mená Linda a Vanda naznačujú duševnú spriaznenosť protagonistiek – a s premyslenou symbolikou: Jakub kúpi Linde v Taliansku náramok, ktorý sa nedá sňať z ruky. Tento problém sa potom Linda snaží vyriešiť tým, že požiada Vandu, aby jej mlátila po zápästí veľkým, ťažkým a ostrým kameňom (čo je bežný spôsob odstraňovania neodstrániteľných šperkov), lenže náramok nepovolí (a na ruke jej ostane modrina). Bez problémov si ho dať dole sa Linde podarí až vtedy, keď sa od Jakuba definitívne mentálne oslobodí.

Bezmocná Linda s ťarchou na pleciach

Na základe žánru nie celkom zaslúžene nazývaného ženský román by sa divák mohol domnievať, že pôjde o klišé, v duchu ktorého sa dvaja protagonisti – muž a žena – budú najprv neznášať, potom tajne milovať, aby sa napokon všetko na dobré obrátilo (napríklad že Jakub dom kúpi a Linda ako jeho manželka bude viesť kníhkupectvo naďalej, už vo svojom). Lenže to by sme tvorkyne podozrievali zo zjednodušovania reality života, ktorý je v skutočnosti – i v tomto filme – oveľa zložitejší. Veď posúďte sami (POZOR, SPOILER!): Linda sa do Jakuba, o ktorom prakticky nič nevie, zamiluje na prvý alebo na druhý pohľad.3 „Na budúci rok“ od neho prijme pozvanie na večeru. (Oceňujeme ten vtip: ide o starý a nový rok, takže časový rozdiel je nepatrný.) Potom sa náhodou stretnú na výlete v Tatrách, kde Jakub pochopí, že Linda má dieťa, a prudko sa odmlčí. O pol roka neskôr vyhľadá Lindu v kníhkupectve a pozve ju „na večeru do Talianska“, čo ona bez problémov prijme. (Zábery z Talianska vôbec nevyzerajú ako reklama cestovnej kancelárie.) Ráno potom v posteli zistí, že Jakub ju chce prakticky pripraviť o kníhkupectvo, a sklamaná rázne odchádza domov. Potom ju Jakub opäť vyhľadá, ale ona ho pošle preč – a začne o ich vzťahu písať knihu. Keď kniha vyjde, Jakub ju príde autoritatívne požiadať, aby ju stiahla z predaja. Linda opäť podľahne jeho čaru a pomilujú sa na stole v akomsi kumbáli. (Ono to vyzerá viac ako súlož než ako milovanie, ale to je len otázka uhla pohľadu.) Jakub potom povie, že jej zajtra zavolá, ale Linda ho požiada, aby jej už nikdy nevolal. Životom ťažko skúšaná Linda zostane tehotná, a tak vyhľadá Jakuba, aby mu to oznámila. Lenže ten sa zachová ako cynik… Linda je však bezmocná, stále podlieha jeho nesmiernemu čaru…4

Ani len náznak klišé

Bravúrne natočený film sa skutočne vyhýba všetkým klišé, ponúka samé originálne riešenia. Napríklad Linda sa s Jakubom zoznámi tak, že on do nej na ulici drgne a ona sa obleje kávou z pouličného predaja; originalitu tejto scény podčiarknu scenáristky Eva Urbaníková a Marta Ferencová tým, že hrdinovia sa zrazia ešte raz, a to v kníhkupectve. Do kategórie klišé rozhodne nepatrí ani Edov partner Leo, ktorý je homosexuál a správa sa ako homosexuál, teda cupitá, afektuje, má zženštené gestá a navyše je vegetarián (presnejšie, je to „buzerantský arogantný vegetariánsky ch.j“, ako ho v návale spravodlivého hnevu pregnantne charakterizuje Vanda). Ako dobre, že režisérka nepodľahla módnemu trendu zobrazovať homosexuálov ako bežných ľudí (ako Tom Ford vo filme Single Man či aktuálne Xavier Dolan v dráme Je to len koniec sveta)! Originálne je poňatá aj postava Vandinho milenca, vysokoškolského profesora, ktorý počas skúšky zvedie svoju nie práve dobre pripravenú študentku. (Tu treba oceniť prácu scénografa: vo filme sa súloží zväčša na stole, ale je to zakaždým iný, nápadito vybraný stôl.) Plasticky vykreslené charaktery sú proste veľkou devízou filmu. Týka sa to aj Vandy, o ktorej sa dozvieme, že má vysokú školu, azda študovala na katedre medzinárodných vzťahov. (Zrejme preto vyslovuje „Agata Christí“, a nie „Agata Kristí“, ako by vyslovoval hocijaký nevzdelaný kníhkupec.) Pozoruhodná je aj postava slobodného lekára, ktorého Linde dohadzuje jej mama, zdravotná sestra. Plastickosť tejto postavy podčiarkuje fakt, že lekár má svoju ordináciu, zároveň chodí so sanitkou, môže zobrať Luciu na novorodenecké oddelenie, aby sa pozrela na súrodenca, a pri domácej návšteve razom vyrieši Luciinu horúčku i Lindin zapálený prsník. Čím viac takých lekárov!

Ktorá koza dostane prednosť?

Filmové majstrovstvo tvorkýň by sme mohli ilustrovať ďalšími a ďalšími príkladmi. Bravúrne narábajú s filmovým časom. Keď treba divákovi naznačiť, že v deji uplynul mesiac, jedna z postáv sa spýta, či si Linda a Jakub „už po mesiaci“ tykajú. Ak uplynie pol roka, povie postava: „Pol roka sa ti neozval.“ Optimistické založenie postáv naznačuje ich častý, absolútne nenútený smiech.5 Ani na hudobnej zložke sa nešetrilo: je tu aj pieseň Všechno nebo nic, aj pieseň Všetko alebo nič, čo je bezpochyby správne, lebo filmy s jednou titulnou pesničkou sú už out.

V tomto stručnom texte sa nedajú obsiahnuť všetky kvality filmu Všetko alebo nič. Azda ostáva len pochváliť Audiovizuálny fond, ktorý prispel na jeho výrobu i distribúciu. Možno na to použil prostriedky, ktoré pred časom ušetril na scenáristke a režisérke Mire Fornay – tá ho totiž obťažovala so žiadosťou o príspevok na vývoj filmu o domácom násilí (!) namiesto toho, aby sa venovala problematike nezadaných kníhkupkýň. Navyše svoje filmy furt vláči po všelijakých festivaloch (Benátky, Rotterdam), ktoré niekedy aj vyhrá, neberúc do úvahy potreby slovenského, českého a poľského diváka. Ostatne, stálo by za úvahu, či v budúcnosti vôbec podporovať nudné snímky typu Eva Nová alebo Koza, keď možno prispieť na adaptáciu ďalšej knihy z pera Evy Urbaníkovej.

 

POZNÁMKY:

1 URBANÍKOVÁ, Eva: Všetko alebo nič. Drzo a bez servítky o vzťahoch, ktoré nám valcujú zmysly. Bratislava: Eva Urbaníková – EVITA, 2007. 254 s. URBANÍKOVÁ, Eva: Všetko alebo nič. Príbeh pokračuje. Zas a drzo bez servítky o vzťahoch, čo valcujú zmysly. Bratislava: Evitapress, 2009. 142 s.

2 Rovnako sa správala moja neterka, keď mala asi päť rokov. Keď začala chodiť na základnú školu, prešlo ju to. Nechceme však tento ojedinelý, individuálny prípad zovšeobecňovať.

3 Aj to, či išlo o prvý, alebo druhý pohľad, môže byť predmetom ďalšieho bádania.

4 V publiku sa vyskytol aj názor, že Linda sa správa ako „ryšavá pi.a“, čo môže byť sofistikovaná narážka na už spomínaný motív inšpirovaný Charlesom Bukowským.

5 Kedysi bolo možné kúpiť predmet zvaný „vrecko smiechu“, miniatúrny magnetofón v plátennom vrecúšku, z ktorého sa ozýval neodolateľný smiech Vlastu Buriana. Teraz bude môcť podobnú funkciu plniť DVD s filmom Všetko alebo nič.

Teraz najčítanejšie

Jaroslav Hochel

Píšem už dlho. Najčastejšie o filme, najmä keď ma niečo poteší. A príležitostne aj o inom, najmä keď ma niečo naštve.