Blog
nedeľa

Všetko, čo potrebujete vedieť o jadre Európskej únie

Ako bude vyzerať jadro EÚ a čo prinesie Slovákom.

Najlepšiu perspektívu ostať v jadre EÚ majú členovia eurozóny. Zdroj – Glentamara, Wikimedia Commons

Na slovenskej politickej scéne, v médiách a na Facebooku už niekoľko mesiacov prebieha debata ohľadom budúcnosti Slovenska v Európskej únii. Kto by očakával, že okrem kotlebovcov sa všetky politické strany v téme ďalšej európskej integrácie Slovenska zjednotia, sa bude mýliť.

Naopak, táto debata prerástla do zásadného sporu o to, či by Slovensko vôbec malo ostať v jadre EÚ, kde je už 8 rokov, a ďalej sa integrovať, alebo by malo radšej jadro EÚ opustiť, a to jednoducho tak, že sa ďalej integrovať odmietne.

Je pritom poľutovaniahodné, že obsahom tohto sporu je najmä vymedzovanie sa na jednu či druhú stranu, často bez podporných argumentov a s demagogickou výhovorkou, že „nikto nevie, čo to jadro vlastne je“. A je tragické, ak sa na nevedomosť o jadre EÚ opakovane vyhovára aj politik, ktorý za nemalý plat sedí rovno v centre diania – Európskom parlamente.

V skutočnosti sa totiž nielen v Europarlamente hovorí o budúcnosti EÚ a eurozóny už roky. Témy a oblasti ďalšej európskej integrácie sú verejne dostupné v knihách a publikáciách a diskutuje sa o nich v médiách, na univerzitách aj pri pive.

Ako teda bude vyzerať jadro EÚ o pár rokov? A čo prinesie Slovákom?

1. Zvládneme štvrtú priemyselnú revolúciu a zmeny na európskom pracovnom trhu

Podľa Diskusného dokumentu Európskej komisie o sociálnom rozmere Európy až 16 miliónov Európanov, teda 3 % populácie EÚ, dlhodobo žije a pracuje v inom členskom štáte. Ďalších 1,7 milióna Európanov, teda 1 % pracovnej sily EÚ, denne prekračuje vnútorné hranice EÚ na ceste za prácou. Pokiaľ ide o občanov SR, za hranicami ich žije a pracuje 300-tisíc a ďalšie desaťtisíce tam periodicky dochádzajú.

Na európskom aj svetovom pracovnom trhu sa však začínajú diať veľké zmeny. Zrýchľovanie digitalizácie, automatizácie a robotizácie, ako aj nástup umelej inteligencie, internetu vecí a 3D tlače zásadne menia prácu, ako ju poznáme dnes. Hovorí sa tomu štvrtá priemyselná revolúcia.

Európsky pracovný trh sa rýchlo mení. Zdroj – Diskusný dokument Európskej komisie o sociálnom rozmere Európy

Podľa Európskej komisie bude do roku 2055 možné automatizovať až polovicu pracovných činností. Inými slovami, približne každé druhé pracovné miesto môže zaniknúť alebo sa od základov zmení. Európania budú už v rámci jednej či dvoch generácií striedať aj 10 zamestnaní za život. Väčšina z dnes začínajúcich školákov sa uplatní na úplne nových, ešte neexistujúcich pracovných pozíciách.

Slovensko môžu tieto zmeny negatívne zasiahnuť. Státisícom ľudí, ktorí pracujú v slovenských fabrikách, hrozí, že v nasledujúcich rokoch prídu o zamestnanie. A ďalšie desaťtisíce môžu prichádzať o prácu za hranicami, vracať sa domov a posilňovať rady tunajších nezamestnaných.

Ak ale ostaneme v jadre EÚ, nebudeme sa musieť s týmito výzvami popasovať sami. Ekonomická migrácia a štvrtá priemyselná revolúcia zasahujú každý členský štát EÚ. A Európa ako celok zložený z rôznorodých prvkov (Pobaltie trápi emigrácia, ale Francúzsko imigrácia; automatizácia ovplyvní viac slovenský priemysel než grécky turizmus) má potenciál zvládnuť tieto zmeny. Európska komisia hovorí už dnes o týchto celoeurópskych nástrojoch:

  • zdieľanie najlepších skúseností (nemecké duálne vzdelávanie, fínske testovanie univerzálneho základného príjmu);
  • fond na rekvalifikáciu ľudí, ktorí prídu o prácu v dôsledku štvrtej priemyselnej revolúcie;
  • fond na riešenie otrasov v jednotlivých pracovných odvetviach, regiónoch alebo štátoch;
  • spoločné plánovanie a organizovanie vzdelávania lekárov a zdravotných sestier (reakcia na odchody absolventov zdravotníckych škôl do západnej Európy);
  • Európsky inšpektorát práce (väčšia ochrana pracovníkov v cudzine);
  • Európska dopravná agentúra (riešenie odmeňovania vodičov kamiónov).

2. Európska minimálna mzda

Ak jadro EÚ pokročí v integrácii v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, do budúcna nemožno vylúčiť ani zavedenie „spoločných sociálnych noriem“, ako to predpovedá Európska komisia. V praxi by to znamenalo zavedenie európskych minimálnych dávok či európskej minimálnej mzdy.

Európska minimálna mzda by vyriešila hneď niekoľko problémov súčasnej EÚ. Pre chudobnejšie členské štáty by bola „zadosťučinením“ v situácii, keď je produktivita ich podnikov a cenová úroveň v ich obchodoch dlhodobo porovnateľná s bohatšími členskými štátmi, ale platy sú stále aj trojnásobne nižšie.

Rozdiely medzi priemernými čistými mzdami (po zaplatení daní a odvodov) sú v rámci eurozóny aj EÚ ešte stále veľké. Priemerný Španiel zarobí približne dvakrát viac a Nemec až trikrát viac ako Slovák. Zdroj – Wikimedia Commons (úpravy – Tomáš Lukačovský)

Keďže európska minimálna mzda by vytvárala tlak na rast národných priemerných miezd, chudobnejšie členské štáty by sa vďaka nej mohli vyhnúť hromadným štrajkom zamestnancov a posilňovaniu euroskeptických politických síl. Ako ukázal štrajk v bratislavskom Volkswagene, pocit nespravodlivosti v odmeňovaní je prítomný aj na Slovensku.

Naše nízke platy sú pritom témou aj ďalej na západ. Západoeurópania citlivo vnímajú jednak odchody ich firiem k nám ako aj prílev našincov k nim. Otázku lacnej pracovnej sily berie vážne aj nový francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý ju považuje za hlavnú príčinu brexitu. Chce preto podporovať Európu, ktorá prinesie väčší ekonomický a sociálny blahobyt všetkým. Z jeho strany nejde o nič nové, tento plán vrátane zavedenia európskej minimálnej mzdy nosí v hlave prinajmenšom od roku 2015 a držal sa ho aj vo svojom programe pred voľbami 2017.

No až dnes si tieto myšlienky získavajú podporu naprieč Úniou. Európska minimálna mzda by skutočne mohla byť prijateľná, síce z rôznych dôvodov, pre viaceré členské štáty. Na východe by zdvihla životný štandard a na západe upokojila obyvateľstvo zneistené odchodmi firiem a ekonomickou imigráciou.

A keďže po eure a Schengene chýba Európe nejaký ambiciózny cieľ, ktorý by zjednotil väčšinu štátov a získal si podporu väčšiny populácie, európska minimálna mzda môže byť predmetom bruselských rokovaní už čoskoro.

Ak sa tak stane, bude potrebné nájsť odpoveď, kto ju zaplatí. Poskladali by sa na ňu firmy, predovšetkým tie nadnárodné, ktoré už ukázali, že vedia spolupracovať s európskymi vládami aj na svoj úkor, napríklad zavádzaním ekologických opatrení? Zaplatili by časť chudobnejšie štáty, napríklad cez ďalšie daňové úľavy pre firmy? Alebo by to dotovali bohatšie štáty prostredníctvom nového európskeho fondu, z ktorého by čerpali zamestnávatelia? Keďže v Európe býva zvykom hľadať riešenie, ktoré je priechodné pre väčšinu, mohlo by ísť o kombináciu zdrojov.

3. Európsky minister financií a dobudovanie eurozóny = už žiadne „Grécko“

Nie je však reálne očakávať, že európska minimálna mzda bude realitou o rok či dva. Ešte predtým bude totiž potrebné dobudovať a reformovať eurozónu.

Aj o tom hovoril Emmanuel Macron už v roku 2015, ešte ako minister hospodárstva, spolu so svojím nemeckým náprotivkom Sigmarom Gabrielom. Spoločne navrhli okrem zavedenia minimálnej mzdy celý rad opatrení:

  • reforma trhu práce a zlepšenie podnikateľského prostredia;
  • zbližovanie daňových systémov, najmä cez harmonizáciu firemnej dane;
  • rozpočet pre eurozónu, ktorý bude mať vlastné príjmy (napríklad spoločnú daň z finančných transakcií, časť z harmonizovanej firemnej dane);
  • vznik komisára pre euro a skupiny europoslancov pre eurozónu;
  • zmena eurovalu na Európsky menový fond;
  • dodržiavanie fiškálnej disciplíny členských štátov eurozóny.

Podľa Macrona a Gabriela by po zavedení týchto opatrení došlo k znovuoživeniu ekonomického zbližovania v EÚ. K týmto návrhom sa v roku 2016 prihlásili aj ich kolegovia z rezortov diplomacie, Jean-Marc Ayrault a Frank-Walter Steinmeier, ktorí dokonca písali o „zodpovednosti“ nemecko-francúzskeho motora posilniť zbližovanie a solidaritu v rámci EÚ.

Navrhovali tiež vybudovanie „robustnej eurozóny“, ktorá bude odolná voči vonkajším šokom (napríklad ďalšej svetovej hospodárskej kríze) aj existujúcim vnútorným nerovnováham (bohatší sever vs. chudobnejší juh, prebytkové vs. deficitné štátne rozpočty). Macron vo svojom volebnom programe 2017 hovoril konkrétne aj o vytvorení ministra financií pre eurozónu.

Čo by ale vlastne tieto plány nemeckých a francúzskych politikov znamenali v praxi pre Slovensko?

  • Po prvé, členovia eurozóny by si naďalej navzájom ručili za dlhy, ak sa ktorýkoľvek z nich ocitne v kríze, čím by sa predchádzalo nestabilite eura a núteným odchodom z eurozóny.
  • Po druhé, vďaka zavedeniu ekonomických reforiem a dohľadu európskeho ministra financií nad hospodárením štátov by už k žiadnej kríze nemalo prísť.
  • Po tretie, ak by sa kríza predsa len objavila, napríklad aj na Slovensku (povedzme v dôsledku prirýchlej automatizácie nášho priemyslu), vďaka možnosti čerpať stabilizačné investície a pomoc v núdzi z rozpočtu eurozóny by už nehrozilo, že jeden štát bude roky destabilizovať celú eurozónu. Ďalšie „Grécko“ si už nik neželá.

4. Eurofondy a dotácie budú na Slovensko tiecť naďalej

Zbližovanie životnej úrovne sa bude v jadre EÚ okrem vyššie spomenutých nástrojov (spoločné opatrenia na trhu práce, európska minimálna mzda, dobudovanie eurozóny) uskutočňovať aj tradične, prostredníctvom eurofondov.

Systém ich fungovania však čakajú dve veľké skúšky. Po prvé, v dôsledku odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bude po roku 2020 chýbať v rozpočte EÚ každoročne zhruba 10 miliárd eur. Po druhé, západoeurópske štáty, ktoré by tieto straty mali vykryť, paradoxne zvažujú prispievať ešte menej. Od roku 2015 v nich totiž silnie myšlienka okresať finančnú pomoc tým členom EÚ, ktorých vlády sú v zásadných otázkach nesolidárne, doma sa správajú nedemokraticky a sú známe dlhoročnou protieurópskou rétoriku.

Kandidát na nemeckého kancelára Martin Schulz už napríklad odkázal maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, že jeho nie utečencom znamená aj nie európskym dotáciám. Emmanuel Macron ešte ako kandidát pohrozil Poľsku a Maďarsku sankciami za porušovanie demokratických princípov a nesolidaritu v utečeneckej kríze. Hrozbu politických dôsledkov za „otočenie sa chrbtom Európe“ zopakoval aj ako prezident.

Na adresu Slovenska takéto výroky nepočuť, pretože tunajšia vláda demokraciu neohrozuje a prejavila aj istú solidaritu v utečeneckej kríze: Slovensko prijalo 16 utečencov z Grécka na základe kvót a 149 utečencov z Iraku na dobrovoľnej báze, dočasne ubytovalo 1228 rakúskych žiadateľov o azyl (53 % boli deti) a prisľúbilo tiež poskytnúť 550 vysokoškolských štipendií pre utečencov.

Slovensko okrem utečeneckej krízy pomáhalo ako člen eurozóny aj v dlhovej kríze, preto by sa nemali objaviť politické prekážky nášmu zotrvaniu v jadre EÚ. Ak v jadre ostaneme, nielenže sa Slovensko nemusí báť krátenia eurofondov a dotácií, ale ich prítok by malo mať zaručený na roky dopredu. Záujmom bohatších krajín totiž bude, aj vzhľadom na politicky citlivé projekty typu európskej minimálnej mzdy, aby sa životná úroveň zbližovala čo najrýchlejšie v rámci jadra, nie mimo neho.

130 km nových diaľnic, 1200 vynovených verejných priestranstiev, 1050 zmodernizovaných škôl alebo 5 miliárd eur pre poľnohospodárov – zoznam toho, čo všetko EÚ financovala, sa teda môže na Slovensku ďalej rozširovať.

Slovensko využilo európske peniaze na rozvoj a modernizáciu krajiny. Zdroj – publikácia Povedzme áno budúcnosti Slovenska (Výhody členstva Slovenska v EÚ a riziká vystúpenia)

5. Európsky prokurátor = viac podvodníkov za mrežami

Eurofondy a iné európske dotácie však majú aj negatívnu stránku – často sa na nich nabaľujú podvodníci a zlodeji. Tomu však bude minimálne v rámci jadra EÚ už čoskoro koniec. Od roku 2020 totiž začne úradovať Európsky prokurátor, ktorý bude vyšetrovať a stíhať podvody poškodzujúce záujmy EÚ, teda cezhraničné daňové podvody a zneužívanie eurofondov.

V slovenskej praxi by sa mal Európsky prokurátor pretaviť do častejšieho posielania tunajších podvodníkov s eurofondmi za mreže. No nemusí to byť jeho jediný výsledok. Francúzsko a Nemecko hovorili už v roku 2015 o tom, že právomoci Európskeho prokurátora by sa mohli rozšíriť aj na boj proti terorizmu a organizovanému zločinu. Biela kniha Európskej komisie o budúcnosti Európy by pridala aj vyšetrovanie prania špinavých peňazí a nezákonného obchodovania s drogami a zbraňami.

Európsky prokurátor bude zatiaľ fungovať len v 20 členských štátoch vrátane Slovenska. Mimo projektu ostanú krajiny ako Maďarsko, Poľsko a Spojené kráľovstvo, ktoré nejavia vôľu byť súčasťou jadra, respektíve EÚ. Nezapojilo sa však ani Holandsko, ktoré v jadre ostať plánuje. Je to predzvesť toho, že budúce jadro EÚ nebude presne ohraničené a viaceré krajiny môžu byť vnútri len čiastočne.

6. Európska pohraničná a pobrežná stráž, spoločné riešenie migrácie a záchrana Schengenu

To môže byť prípad viacerých krajín aj v oblasti migrácie. Práve pre veľké nezhody medzi členskými štátmi riešila EÚ migráciu doteraz najmä prostredníctvom zahraničnej politiky (dohoda s Tureckom, väčšia spolupráca s africkými a ázijskými krajinami) a lepšej ochrany vonkajších hraníc Schengenu, vrátane založenia Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Tieto opatrenia sa prejavili v znížení počtu prichádzajúcich ľudí o dve tretiny v roku 2016 oproti roku 2015. Trend znižovania ich počtu pokračuje aj v roku 2017 (o tri štvrtiny za prvých 5 mesiacov oproti rovnakému obdobiu v roku 2016), avšak je nereálne očakávať, že migrácia do Európy sa dostane až na nulu.

Práve naopak, migračné toky môžu opäť zosilnieť. Európska komisia varuje, že tlaky vyvolávajúce migráciu sa budú v budúcnosti znásobovať: svetový rast počtu obyvateľov, rozširovanie konfliktov a zmena klímy. A Európska únia sa na to musí pripraviť, aby sa nezopakovala kríza z roku 2015.

Biela kniha Európskej komisie o budúcnosti Európy preto navrhuje posilniť spoluprácu v oblasti migrácie. Konkrétne hovorí o ďalšom zintenzívnení partnerstiev s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov, kam by malo smerovať viac investícií s cieľom vytvárať pracovné príležitosti pre tamojšie populácie. Vznikla by tiež Agentúra EÚ pre azyl, ktorá by riešila všetky podané žiadosti o azyl na území EÚ, respektíve Schengenu. Európskej pohraničnej a pobrežnej stráži by bola zverená plná kontrola nad riadením vonkajších hraníc Schengenu.

Spoločné európske riešenie migrácie je pre Slovensko výhodné, pretože jednak skutočne prináša výsledky v podobe znižovania počtu prichádzajúcich ľudí a taktiež zabraňuje možnému rozpadu Schengenu. Nie je to tak dávno, čo Holandsko za tichej podpory Nemecka, Rakúska, Belgicka a Luxemburska prišlo s myšlienkou tzv. mini-Schengenu.

Schengen je pritom jednou z najväčších výhod európskej integrácie. Jeho koniec by na Slovensku nepotešil občanov, turizmus ani ekonomiku. Kontroly na hraniciach by obťažovali Slovákov nakupujúcich, študujúcich, pracujúcich či žijúcich v prihraničí. Odrádzali by jednodňových turistov od návštevy Slovenska a prekážali by aj obchodu, ktorého bezbariérovosť je pre otvorenú slovenskú ekonomiku dôležitá.

7. Viac mladých Slovákov na Erasme, možno aj všetci 18-roční

Hraničné kontroly do Rakúska či Poľska sú dnes našťastie už len spomienkou, pričom najmladšia generácia Slovákov ich nezažila vôbec. Naopak, cestovanie sa pre mladých stalo také jednoduché ako nikdy predtým v histórii Slovenska. Rovnako ako brigáda či semester v inej európskej krajine.

Krátkodobé štúdium v rámci programu Erasmus už napríklad absolvovalo 40-tisíc slovenských vysokoškolákov, pričom EÚ im uhradila väčšiu časť nákladov pobytu (v súčasnosti sa grant pohybuje vo výške 350 až 640 eur na mesiac). V celoeurópskom meradle absolvovalo Erasmus doposiaľ 9 % európskych študentov, čo z neho robí jeden z najúspešnejších a „najhmatateľnejších“ projektov európskej integrácie.

Výmenný program Erasmus oslávil v roku 2017 už 30 rokov existencie. Zdroj – Európska komisia

„Erasmus generácia“ je stelesnením užších vzťahov medzi Európanmi a vznikajúcej európskej komunity, čím bude dlhodobo prispievať k lepšiemu fungovaniu EÚ. Preto Francúzsko s Nemeckom v minulosti hovorili o tom, aby každý Európan po dovŕšení veku 18 rokov mohol stráviť aspoň jeden semester štúdia alebo stáže v inej európskej krajine. Európska komisia plánuje už v najbližších rokoch rozšíriť Erasmus o najmenej 30 % študentov.

8. Európska armáda: zachovanie mieru, samostatnosť Európy, boj proti migrácii, reakcia na Rusko

Erasmus generácia je jedným z pilierov mierovej budúcnosti Európy, keďže spolužiaci a kamaráti sa navzájom nebudú „zabíjať“. Ďalším pilierom je vzájomná závislosť európskych ekonomík a spoločná mena, keďže vojna sa takto stáva príliš nákladná a nelogická – útočiť na odbytisko vašich tovarov, kde navyše používajú vašu menu, sa rovná streľbe do vlastnej nohy. Mier v Európe sa opiera o viacero ďalších pilierov a jedným z nich, tým najmohutnejším, by mohla byť európska armáda.

Pred vznikom EÚ žili Európania väčšinu času vo vojne, dnes žijú v mieri. Ostane to tak aj naďalej? Zdroj – Biela kniha Európskej komisie o budúcnosti Európy

Myšlienku vytvorenia európskej armády dnes mnohí spochybňujú, hoci sa objavila ešte pred vznikom samotnej EÚ. V roku 1950 navrhlo jej vznik Francúzsko. Európsku armádu zloženú z 40 divízií a 13-tisíc vojakov v jednotnej uniforme následne podporili Nemci, Belgičania, Holanďania a Luxemburčania, aby ju napokon odmietli autori myšlienky – Francúzi.

Dnes sa Francúzi opäť zasadzujú za posilnenie európskej obrannej spolupráce. Prezident Macron vo volebnom programe navrhoval vytvorenie ústredia EÚ pre vojenské operácie a využívanie už existujúcich 18 bojových skupín EÚ, ktoré doteraz nikdy neboli nasadené. Spolu s Nemcami chcú Francúzi povýšiť EÚ na nezávislého globálneho hráča brániaceho záujmy svojich občanov. Kancelárka Merkelová dokonca povedala, že časy, keď sa Európa mohla kompletne spoliehať na iných, sú preč, a Európania musia svoj osud vziať do vlastných rúk.

Francúzi s Nemcami zatiaľ nehovoria konkrétne o európskej armáde, za to iné štáty už áno. Na jeseň 2016 sa za vybudovanie európskej armády vyslovili Česko a Maďarsko, čo mnohých prekvapilo. O európskej armáde ešte nehovorí ani Európska komisia a namiesto toho píše o posune k bezpečnostnej a obrannej únii.

Diskusný dokument Európskej komisie o budúcnosti európskej obrany napríklad nenavrhuje zlučovanie obranných síl členských štátov EÚ do jednej armády, iba „zvýšenie stupňa ich integrácie“. Takéto integrovanejšie obranné sily by boli umiestňované na vopred stanovených miestach, vedeli by sa rýchlo pohybovať po celom kontinente a boli by nasadzované v mene EÚ a pod jej vedením.

Na stole je tiež zdieľanie špičkových poznatkov, spoločné financovanie z rozpočtu EÚ a mnohonárodné rozvojové a obstarávacie programy. Dnes prebieha až 90 % výskumu a 80 % obstarávaní vnútroštátne, čo znamená nielen vyššie náklady (o 30 miliárd eur), ale aj fragmentáciu – štáty EÚ napríklad používajú až 20 druhov bojových lietadiel, zatiaľ čo USA len 6.

V prípade bojových lietadiel už pritom existuje precedens, ktorý dokazuje prospešnosť spoločných obranných programov. Stíhačky Eurofighter Typhoon, ktoré vznikli v rámci spoločného nemecko-britsko-taliansko-španielskeho programu, priniesli podľa Európskej komisie zúčastneným krajinám významný technologický pokrok a 100-tisíc vysokokvalifikovaných pracovných miest.

Jedna zo 143 stíhačiek Eurofighter Typhoon nemeckých vzdušných síl (Luftwaffe). Zdroj – Krasimir Grozev, Wikimedia Commons

Prečo sa ale vlastne opäť vedú diskusie o niečom, čo sa už raz skončilo fiaskom? Znovuobnovenie debaty o hlbšej integrácii európskej obrany urýchlili dve zásadné zmeny v anglosaskom svete – plánovaný odchod Spojeného kráľovstva, najväčšieho odporcu vzniku európskej armády, z Európskej únie, a nástup Donalda Trumpa, ktorý v prezidentskej kampani spochybňoval obranné záväzky USA voči Európe.

Posun je však vo svojej podstate najmä reakciou na dlhodobo náročné bezpečnostné prostredie v blízkosti hraníc EÚ (Balkán, Irak, Gruzínsko, Líbya, Sýria, Ukrajina). EÚ sa v prístupe k problémovým tretím krajinám a krízam vo svojom susedstve nemôže spoliehať len na diplomaciu, sankcie, rozvojovú spoluprácu a obchod.

Ilustratívnym príkladom je Líbya, na ktorej území síce EÚ nie je vojensky prítomná (tak ďaleko nie sme), ale pri jej pobreží už áno. Námorná vojenská operácia Sophia, ktorú EÚ spustila v roku 2015, má za úlohu otáčať a likvidovať lode líbyjských prevádzačov, trénovať líbyjskú pobrežnú stráž a nedovoliť dovoz zbraní do tejto vojnou zmietanej krajiny.

Okrem migrácie sú tu však aj iné hrozby, ktoré vyžadujú adekvátnejšiu celoeurópsku reakciu, napríklad hybridná vojna. V situácii, keď Rusko organizuje protieurópsku propagandu, financuje protieurópske politické sily na kontinente, pravidelne narúša vzdušný priestor členov EÚ, vojensky útočí na potenciálnych členov EÚ (Gruzínsko, Ukrajina) a je podozrivé z kybernetického útoku na člena EÚ (Estónsko) a pokusu o štátny prevrat v kandidátskej krajine (Čiernej Hore), musia byť Európania lepšie vybavení brániť svoju budúcnosť v EÚ. Spoločná obrana a bezpečnosť, ktorá sa časom môže transformovať na európsku armádu, je tou správnou odpoveďou.

9. Slovensko sa ako súčasť zjednotenej Európy neocitne pod vplyvom nových mocností

Bezpečnostné prostredie v Európe a jej okolí sa bude ďalej meniť, čo bude súvisieť s celkovo sa meniacim usporiadaním sveta. Podľa Diskusného dokumentu Európskej komisie o využívaní globalizácie bude napríklad už v roku 2025 žiť v EÚ-27 len 5,5 % svetovej populácie, kým v Ázii to bude 61 %. Do roku 2050 nebude medzi ôsmimi najväčšími ekonomikami sveta žiadna európska krajina. V roku 2100 bude v Afrike žiť sedemkrát viac ľudí ako v Európe.

Do popredia sa budú dostávať nové mocnosti (Čína, India, Turecko) a Európa sa bude v pomere k zvyšku sveta populačne a ekonomicky zmenšovať. Dnes je pritom EÚ ako celok ešte stále najväčší trh, obchodník, investor a poskytovateľ rozvojovej spolupráce na svete. To ju robí mimoriadne vplyvnou vo svetovej politike a obchode.

Európa bude v pomere k zvyšku sveta čoraz menšia. Zdroj – Diskusný dokument Európskej komisie o využívaní globalizácie

Ak si Európa bude chcieť svoj vplyv zachovať v novom, práve sa rodiacom, multipolárnom svetovom poriadku, bude musieť držať pohromade a ďalej sa integrovať. Len tak bude môcť spoluformovať pravidlá svetového obchodu a úspešne presadzovať svoje politiky, napríklad boj proti nekalým obchodným praktikám, daňovým rajom či globálnemu otepľovaniu.

Nejde pritom o žiadne drobné. Až tretina národného dôchodku členských štátov EÚ závisí od obchodu so zvyškom sveta a každé siedme európske pracovné miesto je naviazané na export mimo EÚ. Zo Slovenska dnes smeruje mimo EÚ len 17 % vývozu, ale to sa môže s nástupom nových trhov so stámiliónmi príslušníkmi strednej triedy, túžiacimi napríklad po nových autách, zmeniť.

Taká Čína má o rozvoj obchodných vzťahov so strednou Európou veľký záujem už dnes, no bolo by nesprávne, ak by tieto vzťahy nadobudli nádych servility až poníženia, ako sa to minulý rok javilo v Česku. Naopak, celá stredná Európa má na to, aby bola súčasťou silnej EÚ, ktorá si bude môcť dovoliť Čínu a iné nové mocnosti priateľsky „usmerňovať“ – nielen v rozvoji obchodu, ale aj v otázke ľudských a občianskych práv.

10. Rozšírenie manželstva pre páry rovnakého pohlavia = súdržnejšie a európskejšie Slovensko

Ľudské a občianske práva sú silnou doménou zjednotenej Európy, napriek tomu ich ani v samotnej EÚ nemá v plnej miere garantované každý človek.

Približne 220 000 Sloveniek a Slovákov si napríklad ešte stále nemôže povedať áno pred štátom, lebo im to zakazuje Ústava SR. Slovensko je tak jednou z posledných členských krajín EÚ, kde je značná časť populácie štátom vyčleňovaná na okraj spoločnosti.

Právny stav párov rovnakého pohlavia v Európe. Vysvetlivky farieb: tmavomodrá – manželstvá; modrá – registrované partnerstvá; červená – ústavný zákaz manželstiev; sivá – situácia právne neriešená. Zdroj – Silje L. Bakke, Wikimedia Commons

Lenže 12 členských štátov EÚ (umožňujúcich manželstvo), respektíve 22 (umožňujúcich aspoň registrované partnerstvo), nebude dlhodobo tolerovať stav, v ktorom sú ich riadne zosobášení občania, ktorí sa rozhodli žiť na Slovensku, tunajšími úradmi len ticho tolerovanými ľuďmi druhej kategórie. S rastúcim počtom pracujúcich cudzincov na Slovensku (35-tisíc) bude nutné túto otázku riešiť.

Slovensko aktuálne bojuje za presídlenie Európskej agentúry pre lieky (EMA) z Londýna do Bratislavy. Agentúra má 900 zamestnancov, ktorí by sa sem presťahovali aj s rodinami. Ako sa ale náš právny systém postaví k zamestnancom EÚ, ktorí sem prídu s manželkou či manželom rovnakého pohlavia?

O rodinných príslušníkoch sa pritom zmieňuje aj vládny prezentačný materiál pre kandidatúru Slovenska na sídlo agentúry EMA. V Bratislave si podľa neho ľahko nájdu prácu, tunajšia občianska spoločnosť ich privíta a „budú sa tu cítiť ako doma“. Niežeby to nebola pravda, ale treba predvídavo myslieť na rodinných príslušníkov všetkých zamestnancov agentúry.

Presne tak ako treba myslieť na všetkých občanov SR. Odhliadnuc od nekompatibility Slovenska s väčšinou členov EÚ v rodinnom práve, ide predovšetkým o našu vnútroštátnu zodpovednosť konečne sa postaviť čelom k 220-tisícom spoluobčanov, urobiť hrubú čiaru za rôznymi aktivitami rozdeľujúcimi spoločnosť (zmena ústavy, pochody, referendum) a zaručiť všetkým daňovým poplatníkom rovnaké služby štátu.

Tak ako to urobili Nemci, keď síce oneskorene, ale predsa rozšírili manželstvo aj pre páry rovnakého pohlavia. Tým odstránili jednu z posledných vecí, ktorá ich delila od zvyšku jadra EÚ.

Cesta k budúcej podobe jadra EÚ bude dlhá

Ak sa Európska únia alebo jej jadro začne na jeseň 2017 skutočne posúvať k prehlbovaniu spolupráce, témy a oblasti ďalšej integrácie nebudú iné než tie, o ktorých sa už roky diskutuje. Zmena však nepríde hneď a nebude prebiehať rovnakým tempom na všetkých „frontoch“.

Štáty ochotné sa ďalej integrovať sa spočiatku budú venovať len niektorým oblastiam, najpravdepodobnejšie dobudovaniu eurozóny a spolupráci v obrane, pričom prvé kroky takmer iste nenaplnia súčasnú eufóriu eurooptimistov. Podoba jadra EÚ, ako je opísaná vyššie, nebude realitou pravdepodobne ani o 10 rokov. Aby to tak bolo, každý štát by už dnes musel mať svojho Macrona.

Bez ohľadu na tempo sa cesta k budúcej podobe jadra EÚ začína už teraz. Štáty, ktoré sa na ňu vydajú, budú mať vplyv na formovanie jadra a budú zbierať plody ďalšej integrácie hneď od začiatku. Štáty, ktoré sa ostanú prizerať z periférie, sa síce budú môcť do jadra pridať neskôr, no nebudú môcť ovplyvňovať jeho vývoj, pravdepodobne za čas „mimo“ výrazne zaostanú a možno neskôr ani nebudú spĺňať kritéria na vstup.

Skúsenosti Slovenska z členstva v EÚ hovoria v prospech jadra

Slovensko by sa preto nemalo vyčerpávať vnútropolitickou debatou, ktorá má na strane „odmietačov“ znaky účelovej demagógie, a malo by v jadre EÚ zostať. Nie je dôvod obávať sa ďalšej integrácie, ako to verejnosti podsúvajú protieurópski a euroskeptickí politici.

Slovensko už predsa má 13 rokov pozitívnych skúseností s členstvom v EÚ. Výhody nášho členstva sú zjavné každému, kto nenosí klapky na očiach. Dobre ich sumarizuje táto stručná a ilustrovaná publikácia.

Aby bolo možné aj o 10 rokov sumarizovať, ako veľmi členstvo v EÚ prospieva Slovensku, nesmieme zaspať na vavrínoch. Už po septembrových voľbách v Nemecku, v ktorých zvíťazia proeurópske sily, sa spustia procesy, ktoré povedú k spevňovaniu jadra EÚ.

Ťahúňom, ako je zjavné aj z tohto textu, bude nemecko-francúzsky tandem, ktorý nebude mať problém nájsť spojencov po celej Európe. Za ďalšiu integráciu jadra v rámci viacrýchlostnej EÚ sa totiž vyslovujú aj zvyšné štáty zakladajúcej šestky: Taliansko, Holandsko, BelgickoLuxembursko. Jednoznačne za je aj Španielsko, Portugalsko, MaltaSlovinsko. Takmer iste sa pridajú aj Fínsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva a po jesenných voľbách aj Rakúsko a Česko.

Otázka, ktorá dnes stojí pred Slovenskom, je síce zásadná, ale jednoduchá: Urobí Slovensko všetko pre to, aby zostalo súčasťou jadra EÚ, spoluformovalo jeho budúcnosť a ďalej benefitovalo z členstva v najexkluzívnejšom spolku na svete, alebo bude viesť nekonečné diskusie ešte aj o samotnom zmysle členstva v EÚ, ujde mu nový vlak a za pár mesiacov sa ocitne v druhej lige?

Diskutovať je možné aj na Facebooku.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogovaním chcem prispieť do diskusie o tom, aké Slovensko a akú Európsku úniu chceme. Slovensko podľa mňa má na to, aby zotrvalo v klube najvyspelejších štátov sveta – jadre EÚ. Máme na to byť súčasťou demokratickej, spravodlivej, ekologickej, modernej a silnej Európy.

Blogy

|

Už viac ako 126496 z vás dostáva správy e-mailom