Denník N

Všetko, čo som sa v Poľsku dozvedela o organickom poľnohospodárstve za jeden deň

Na konci júla som navštívila organickú farmu na severe Poľska. Počas jedného dňa som absolvovala jej prehliadku a dozvedela sa množstvo zaujímavých informácií. Prinášam vám ich sumár a tiež súťaž o balíček výrobkov firmy HiPP.

Farmu v Podągi, na severe Poľska, asi 100 km od Gdaňsku, vlastní Stefan Hipp, jeden z vlastníkov rodinnej firmy HiPP, ktorá vyrába stravu pre dojčatá a batoľatá. Produkcia tejto farmy smeruje práve do firmy HiPP. Tá odoberá produkciu zeleniny, obilia a mäsa najmä z organických fariem v Nemecku a Rakúsku. Z Maďarska berú bio králičie mäso. Bio ovocie zas zo Španielska a Talianska. Zaujímavé bolo, že mlieko odoberajú z jednej slovenskej organickej farmy.

Základom organického poľnohospodárstva je zdravá pôda. V prípade, ak bola obrábaná konvenčným poľnohospodárstvom (chemikálie, ťažké stroje), jej obnova pre organické poľnohospodárstvo trvá približne 25 rokov. Využívaním ťažkých strojov dochádza k jej stláčaniu, je menej pórovitá, dokáže teda absorbovať menej vody. Organicky obrábaná pôda vraj dokáže absorbovať na m2 150 litrov zrážok, kým konvenčne obrábaná len 15 litrov. V prípade prívalových daždov vidia rozdiel v tom, že na ich farme voda vsiakne do pôdy veľmi rýchlo, na iných neorganických farbách sa drží na pôde, dokým sa viac-menej neodparí. Kvalitu pôdy organickej farmy oceňujú aj dážďovky. Na m2 je ich možné nájsť v priemere 500, pri konvenčne obrábanej pôde je to vraj len 18.

Na farme nezavlažujú, postačia si prirodzenou absorpciou pôdy, ktorá si vytvára zásoby. To sa im premietlo do minuloročných výnosov, keď počas veľkého sucha v lete dosiahli najvyššie výnosy v histórii farmy. Farmy v okolí mali výnosy nižšie. To, aby pôda bola čo najmenej stláčaná zabezpečujú tak, že majú stroje s čo najširšími pneumatikami, aby sa hmotnosť rozložila. Pri tejto informácii som si spomenula na slovenského farmára Jána Šlinského, ktorý pôdu obrába v tzv. agrokruchoch, vďaka ktorým pôdu nestláča žiadnou technikou. Šlinský mal na TEDxBratislava výborný talk, pozrite si ho.

Organické poľnohospodárstvo nepoužíva chemické hnojivá. Aby však pôde dodali potrebné živiny, striedajú pestovanie plodín s výsevom ďateliny lúčnej. Tá vo svojich koreňoch viaže dusík, takže počas dvoch rokoch výsevu ho dodá pôde. Zožatú ďatelinu používajú na kŕmenie pre zvieratá v zime. Hnoj zvierat zas používajú na polia. Jedným z princípov organického poľnohospodárstva je aj rôznorodosť. Na farme sa nielen pestujú plodiny (a nielen jedna), ale sa aj chová dobytok, ktorý im dáva prirodzené hnojivo a nie sú závislí na jeho dodávaní od chovateľov dobytka, keďže ešte aj hnoj busí byť „bio“.

Zaujímavá bola informácia, že ďatelinu kosia skôr poobede. Je to preto, aby nezabíjali včely, ktoré litajú najmä počas obeda. Žatva v nesprávnom čase môže zabiť 24-tisíc včiel na hektár.

Datelina

Dôležitou súčasťou organického hospodárstva je zachovávanie diverzity biotopu. Na fotke vyššie vidíte jazero, ktoré bolo ešte pred 20 rokmi plné chemikálii a bez života. Dnes je už plné rýb. Uprostred iného poľa sa im pred pár rokmi začala hromadiť voda. Pole však neodvodnili, dovolili, aby tam prirodzene vznikol močiar, v ktorom minulý rok pri pozorovaní zaznamenali až 130 rôznych druhov vtákov.

Na inom mieste v lese si bobry urobili hrádzu a zavodnili les. Aj keď kvôli tomu stromy odumreli, vznikol nový biotop s novými druhmi rastlín a živočíchov.

Bobry

Polia sú obklopené lesmi a aj od ciest ich vždy delí širší pás porastov, než som zvyknutá zo Slovenska. Nechcú teda využiť každý meter štvorcový na pestovanie plodín. Ponechávajú dôležitý životný priestor pre rastliny aj živočíchy. Tieto lesy okolo polí zároveň slúžia ako vetrolamy. Zabraňujú tak zvetrávaniu pôdy. Úrodná časť pôdy je totiž len 10 až 30 cm hlboká a humus, najúrodnejšia časť pôdy, má len 3 centimetre. Zároveň je to ochrana pred zanášaním semien z fariem, kde sa pestujú geneticky modifikované plodiny.

Na farme Podągi pestujú pšenicu, ovos, zemiaky a mrkvu. Keďže nepoužívajú herbicídy na ničenie buriny, pri, pšenici, ovse a zemiakoch sa jej zbavujú mechanicky strojmi. Pri mrkve to však možné nie je, a tak počas leta na ručné vytrhávanie buriny najímali miestnych ľudí. Tento rok však poľská vláda schválila pre rodiny s dvoma a viac deťmi príspevok 500 zlotých mesačne na každé dieťa. To je približne 115 eur. Rodina s 3 deťmi tak dostane mesačne 345 eur.  Reálne mali tento rok teda problém nájsť ľudí na túto sezónnu prácu. Budúci rok preto plánujú priviezť ľudí z Ukrajiny. Proti škodlivému hmyzu používajú neem olej.

Zaujímavosť o obilí – keď po silných búrkach vidíte na Slovensku ľahnuté obilie, je to preto, že sa pestuje vyšľachtený/modifikovaný druh s krátkym steblom, aby mali čo najmenej odpadu (slamy). Takéto steblo je ale menej ohybné a slabšie a pri nápore neudrží ťažký klas. V organickom poľnohospodárstve pestujú obilie s dlhým steblom, takže problém s ľahnutím obilia väčšinou nemajú. Slamu z obilia používajú ako podstielku pre dobytok, takže opäť využívajú to, čo majú na farme.

Obilie

Na farme chovajú na mäso ovce a kravy. Približne 8 až 10 mesiacov z roka sú na veľkých pastvinách, počas zimy na farme s možnosťou výbehu a kŕmené senom. Teľatá nechávajú pri matkách 8 mesiacov. Na mäso putujú dvojroční býkovia a porážajú ich v Nemecku, keďže v Poľsku nie je bitúnok, ktorý by spĺňal ich prísne štandardy.

Angus
Autor foto: HiPP
Ovce
Autor foto: HiPP

Zaujímalo ma aj, odkiaľ berú banány, keďže na celom svete začína byť s banánmi veľký problém. Na celom svete sa totiž pestuje prakticky len jedna odroda, ktorú však napádajú škodcovia a plesne, na ktoré používajú čoraz viac chemikálií. HiPP odoberá banány z Kostariky, kde majú špeciálny projekt podpory rodinných fariem v pestovaní biobanánov. Zaujímal ma aj kontroverzný palmový olej. To zas podporujú projekty šetrného pestovania palmy olejnej na palmový olej v Kolumbii a Ekvádore. Tie sa v týchto krajinách pestujú v oblastiach, kde predtým neboli žiadne stromy, a tak majú vraj pozitívny efekt na rozdiel od pestovania v Indonézii, kde sa kvôli plantážam vyklčujú pralesy.

Stefan Hipp nás farmou sprevádzal a hovoril všetok výklad. Vidno, že sa poľnohospodárstvu naozaj rozumie, vyrastal na farme a celý život sa venuje firme a poľnohospodáreniu. Na tejto farme v Poľsku osobne na všetko dohliada, jazdí na ňu každé dva týždne z Nemecka na 1 deň. Takže keď vidím, že šéf firmy naozaj niečomu verí a žije tým, verím, že sa to aj úprimne premieta do toho, čo robí firma HiPP a aké produkty vyrába.

Stefan-Hipp
Autorka fotografie: Michaela Čentešová

Pokiaľ chcete vyhrať balík výrobkov HiPP na obrázku nižšie, stačí ak vyplníte tento formulár. Súťaž prebieha do 31.8.2016.
Aktualizácia 1.9.2016: Vyhral email jana.sra…[email protected].
Sutaz

Výlet na farmu v Podągi plne hradila spoločnosť HiPP.

Teraz najčítanejšie

Veronika Pizano

Pracujem v oblasti marketingu, v súčasnosti vo vydavateľstve W Press, ktoré vydáva časopis .týždeň. Som členkou tímu MONO.sk.