Denník N

Všetky oči na Trumpa: 4 výzvy domácej a zahraničnej politiky nového prezidenta USA

„Postavíme múr a Mexiko nám ho preplatí. Ten múr bude prekrásny“. To nie sú slová frustrovaného amerického voliča, ale budúceho prezidenta USA. Už dávno sa v súvislosti s inauguráciou amerického prezidenta nevynáralo toľko otázok ako dnes. Azda nik, ani jeho vlastní republikáni, a možno ani Trump sám, nevie, čo možno od prezidenta Trumpa v nasledujúcich rokoch očakávať. Mnohé však už teraz napovedá, že to nebude prezident ako tí ostatní.

1. Make America Great Again

 Nové pracovné miesta sú kľúčovou prioritou Trumpa. Aké sú jeho návrhy na boj proti nezamestnanosti? Napr. znižovanie korporátnych daní z 35 % na 15 % a zároveň veľké investície do infraštruktúry. Rovnako ma v pláne obnoviť zašlú slávu oceliarskeho priemyslu a baníctva. Obe tieto odvetvia však patri minulosti a sú už niekoľko rokov kontinuálne nerentabilné. Americké firmy, ktoré presunuli výrobu do zahraničia, chce prostredníctvom daňových prázdnin motivovať,  aby sa vrátili domov. Tento krok by izolovane od iných faktorov možno mal nejaký potenciál. Ekonomická logika je však v tomto prípade jednoduchá a pri kombinácii oboch nástrojov (znižovanie daní a štátne investície do infraštruktúry) bude pravdepodobne viesť len k vytváraniu verejného dlhu krajiny, bez kompenzácie pozitívnymi efektmi. Nuž, v tejto oblasti aspoň má niečo, čo sa vzdialene podobá na konkrétny plán. Len či je práve toto recept, ako urobiť Ameriku „great again“…

2. Amerika Američanom. Tým severoamerickým.

Ďalšou témou, ktorá veľmi zasiahla americkú spoločnosť, je Trumpov postoj k menšinám, či už etnickým, náboženským alebo sexuálnym. Svojím „nízkym jazykom“ sa negatívne dotkol každej z nich. Počas celej predvolebnej kampane v jeho prejavoch rezonovala problematika imigrantov. Vyhlásenia o vybudovaní múru, ktorý postavia Američania a zaplatia Mexičania, alebo dešpektívne vyjadrenia na adresu napr. hispánskeho a moslimského obyvateľstva, americkú spoločnosť veľmi podráždili a zahraničných partnerov urazili. Ilegálna migrácia je nepochybne veľkým problémom, ale vybudovanie múru alebo akékoľvek silové riešenia predsa nemôžu viesť k zlepšeniu situácie. Namiesto toho bude potrebné analyzovať príčiny ilegálnej imigrácie v krajinách pôvodu imigrantov, ale aj politiky integrácie legálnych migrantov v USA, ktoré majú takisto hlboké nedostatky. Obávam sa však, že takýto bod v agende Trumpovej administratívy nenájdeme.

3. Zahraničná politika alebo čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo

Trumpova prezidentská kampaň bola, slušne povedané, agresívna, a to aj pri zahraničnopolitických otázkach. Útočil na významných obchodných partnerov USA a zmietol zo stola medzinárodné dohody, ktorých strojcom bola Obamova administratíva. Lenže už dnes sa z úspešného kandidáta stane 45. americký prezident a ten už bude musieť vytvoriť konkrétnu a hmatateľnú koncepciu americkej zahraničnej politiky. Trumpove výroky ako už zvoleného kandidáta nás však len utvrdzujú v tom, že jeho predvolebné názory sa zásadne nezmenili. Úmysel odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody mu už asi tak ľahko nevyjde, Trump ale stále predstavuje vážnu hrozbu pre svetový obchod, ktorý v súčasnej situácii potrebuje skôr ďalšiu liberalizáciu, dláždiacu cestu von z hospodárskej krízy, no namiesto toho svet čaká vlna Trumpovho amerického protekcionizmu. A z toho síce môžu ťažiť viacerí, no Európska únia to isto nebude. A možno ani samotné Spojené štáty. Šokujúcim je i vyhlásenie o tom, že nový americký prezident považuje NATO za nepotrebný prežitok. Hoci je vlajkovou loďou americkej moci vo svete a výkladnou skriňou najmocnejšej armády sveta. Trumpov nový kamarát Putin sa môže len usmievať.  Aby sme boli k Trumpovi spravodliví, pravdu má v tom, že mnohé členské štáty si neplnia finančné záväzky a málo prispievajú na svoju obranu. Napriek tomu však NATO plní svoj cieľ, žiaden členský štát nebol vystavený útoku a panuje mier. A hoci USA sú najsilnejším štátom tohto zoskupenia a platí, že vodca má ísť príkladom, zároveň platí i to, že aj my ostatní musíme prevziať svoju časť zodpovednosti.

4. Trump a EÚ – rozlúčme sa s TTIP, a to je len začiatok!

Druhým výrokom, ktorý nás Európanov mohol znepokojiť, bolo Trumpovo ocenenie Brexitu. Predpovedal i to, že aj ďalšie štáty budú nasledovať príklad Veľkej Británie a vystúpia z EÚ. Pre Trumpa a premiérku Mayovú z toho môže byť rýchle a ľahké vzájomné víťazstvo. Lenže Trumpovo „thumbs up“ pre Brexit je zároveň spochybnením správnosti celého projektu európskej integrácie a jasnou deklaráciou miery rešpektu voči EÚ. Trump zašiel však ešte ďalej, keď si dovolil kritizovať vnútornú politiku európskych štátov. Začal hneď tým najvýznamnejším, Nemeckom, a kritikou nemeckej kancelárky. Prvýkrát sa takýto diplomatický prešľap  hádam dá odpustiť, no mám obavu, že od prezidenta Trumpa budeme podobné výroky počuť často.

Trump je osobnosťou plnou vzájomných protikladov a také bude aj jeho funkčné obdobie. Paradoxom je, že voliči boli v prípade demokratov nespokojní, že predstavujú záujmy Wall Street a za prezidenta si následne zvolili človeka, v ktorého administratíve zasadnú traja miliardári a niekoľko multimilionárov, bohatých aj práve vďaka Wall Street. Bude zaujímavé sledovať, čo prinesie riadenie štátu poprednými biznismenmi. Ešte zaujímavejšie, a možno hrozivejšie, bude však sledovať jeho zahraničnú politiku. Trumpove názory na ňu sú prinajmenšom neortodoxné. Jeho vízia je menej závislá od hodnôt a morálky, viac sa spolieha na účelovosť. Odmieta spoluprácu, zato zdôrazňuje napĺňanie cieľov. Ide o priklonenie sa k dravej reálpolitike. Trump možno vníma zahraničné vzťahy ako obchodné kontrakty, ktoré majú dve strany – víťaza a porazeného. Mal by si ale uvedomiť, kto sú jeho najbližší spojenci. Nuž, vyzerá to tak, že budeme musieť zabudnúť na Obamov takt a jeho vieru v spoluprácu. Od dnes je prezidentom Trump, zvyknime si!

Teraz najčítanejšie