O namojdušu originálnej „gulášovej socializácii“ …
Snáď bude pokračovať aj na budúci rok a opäť v máji …
Sobotňajšiu májovú súťaž vo varení zverinového či hovädzieho (aj držkového) gulášu …
organizovanú veľmi aktívnym združením Smolinských poľovníkov
zaiste mnohí vnímali predovšetkým ako akciu s vari príkladnou „socializáciou medziľudských vzťahov“.
Bodaj by aj nie, keď pri každom z hádam skoro dvadsiatky súťažiacich (stolov) aj s ponukou retiazkujúceho „oldomášu“.
A tak neďaleko poľovníckej chaty, v prilesnej tôni pokojných briez i dosť rozpínavých „akáčov“ …
stovky obyvateľov najmä zo Smolinského ale aj z iných obcí Horného Záhoria i pár „paščekárov“ (-:
upevňovali vzájomné medziľudské vzťahy jedinečnou koštovkou skvelých domácich destilátov,
aby niekedy okolo pol štvrtej či štvrtej popoludní začali ich zajedať nejednou voňavou gulášovou vzorkou.
Ochutnať všetky guláše alebo aspoň väčšinu z nich bol by nadmieru odvážny, možno hrdinský skutok …
navyše po tom, čo nejeden priaznivec „gulášovej socializácie“ okoštoval skoro každý ponúkaný trúnok!
Zaiste všetky uvarené guláše boli výborné, veď žiaden neobsadil horšie miesto ako štvrté
a všetkým tým voňavučkým, lahodným, ktoré som opáčil ja, určite by som udelil miesto prvé:
držkovému od „Čelisti team“ (rodinného tímu s pôvabným záhoráckym priezviskom, ktoré je zdrobneninou názvu)
hovädziemu od tímu „U Borovic“, pikantnému „Radzimovské bariny“, danieliemu „Supri“, všetky zaslúžili by si cenu vari prvú.
A kto vôbec zvíťazil? Myslím, že družstvo zo Šaštína-Strážov, no názov tímu som si nezapamätal,
pretože počas varenia tých originálnych, zdraviu prospešných, pokrmov niekoľko hodín som sa s chuťou „gulášovo socializoval“ …
22.05.2016
Poznámka: obrázky vlastné
