Výbušný koktail: Korunovačné slávnosti a protest proti islamizácii

Opäť sa blíži posledný júnový víkend, a s ním aj najdôležitejšie, vlajkové podujatie cestovného ruchu v meste: Korunovačné slávnosti. Bohužiaľ, už druhý rok nás v tento víkend čakajú aj rôzne iné „podujatia“, ak vôbec môžeme takto to, čo sa bude diať v Bratislave nazvať. To, že sa v tento víkend konajú cyklistické downhillové preteky, by mi nejako zásadne neprekážalo. I keď aj toto už považujem za trochu zvláštne. Rozmýšľam, či skutočne nebolo v moci úradov usmerniť organizátora na iný víkend.

Uplynulý víkend som navštívila Český Krumlov, kde sa práve konal 30. ročník historického festivalu pripomínajúceho slávnu históriu rodu Rožemberkovcov. Podobne ako korunovácie pre Bratislavu, aj pre Krumlov je tento festival vlajkovou loďou turizmu v meste. Slávnosťou žije doslova celé mesto, a neviem si ani omylom predstaviť, že by v tento deň v meste povolili konanie ďalšieho podujatia. Skrátka, v deň konania nosného podujatia nemá nič, čo s ním nesúvisí, a do jeho konceptu sa nehodí odpútavať pozornosť a narúšať atmosféru. Nuž, pochybujem, že by si to Mária Terézia zvykla šinúť z hradného kopca na Da Vinciho prototype dreveného bicykla. To je však ten najmenší problém, ktorý budúci víkend v Bratislave máme.

Tou skutočnou tragédiou je, že sa opäť ohlásili demonštráciu proti islamizácii viac-menej tí istí ľudia, ktorí už z vlani majú na rováši hádzanie dlažobných kociek a prerušenie downhillových pretekov. O tom, že po skúsenostiach z minulého roku takéto zhromaždenie nemá čo hľadať v civilizovanom meste, sa nejdem ani rozpisovať. Myslím, že sa za posledné týždne napísalo na túto tému toho dosť. To, že sa však koná v deň podujatia ako korunovačné slávnosti, považujem za čistú tragédiu pre mesto, a pre turistickú sezónu. V médiách sa už pol roka skloňuje téma, ako si nespraviť cez predsedníctvo hanbu. Robia sa seriózne prípravy, ale aj väčšie či menšie potemkiniády, aby mesto zanechalo v návštevníkoch čo najlepší dojem. V tejto chvíli je však naša šanca spraviť si medzinárodnú hanbu ešte pred predsedníctvom takmer stopercentná.

Netreba dlho hádať, že vlakom budú do Bratislavy prichádzať nie len „účastníci zájazdu“ vymódení do najnovšej kolekcie od Thora Steinara. Korunovačné slávnosti a cestu vlakom na ne každoročne propaguje napríklad rakúsky železničný dopravca OBB. Okrem toho, že sa snáď zdesení návštevníci rovno neotočia na opätku, a neodídu prvým vlakom, sa určite nájde medzi nimi zopár novinárov. Prečo neokoreniť pôvode príjemnú cestovateľskú reportáž o slávnostiach trochou správne prifarbenej drámy o neonacistoch pochodujúcich ulicami hlavného mesta. Výborná reklama, ktorá určite „podporí“ návštevnosť v sezóne, a dodá ten správny dramatický rozmer nášmu predsedníctvu.

Natíska sa otázka, čo s tým. Všetci zúčastnení z strany mestskej časti Staré mesto totiž argumentujú tým, že nemali možnosť nevydať povolenie. Nebolo to náhodou práve Staré mesto, ktoré spolu s ministerstvom vnútra pripravilo manuál, ktorý by obciam umožnil tento typ zhromaždení nepovoľovať? Ukazujeme prostom na Banskobytrickú župu, a sami v Bratislave ustupujeme a nechávame si ohrozovať pokojný priebeh slávnostného víkendu?

Na záver malý tip pre všetkých zúčastnených:

Čl.32 Ústavy Slovenskej republiky: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“

Hádzanie dlažobných kociek určite demokratickému poriadku a posilňovaniu ľudských práve nepomáha. Keďže zákonné prostriedky zjavne neumožňujú účinne sa takému konaniu brániť, je podľa ústavy čas na občiansky odpor. A na ten sa formou neudelenia súhlasu môže postaviť ktokoľvek: úradník, či starosta…

Autorka je poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Bratislave