Denník N

Vychovávame generáciu chorobných negativistov?

Nie som psychológ a možno práve preto nerozumiem tomuto svetu. Človeka 21. storočia na Slovensku podľa mňa vystihuje jedno slovo – negativizmus.

Ráno ste vstali, no akurát vám sa na wc podarilo minúť posledné útržky z toaletného papiera. Nový je síce po ruke, ale akurát mne sa musel minúť!!! Na zastávke svojej električke vidíte len koncové svetlá. Ďalšía ide o 5 minút, čo je čas akurát na to, aby ste sa vydýchali, ale to vám v tej chvíli nedojde, vy máte problém, lebo ste „museli“ ísť akurát s touto, čo si dovolila zdrhnúť vám. U lekára „milión ľudí a vy máte poradové číslo „milión jeden“ – nepoteší. Ešte menej však poteší tá negatívna energia – ľudia sa bavia len na tému nízke dôchodky, problémy v rodine, nízke platy, všetko je na prd, nízke prijmy … V práci blbec šéf očakáva, že sa pretrhnete od roboty a ešte si dovolí vás upozorniť, že to a to máte v pracovnej zmluve. Koľká drzosť, čo? Idete s kolegami na menu do neďalekej reštiky a zistíte, že do kelu, nemajú vyprážaný syr. Že majú v ponuke ďalšie štyri jedlá, ktoré aj máte celkom radi? No ale prečo nemajú práve syr? Po práci nákup. Tam a tam majú v akcií maslo za 1,20? Je to banda zlodejská! Pred mesiacom mali to isté maslo za 1,18!  Cestou domov ste na zastávke stretli bývalého kolegu, ktorý sa vám pochváli, že jeho dcéra akurát včera vyhrala recitačnú súťaž. On o tom nevie, ale bola na nej aj tá vaša, takže výsledok viete. Čo ste povedali tej vašej? Že ktovie u koho si šplhla tá malá potvora, aj tak stále sedí v knihách, tak sa nedalo čakať nič iné. V schránke ste našli miestne noviny, v ktorých je oznam, že v najbližších dňoch sa bude klásť nový asfaltový koberec na (trebárs) Hviezdoslavovu ulicu. Tam??? Načo tam? Veď v našom meste je toooľko ulíc, ktoré to potrebujú viac, ako Hviezdoslavka! Určite tam býva nejaký papaláš ktorému cestou domov na výtlkoch zuby klapocú! Z okna vidíte susedu s dvoma plnými kuframi, tak sa opýtate, či idú na dovolenku A to nedávno nariekala aký majú mizerný rodinný príjem! Nie, nejdú, to sú veci z ktorých oni doma už vyrástli, tak ich berie do Domca, pre bezdomovcov, snáď si niečo vyberú. Ho..o zarobia a ešte rozdáva pomyslíte si a rýchlo sa skryjete – veď čo ak vám ponúkne, že keď budete upratovať, tiež určite nájdete nejaké veci. Večer v televíznych novinách vražda strieda autonehodu, ktorú predbieha správa o olúpení starenky, ktorej vzali pár eur.

Že sa poznávate? Nuž ja seba (našťastie) nie, ale z ľudí dnes mám pocit, že čím horšie, tým lepšie. Kamarátka ma „zdiagnostikovala, že ja to tak nemám preto, lebo nemám vlastnú rodinu – deti manžela a tak. Keby som ich mala, tak zrazu iným závidím, nedoprajem a aj keď mi niekto prinesie povestné modré z neba, nájdem na ňom niečo, pre čo si ho zhnusím? Poznám pár ľudí, ktorí majú aj vlastnú rodinu, aj prijmy nemajú vysoké a predsa nehľadia na svet ako hrom do duba a sú vďační za to, čo majú.

Mnohí, keď sa s nimi na túto tému bavím, argumentujú, aká je strašná chudoba. Nemyslím  si, že je väčšia chudoba ako pred povedzme 100 rokmi a ľudia boli k sebe iní, lepší, vedeli si navzájom pomôcť. Jasné, aj vtedy sa darilo závisti, ale oveľa menej, ako dnes.

Najhoršie na tom celom je, že týmto negativizmom vo svojom správaní infikujeme aj deti. Čo z nich rastie, vidíme – generácia, ktorej nič nie je dobré. Raz im nebudú dobrí ani vlastní rodičia.

Teraz najčítanejšie