Výhradne len pre seba, pre Boha rozhodne nie!
O tých, ktorí postavili si kostol svojpomocne …
Vraj na malebnom Záhorí existuje istá svojrázna obec,
netuším však či to je pravda a či ani trochu, skrátka vôbec,
kde relatívne dosť často, aj pár dní za sebou, býva nijak
a potom, keď to skončí, že v tej dedine býva všelijak!
Povedali mi to v sobotu večer na grilovačke vážne viacerí,
že o tom vedia už dosť dávno, vari ešte od svojich materí.
A že v tej obci predčasom postavili si kostol úplne svojpomocne,
no výhradne len pre občanov obce a že pre Boha rozhodne nie.
Teda že ten ich kostol je enem pre nich, pre vlastných dedinčanov!
A že celkom naisto doň púšťať nebudú rozmanitých cudzích pánov.
Vraj im úplne stačí skúsenosť, že v ich dedine býva neraz všelijak,
a to ihneď potom, ako niekoľko dní po sebe opakovane je nijak!
Túto svoju mudrovačku jednému dobrému známemu som prečítal;
práve o tej obci, z ktorej on pochádza a v ktorej stále žije toto sa šíri …
Moju čítačku pozorne si vypočul, zasmial sa, že pobavila a premýšľal
o akej dedine to asi tak môže byť, lebo o nich, že netrúsia sa také chýry.
17.07.2016
P.S.
„Moja“ lingvistická konzultantka záhoráckych suovíček, slovných spojení, ceuých vetičiek,
Smolinčanka telem aj dušú: Janka Ovečková, z rodostromu pôvodných „ovečiek“ …
túto moju mudrovačku pred chvíľou si prečítala a takúto reakciu e-mailom mi poslala:
Tak to možú byt enem Búre, lebo tam byuo tri dni nijak …
A ked im pri stavbje kosteua nigdo nesceu pomocit, tak povidali:
„Šak mi si ten kosteu postavíme, ale ani pána Boha tam nepuscíme“.
16.08.2016
