Vylúčenie verejnosti v procese s F. Rybaničom – niekto má čo skrývať
Že súd vylúčil verejnosť z hlavného pojednávania tak sledovanej kauzy, akou je trestné stíhanie Filipa Rybaniča, je pokračovaním protiprávností, ktoré sa v tejto kauze diali doposiaľ.
Najprv nezákonný výsluch, potom dohľad prokurátorom Palovičom, ktorý je podozrivý s participácie na kriminálnej aktivite Baštrnáka. Ďalej rozhodovanie súdom, ktorý (do posledného sudcu, vrátane práceneschopných) podal trestné oznámenie na poslancov za SaS R. Sulíka a A. Baránika len za to, že veľmi jemne upozornili na podozrivé pridelenie mnohomiliónových zmenkových žalôb M. Kočnera. A teraz súd bez kontroly verejnosti tak, ako v 50-tych rokoch (už chýbajú len rezolúcie kolektívov pracujúcich požadujúce najprísnejší trest).
Takto sa postupuje v trestnom stíhaní proti tomu, kto si dovolil poukázať na miliónové kšefty najvyšších smerákov a ich mafiánskych spolupáchateľov.
Toto by sa mohli niekomu zdať ako silné slová, ale vylúčenie verejnosti na hlavnom pojednávaní proti Filipovi Rybaničovi, stíhanému za vyzradenie bankového tajomstva v najťažšej forme (na objednávku), je naozaj len dosiaľ poslednou z mnohých protiprávností, ktorých sa proti nemu dopustili orgány, ktoré sú, tak či onak, priamo či nepriamo, úplne alebo aspoň čiastočne, kontrolované tými, ktorých sa dotklo to, za čo je Filip Rybanič stíhaný.
Pristavím pri dôvode, ktorý prokurátor k návrhu na vylúčenie verejnosti uviedol. Tým bola vraj obava Tatra banky z vyzradenia bankového tajomstva. Naozaj?
Každopádne, Tatra banka svoje tvrdenie nijako logicky nezdôvodnila. Prečo asi? No, iste by formulácia takého zdôvodnenia nebola ľahká. Nemôžu predsa ako dôvod uviesť, že nechcú, aby sa hovorilo o tom, či oznámili alebo neoznámili príslušným orgánom neobvyklé operácie na účte politicky exponovanej osoby tak, ako im to ukladá zákon. Vlastne, predpokladám, že ani nechcú, aby sa vôbec hovorilo o tom, že aj Tatra banka, tak ako každá banka v EÚ, má takú povinnosť. Potom by sa totiž mohol začať niekto pýtať, či si banka takú povinnosť v danom prípade splnila.
Tu stojí za zmienku aj to, že sa prokurátor „priklonil“ k žiadosti Tatra banky o vylúčenie verejnosti. Síce nás neprekvapuje, že prokuratúra stojí pevne na strane ochrany mafiánov vo vláde, ale ako je takéto stanovisko v súlade so základnými povinnosťami prokuratúry podľa ústavy a zákona o prokuratúre? Odpoveď znie: Nijako.
Ale späť k Tatra banke. Jej situácia v tejto kauze je zamotaná a pre ňu iste nepríjemná. Tiež v súvislosti s tým, ako a komu došlo k jej oznámeniu o tom, že si Filip Rybanič plnil si svoje pracovné povinnosti pokiaľ ide o účet R. Kaliňáka. Ten je totiž politicky exponovanou osobou, ktorá podľa zákona vyžaduje mimoriadnu starostlivosť banky (jej príslušných zamestnancov) v súvislosti s dohľadom nad možnou legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
Je prirodzené, že Tatra banka by sa pertraktovaniu týchto informácii a okolností rada vyhla. To ale nie je dôvodom na porušenie ústavného práva na verejnosť súdneho procesu.
Ak súd odsúdi Filipa Rybaniča, bude také rozhodnutie trpieť minimálne vadou porušenia zásady, podľa ktorej rozhodovanie súdov musí byť nielen spravodlivé, ale sa spravodlivým musí aj javiť. Zatiaľ sa v tom, ako orgány štátnej moci postupovali proti Filipovi Rybaničovi, spravodlivým nejaví takmer nič. A rozhodnutie súdu o vylúčení verejnosti z hlavného pojednávania v tom pokračuje.
