Vyrazte do boja páni Pellegrini a Žiga
Začiatkom novembra zorganizovalo duo Peter Pellegrini a Peter Žiga podľa vlastných slov „veľmi zásadnú tlačovú besedu“. Vyhlásili na nej vojnu byrokracii a ohlásili sadu opatrení na debyrokratizáciu. Podľa ministra Žigu sa vláda musí vážne zaoberať prijímaním európskej legislatívy, ktorú Slovensko preberá častokrát komplikovanejšie, ako nám to káže Brusel. Zároveň priznal, že takéto konanie spôsobuje vážne problémy nie len podnikateľom.
O pár dní neskôr sa pán Pellegrini v televíznej diskusii k mojim apelom doslovne vyjadril, že sme majstri v prijímaní európskej legislatívy vysoko nad rámec povinností a zavádzame pravidlá, ktoré od nás Európska únia ani nežiada; preto je potrebné zobrať nožík, „vykostiť“ tie zákony ako rybu, a to nadbytočné, čo sme prijali, dať zo zákonov von. Explicitne som ho v diskusii vyzvala, že práve pri prijímaní európskej normy k ochrane osobných údajov do našej legislatívy bude príležitosť preukázať úprimnosť tejto snahy.
Opäť im to ušlo
Sú dve možnosti, prečo sa to opäť nepodarilo. Buď majú títo páni vo vládnej koalícii príliš slabé slovo, alebo to s tými predsavzatiami nemysleli až tak vážne. Neprešlo totiž veľa času a do parlamentu prišiel doslova učebnicový príklad toho, čo si títo páni neželajú a čomu tak zásadne vyhlásili vojnu.
Ide o nový Zákon o ochrane osobných údajov, ktorý vychádza z európskeho nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracovávaní ich osobných údajov. Je označený ako GDPR (General Data Protection Regulation). Toto nariadenie sa 25.mája 2018 stane aplikovateľným aj pre slovenské subjekty, ale nie je potrebné ho prenášať do nášho právneho systému formou zákona. Toto nehovorím ja, ale samotné nariadenie. Slovenská republika je jediným členským štátom, ktorý toto nariadenie preberá týmto spôsobom.
Návrh zákona mal transponovať iba tzv. policajnú smernicu, no napriek tomu sa doňho zakomponovalo aj európske nariadenie. Nie, vôbec to nebolo potrebné. A nie je to len zbytočné, je to dokonca nebezpečné, pretože ak sa náš zákon bude čo i len trošku líšiť od európskeho nariadenia, bude v tej časti prakticky neplatný, no občania to nebudú vedieť.
Návrh zákona je zmätočný, spoločnosti mu nerozumejú, o čom svedčí aj fakt, že v rámci pripomienkového konania bolo podaných viac než 1 000 pripomienok; z toho viac ako 200 zásadných. Toto je rekord zrejme aj pre vládu Róberta Fica.
Okrem problémov s konkrétnym zákonom, o ktorých som hovorila v parlamente, stratila som nádej, že to naši bojovníci s byrokraciou myslia vážne. Berie mi to nádej, ktorú som nadobudla, že sme v tejto oblasti na dobrej ceste a že to, na čo roky upozorňujeme, si predstavitelia vlády skutočne osvojili. Lež zdá sa, že boj s byrokraciou s osvojili len v marketingovej rovine. Je to veľká škoda, pretože práve tá je jednou z významných bŕzd našej ekonomiky a konkurencieschopnosti Slovenska.
Takže, keď mi nabudúce niekto z dua Pellegrini-Žiga začne so zápalom hovoriť o debyrokratizáci, spomeniem si na zákon o ochrane osobných údajov a budem presne vedieť, čo to v praxi znamená.
