„Vyšetrovateľ priniesol autobatériu a pripojil mu štartovacie káble na prirodzenie…“

Týždeň solidarity s palestínskymi politickými väzňami pokračuje pohľadom na situáciu uväznených detí.

Tu sú niektoré princípy Dohovoru o právach dieťaťa:

2.  Princíp, že všetky práva sa vzťahujú na všetky deti bez výnimky a štát je povinný chrániť deti pred
akoukoľvek formou diskriminácie. Štát nesmie porušovať žiadne právo a musí prijímať pozitívne
opatrenia na ich propagáciu a dodržiavanie

Už v 2. bode Dohovoru nastáva veľký problém – hovorí sa totiž o nediskriminácii. Na okupovaných územiach (predovšetkým na Západnom brehu) platia súčasne dva rôzne právne poriadky, ktoré sa uplatňujú v závislosti od národnosti a etnickej príslušnosti človeka. Palestínskych civilistov – vrátane detí – na Západnom brehu súdia izraelské vojenské súdy. Obyvateľov ilegálnych izraelských osád sa vojenské súdy netýkajú.

3.Neodňateľné právo na život a záväzok štátu zabezpečiť prežitie a rozvoj dieťaťa

Neodňateľné právo na život je, bohužiaľ, na okupovaných územiach veľmi ľahko odňateľné. V roku 2016 Izraelčania zabili na Západnom brehu Jordánu a v Gaze 105 Palestínčanov, z toho 35 detí. Väčšina z nich bola vo veku 15-17 rokov.

17-ročného Ahmeda Zeidaniho zastrelili, keď utekal pred vojakmi (video tu). Ahmed Younis al-Kawazba je pochovaný vedľa svojho spolužiaka Mahmouda al-Shalaldu, ktorého vojaci zastrelili v novembri 2015. Faris al-Bayed zomrel po 69 dňoch v kóme. Vojaci ho postrelili počas pochodu na počesť 14-ročného Ahmada Sharaku, ktorého zabili rok predtým. Ďalšie príbehy si prečítajte tu.

9. Dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má
taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch

Rodinná návšteva vo väzení (pozrite si video – stačí kliknúť na obrázok)

Rodiny uväznených Palestínčanov zostávajú na dlhé roky odlúčené. Organizácia Addameer uvádza, že väzňov môžu navštíviť len príbuzní prvého stupňa. Muži vo veku 16-35 rokov dostanú povolenie len raz ročne (ak ide o bratov väzňa), synovia väzňov v tomto veku môžu prísť 2-krát za rok. Palestínčania zo Západného brehu potrebujú špeciálne povolenie (platné rok) – jeho vybavenie trvá niekoľko mesiacov, žiadosti sú v stovkách prípadov zamietnuté.

Návštevy väzňov z Gazy boli zakázané v roku 2007, neskôr sa spojili aj so zákazom telefonického kontaktu. Addameer upozorňuje, že zákaz volať rodine ostal v platnosti aj počas vojny v Gazy koncom roku 2008 a začiatkom roku 2009. Operácia Liate olovo mala znaky genocídy. Aj po zmiernení zákazu návštev sa asi len polovica väzňov mohla stretnúť s rodinou.

12-ročná Zeina z Ras al-Amud v Jeruzaleme má s otcom len jednu spoločnú fotku. Keď mala 15 dní, bol odsúdený na 20 rokov väzenia.

Prebiehajúca protestná hladovka palestínskych väzňov žiada aj  zmiernenie prísneho obmedzovania rodinných návštev a povolenie telefonického kontaktu s rodinami.  Izrael má tiež uväzneným ženám umožniť návštevy bez sklenenej bariéry medzi rodinnými príslušníkmi, aby mohli objať svoje deti. Trvanie návštevy väzni požadujú zdvojnásobiť zo 45 na 90 minút.

16. Dieťa má právo na ochranu pred zasahovaním do súkromia, rodiny, domova a korešpondencie a
pred útokmi na jeho česť alebo povesť

31. Dieťa má právo na oddych, hry a účasť na kultúrnom živote a umeleckých aktivitách

Mohammad Derbas v krátkom dokumentárnom filme Riskantné detstvo: Zatýkanie detí v Jeruzaleme vysvetľuje vypočúvacie metódy. Vyšetrovatelia používajú vyhrážky smerom k rodine dieťaťa – rodičom či sestrám. Zneužívajú konzervatívnosť spoločnosti a útočia počas výsluchu na česť rodiny, čím dieťa postupne zlomia. Počas výsluchov a väznenia deti zažívajú šok. Aj dokument Ukradnuté deti, ukradnuté životy  (s českými titulkami) z Hebronu ukazuje podobný obraz – po prepustení mnohé deti a tínedžeri trpia posttraumatickým stresom, izolujú sa od okolia, žijú vo vlastnom svete, odídu zo školy a nedokážu sa vrátiť do života.

37. Žiadne dieťa nesmie byť vystavené mučeniu, krutému zaobchádzaniu alebo trestaniu, nezákonnému uväzneniu alebo zbaveniu slobody. Trestanie i doživotné uväznenie sú zakázané pre trestné činy
spáchané osobami mladšími ako 18 rokov. Každé dieťa zbavené slobody musí byť oddelené od
dospelých okrem prípadov, keď je to v jeho najlepšom záujme. Dieťa, ktoré je zadržané, musí dostať
právnu a inú pomoc a musí byť umožnený aj styk s rodinou

Addameer izraelskú politiku na okupovaných územiach označuje ako systematické ničenie detstva. Od roku 2000 bolo vo väzbe zadržaných 12 000 palestínskych detí. Najčastejším obvinením je hádzanie kameňov, ktoré možno potrestať uväznením na 20 rokov. Vážne porušenia práv palestínskych detí skonštatovala aj vláda USA vo vlastnej správe o stave ľudských práv v Izraeli a na okupovaných územiach.

Rodičia často nevedia, kde sú deti väznené, vidieť ich môžu až v súdnej miestnosti. Vyšetrovatelia deti nútia podpisovať dokumenty v hebrejčine. V rozpore so zákonom pri výsluchoch často nie je prítomný rodič ani žiadna iná dospelá osoba. Na deti je vyvíjaný veľký psychický nátlak, sú umiestňované na samotku, bité, vyhrážajú sa im zabitím alebo sexuálnym násilím.

O mučení palestínskych detí rozpráva austrálsky film Spravodlivosť studená ako kameň (Stone Cold Justice). Veľmi odporúčam.

40. Dieťa, ktoré sa dostalo do konfliktu so zákonom, má právo na také zaobchádzanie, ktoré podporuje
jeho zmysel pre dôstojnosť a vážnosť, berie do úvahy vek dieťaťa a smeruje k jeho znovu začleneniu
do spoločnosti. Dieťa má právo na základné záruky, ako aj právnu a inú pomoc pre svoju obhajobu.
Všade tam, kde je to možné, musí byť vylúčené súdne pojednávanie a uväznenie

15. marca uplynuli 4 roky od uväznenia piatich „Chlapcov z Haresu“ (The Hares Boys). Kampaň za ich prepustenie zadarmo sprístupnila e-knihu o ich prípade. Mohammed Kleib, Mohammed Suleiman, Amer Souf, Tamer Souf, a Ali Shamlawi boli uväznení vo veku 16-17 rokov.

14. marca havarovala na ceste číslo 5 Izraelčanka z ilegálnej osady, pri nehode sa zranili aj jej tri dcéry. Z nešťastia obvinila Palestínčanov. Izraelská armáda v reakcii na hnev osadníkov vytvorila check-pointy pri ceste a pri vstupoch do niektorých dedín v blízkosti miesta nehody. Armáda a agenti Shin Bet viackrát uprostred noci uniesli chlapcov z dedín Hares a Kifl Hares, bili ich a vypočúvali na vojenských základniach.

Dôkazy o tom, že chlapci spôsobili osadníkom nehodu hádzaním kameňov, nie sú. Svedkovia vypovedali, že obvinení boli v čase incidentu inde. Po dlhých mesiacoch väznenia (aj na samotke) a násilia bol každý z chlapcov na základe vynúteného priznania obvinený z 25-násobného pokusu o vraždu. Boli odsúdení na 15 rokov väzenia, každá rodina musela zaplatiť pokutu 30 000 šekelov.

Resale min zenzana (list z väzenskej cely) skupina DAM a ďalší palestínski umelci v roku 2011 venovali podpore väzňov.

Ana aseer… ibn aseer…  Som väzeň… syn väzňa…