Vysvetlite zdrogovanej mládeži, že sa im nenačíta brúsny kotúč na veži!!!

Vysvetlite zdrogovanej mládeži, že sa im nenačíta brúsny kotúč na veži!!!

Dnešná doba delí ľudí na prívržencov emigrantov a na ich odporcov. Medzi týmito skupinami sa spustila verbálno-sociálno-zákopová vojna, každá strana je presvedčená o svojej pravde,  žiadna zo strán nemieni ustúpiť, a čo je najhoršie, odmietajú sa navzájom vypočuť a diskutovať. Každá zo strán sa navzájom označila symbolmi. Atmosféra na sociálnych sieťach vďaka tomu hustne a hustne. Silné slová vyvolávajú ešte silnejšie reakcie. Pojmy ako fašisti, slniečkári, blázni, idioti sa stali prirodzenou súčasťou sociálnych sietí. Obe strany čakajú na svoju mediálnu šancu a akonáhle sa objaví, okamžite ju využijú.

Čo sa v poslednej dobe deje v mediálnom a politickom marketingu? No predsa hľadajú sa témy, slová, ktoré zarezonujú v spoločnosti a upútajú pozornosť. Médiá posledných desať rokov nepíšu o islame, ale kvôli predaju väčšinou iba o islamistoch. O zverstvách, ktoré páchajú na civilistoch, o teroristických útokoch. Politici občas ku danej téme niečo povedia, ale inak je ticho. A tak sa vyjadrenie kultu smrti dostáva na titulky svetovej tlače. Kvôli senzáciám, ktoré prinášajú zisky, médiá vlastne robia PR zločincom. Názor druhej strany, názor sekulárnych moslimov, moslimských analytikov, napríklad duchovného, ktorý žiada smrť islamistov, je médiami úplne ignorovaný. Veď prečo by im dávali priestor? Lebo sú na pokraji názorového prúdu? Nie, nie sú!!! Majú dokonca vo verejnosti väčšiu podporu než extrémisti, no politická korektnosť nám nedovolí dať ich do mainstreamu. A tak som sa rozhodol sprostredkovať Vám práve ich pohľad na islamských radikálov a na riešenie problémov okolo radikálnej formy islamu.

Imám ktorý povolil moslimom vraždiť bojovníkov Islamského štátu

Mojím najobľúbenejším moslimským duchovným je Imám Ahmet Mahmut Ünlü. Tento duchovný verejne povolil moslimom vraždenie bojovníkov Islamského štátu, citujem: ”Pokiaľ ich stretnete, zmasakrujte ich, akoby ste bojovali s ľuďmi z Adu a Iremu (podľa Koránu prekliatych miest). Ten, kto ich zabije, bude odmenený. Ten, koho zabijú, bude mučeníkom”, a tým vyhlásil 24.júna 2015 podľa tureckého denníku Hurriet, fatvu bojovníkom IS. Radikáli z Islamského štátu sú podľa neho “pekelní psi”. Islamský štát ho za to dal na zoznam ľudí, ktorí majú byť zavraždení, na čo Imám odpovedal: ”Ak som na Božom zozname, umriem tak či tak. Ak nie, Islamský štát do toho nemôže zasahovať!” O tomto moslimskom duchovnom sa v Európe skoro vôbec nedočítate. Pritom jeho myšlienky sú dokonalé, priamočiare a hlavne úprimné. A vlastne áno, v Európe sa úprimnosť nenosí, schovali sme ju za politickú korektnosť, za humanizmus. Imán Ünlü dokonca moslimom radí hovoriť otvorene o sexe a pohoršeným duchovným doslova odkázal: ”Nevymýšľajte si klamstvá v mene Allaha. Žiadna škola islamského práva orálny sex nevykladá ako zakázaný, aj keď niektorí ho považujú za nevhodný. Ako môžete povedať, že ide o haram (hriešny a Allahom zakázaný)? Kde je Váš zdroj?” pýta sa imám. Nikto mu dodnes z duchovenstva neodpovedal! A viete prečo? Lebo ich zdroj neexistuje, nikde žiadny odkaz, citát, písomná zmienka! Dá sa teda tvrdiť, že mnohé morálne odkazy sú postavené na vymyslených citátoch? Asi áno. Jednoducho si ich morálne autority vymyslia a privlastnia.

Prečo ľudia nedôverujú moslimom?

Rozmýšľal som nad tým, prečo ľudia nedôverujú moslimom a bloger Hatem Berrezouga to vyslovil za mňa: “Moslimom v Európe chýba loajalita. To je to, čo ľudia vnímajú. Je jedno ako dlho v Európe moslimovia žijú, všetka ich loajalita smeruje iba ku ich kmeňu, tradícii a k ich náboženstvu. Môžu pekne kecať, ale ľudia nie sú slepí a pozorujú ich správanie”, tvrdí Hatem Berrezouga. Bloger pokračoval vo svojich otázkach a žiada moslimov žijúcich v Čechách, aby si položili otázku: “Ak by bola napadnutá Česká republika, budete ochotní položiť za ňu svoj život? “ Na otázku si hneď aj odpovedá: “Nie, lebo občianstvo beriete len ako jednosmerný príjem! “ Na záver svojho blogu moslimom odkazuje: ”Až nájdete odpoveď v sebe, choďte žiť tam, kam Vás ťahá Vaša loajalita” Vo vetách tohto moslimského blogera je toľko energie, úprimnosti a pravdy, že ma až mrazí. Jeho vety sú úprimné a zároveň podľa nás európanov nekorektné. V ďalšom blogu zo dňa 17.11.2015 na internetovom portáli Svobodné Fórum Hatem Berrezouga píše: ” Toľko by som si prial povedať a napísať prázdne heslá – Nie mojim menom alebo Terorizmus nemá náboženstvo – ale bohužiaľ hlboko v sebe viem, že je to lož a musíme konečne nájsť odvahu si to priznať. Najskôr sebe a potom tým, ktorí nás prijali a ktorých ohrozujeme, pretože žijeme buď v stave sebaklamu alebo hráme rolu užitočných idiotov. Dnešný terorizmus má náboženstvo a je ním bohužiaľ islam. A všetko, čo sa deje, sa deje v mene nás, všetkých moslimov. Nie je čas na obhajoby, hľadanie výhovoriek či nezmyselné obviňovanie tretích strán. Jednoducho táto forma islamu nemá miesto v európskom prostredí rovnako ako v Európe nemá miesto blízkovýchodná mentalita, ktorá je v mnohých aspektoch nekompatibilná a nedá sa integrovať.” Ďalej pokračuje v tom, že islam v Európe musí mať len osobný charakter. Na záver vypracoval sedem bodov, ktoré podľa neho musí Európa urobiť. Medzi týmito bodmi sú: uzavretie všetkých islamských organizácií, ktoré sú napojené na ortodoxné režimy, zákaz akýchkoľvek zásahov ortodoxných krajín do európskeho kontinentu, žiada vypracovať jednotnú interpretáciu Koránu v Európe, odmietajúcu všetky formy násilia, žiada dôraz na občianstvo a loajalitu voči európskym krajinám, presadzovanie silných integračných zákonov, odobratie občianstva ktorémukoľvek moslimovi hlásajúcemu násilie a okamžitú deportáciu. Koľkým európanom tento bloger hovorí z duše? Prečo tento bloger nedostáva priestor v médiách? Je vyjadrenie jeho názorov nekorektné, respektíve xenofóbne? Aby sme si dokázali odpovedať položme si ešte predtým otázku: A je korektné dávať mediálny priestor bláznom s bombou a kalašnikovom v ruke? Ľavicový intelektuáli sa ohradia, že nemôžete prijímať zákony len proti jednému náboženstvu. Áno, to je pravda, ale ak by sa určili pravidlá v rámci islamu, tak by šírenie náboženského extrémizmu bolo trestným činom. Zatiaľ sa tak nedeje, tajné služby monitorujú, monitorujú a monitorujú, no ukazuje sa, že výsledky nemajú a v danom stave ich aj budú mať chabé.

Možno ste si všimli, že vždy, keď sa stane brutálny teroristický útok, obhajoba hovorí o zlom sociálnom postavení mladého radikála. Vždy sa spomenie jeho okolie, ktoré ho radikalizovalo. Hľadá sa problém v spoločnosti, poukazuje sa na jeho nízke vzdelanie a tak ďalej. Zaujímalo by ma, odkiaľ potom má tak dokonalé právnické krytie a dokonale pozná svoje práva keď ho polícia zatkne. Nie je náhodou toto dôkaz toho, že ten extrémizmus má ucelený charakter, kde sú dole pešiaci vykonávajúci hrozné činy, no riadiace (utajené) zložky sedia v luxusných kanceláriách a šíria svoje choré myšlienky prostredníctvom wahábistickej siete, ktorá je dobre finančne dotovaná?

Tak ako som sa pýtal predtým na zdroj v citáciách, tak teraz sa opýtam, kto rozhoduje o tom, čo je korektné a čo už korektné nie je? Je to samozvaná autorita, ktorá dostáva priestor v médiách, je to politik, je to duchovný, je to bezdomovec? Kto má tú odvahu povedať, že autoritou pravdy je on! Potom nech na seba ten človek ukáže prstom a povie: “Iba ja mám pravdu!” Ale to už je totalita! A preto vzniká ten spor názorov, lebo každý prúd je presvedčený o svojej jedinej pravde.

Deratizér z Londýna

Skúsme teda odkryť pokrievku a nazdrieť do hrnca politicky (ne)korektného vývaru.

Riaditeľ britského think tanku Quilliam a expert na boj proti terorizmu Haras Rafiq /poradca Britskej vlády pre deratizáciu/ tvrdí: “Západ musí zaujať tvrdší postoj voči Saudskej Arábii, ktorá salafistickú ideológiu do sveta exportuje.” Zároveň upozorňuje, že keď Barack Obama vo svojom prejave hovoril o ideológii zla, zabudol akosi povedať čo to je. A tu sme u tej našej politickej korektnosti. Dovolím si napísať, že to už nie je korektnosť, ale ľudská zbabelosť. “Je to trošku ako lord Voldemort z Harryho Pottera, ktorý tiež nebol menovaný”, podotkol. Na ako druhú dôležitú vec upozorňuje, že v posledných piatich rokoch mali v Británii iba polovičnú stratégiu – ak bol niekto identifikovaný ako extrémista, tak sa zasiahlo. Čo sa nerobilo, je budovanie odolnosti moslimskej komunity. Zároveň upozorňuje, že či už sa to nám európanom páči alebo nie, tak tvrdenie, že Islamský štát nemá nič spoločné s islamom, nie je pravdivé. S islamom to má čo do činenia, lebo je to jedna z jeho interpretácií. Len naša úbohá politická korektnosť nám to nedovoľuje si to priznať! Zdôrazňuje, že riešenie musia zvoliť politici. To riešenie je čiastočne intelektuálne, ideologické, emocionálne, sociálne a duchovné. Mešity by v tom riešení mali hrať obrovskú rolu. Upozorňuje na to, že pokiaľ budú mešity financované Saudskou Arábiou, ktorá šíri tvrdú salafistickú ideológiu, vytvára sa priestor pre islamistické platformy šíriace nenávistnú ideológiu. Je preto nutné zaujať oveľa tvrdší postoj, nie vojenský, ale diplomatický.

Na otázku utečeneckej krízy povedal: “Poviem Vám dva uhly pohľadu – jeden vychádza z môjho srdca a druhý z hlavy. Obrázky, ktoré vidím, nemôžem dostať zo svojej hlavy (fotografie utopeného sýrskeho chlapca na pláži). Srdce mi hovorí, že vo chvíli, keď tieto ľudské bytosti utekajú z vojnovej oblasti a hľadajú útočisko pred brutalitou ISIS, by sme mali robiť viac. Potrebujeme jednotnú odpoveď. No jeho hlava a expertízy za posledných 12 rokov mu hovoria, že medzi utečencami može byť isté, veľmi malé percento členov ISIS alebo ich sympatizantov, ktorí prídu do Európy. So schengenskými vízami sa tu potom môžu voľne pohybovať a ……. Výsledok sme poznali. A prečo som dal taký veľký priestor u nás na Slovesku skoro neznámemu riaditeľovi britského think tanku Quilliam? Lebo Saudi šéfujú ľudským právam v OSN! A to všetko v čase, keď sa chystajú ukrižovať neplnoletého chlapca za protivládne protesty. Saudi v 21. storočí porušujú práva žien, menšín a homosexualitu tretajú smrťou!

Môže byť homosexuál dobrým moslimom?

A tu pri homosexuáloch by som sa pristavil. Parvez Sharma je moslimský homosexuál. Režim Saudskej Arábie ho nemá v láske a vydal nad ním fatvu. Predstavte si, že tento odpadlík sa vybral aj s kamerou do Mekky a natočil o svojom pobyte svedectvo. Ako sám tvrdí: “Som na čiernej listine. Moslim, ktorý sa netají svojou homosexualitou, je prehlásený za bezverca!” Lenže Parvez vníma Islam ako základ svojho bytia a teraz čelí kríze viery. Patrí do náboženstva, ktoré ho odsudzuje. Tento moslimský homosexuál sa aj napriek hrozbe trestu smrti vybral na púť do Mekky. Saudská Arábia pritom trestá homosexualitu smrťou!

Parvez Sharma sa preslávil svojim filmom “Džihád za lásku”. Tohtoročným filmom “Hriešnik v meste “ dokumentuje svoje úsilie naplniť jeden z piatich základných pilierov islamu, rituálnu púť Hadždž. Na týchto miestach je pritom filmovanie zakázané, nad celým priestorom vládne neľútostný wahhábistický režim, ktorý homosexualitu neodpúšťa. Snímok Hriešnik v meste venoval svojej matke. Jeho matka sa s ním nezmierila ani pred smrťou. Svoju homosexualitu považoval za vinu a táto vina ho prenasledovala celý život. Týmto dokumentom chcel, aby mu matka odpustila a aby odpustil on jej. A prečo o ňom píšem? Lebo vo svojom rozhovore upozorňuje na fakt, že oficiálny titul saudského kráľa je ”opatrovník dvoch svätých mešít”. Tým, že sa za opatrovníka prehlásil, si v rámci moslimského sveta uzurpuje autoritu a tvrdí, že iba on drží kľúč k podstate islamu. A tu je kameň úrazu, pretože keď sa pozriete na väčšinu moslimských krajín, tak zistíte, že veľká časť populácie nie je vzdelaná a žije v chudobe. V moslimskom svete sú priepastné ekonomické rozdiely. Do tohoto sveta potom bohatí Saudi prídu postaviť luxusnú mešitu z mramoru, v ktorej kážu svoju zvrátenú formu islamu. Parvez Sharma ďalej tvrdí, že arabská jar sa zmenila na bezútešnú islámsku zimu. A ja podotýkam, že závan tejto zimy sme teraz v plnej sile pocítili v Paríži. A prečo sa to stalo?

Odpoveď je jednoduchá. Väčšina bojovníkov IS je financovaná z darov, z obchodu s ropou, z obchodu s bielym mäsom, z pašeráctva ľudí a v neposlednom rade z obchodu s drogami. Suma sumárum, všetko tie najmorálnejšie komodity. Keď ku tomu doplníte informáciu, že saudského princa Abdula Mohsena Bin Walid Bin Abduláziz a štyroch jeho spolupracovníkov zatkli koncom októbra na letisku v Libanone ako prevážal dve tony amfetamínu /išlo o amfetamínový derivát Capton/a neupresnené množstvo kokaínu, tak vám výsledok vytrie zrak. Pritom, ako je známe, Capton užívajú hlavne bojovníci IS a je veľmi obľúbeny v arabskom svete. A to aj napriek tomu, že islam užívanie drog prísne trestá. Aj napriek tomu obchod s touto drogou prekvitá hlavne v Sýrii, v Jordánsku, v Saudskej Arábii a v Libanone. Je preto nutné v rámci politickej korektnosti veriť tomu, že sauskoarabský princ mal dve tony drog pre vlastnú potrebu.

Prečo som spomenul saudskoarabského princa? Lebo Saudská Arábia vykonáva verejné popravy sťatím, likviduje pamiatky tak isto ako Islamský štát. Zároveň je tento štát silným podporovateľom extrémistov v Sýrii a Iraku. Bez jeho peňazí by nemohla existovať sieť finančných darov, sieť dobrovoľných bojovníkov a šíriteľov radikálnej formy islamu. Je preto nutné odobrať kľúče saudom od európskych mešít a začať v nich upratovať. Je viac ako nutné nielen odsúdiť, ale si aj právne vymôcť zmenu myslenia radikálnych imámov podporovaných z Kataru a Saudskej Arábie.

Na záver mi dovoľte, aby som sa s Vami rozlúčil politicky nekorektne. Dal som priestor imámovi, ktorý žiada likvidáciu teroristov, moslimskému blogerovi, ktorý vyzval moslimov aby sa zamysleli, boli loajálni k Európe, ktorá ich prijala, aby odmietli radikálny islam. Dal som priestor moslimskému expertovi na terorizmus, ktorý nám európanom radí používať v čase utečeneckej krízy rozum a nie srdce, a moslimskému homosexuálovi, na ktorého saudskoarabský demokratický režim vydal fatvu. Odsúdil ho ten režim, ktorého princ pašuje tvrdé drogy a ktorý zatvára blogerov na 10 rokov a to len za to, že vyjadria svoj názor.

Vo svojej nekorektnosti budem ešte ďalej pokračovať. Horeuvedené názory sa týkajú tém ako je trest smrti pre islamistov, moslimskej loajálnosti v Európe, prijímania utečencov a homosexuála, ktorý si dovolil kritizovať islam. Podľa našich pravidiel sú to názory aké? Nekorektné, možno xenofóbne? Ak by som ich tvrdil ja, tak áno? Ale prečo? Lebo by som vyjadril názor? Ja žijem v Európe, v demokratickej Európe, kde mám mať právo vyjadriť svoj názor a žiadny aktivista, ktorý nie je nikým volený, lebo on sa len sám menoval do pozície aktivistu, mi nemôže doporučovat, respektíve prikázať, čo si mám myslieť, keď hovorím alebo píšem o akomkoľvek náboženstve, či už je väčšinové alebo minoritné. Žiadny aktivista, ľavičiar, pravičiar nemá právo tvrdiť, že iba on má pravdu. Máme medzi sebou diskutovať, vymieňať si názory a vypočuť sa navzájom, snažiť sa navzájom pochopiť aj keď s názormi druhej strany nesúhlasíme. Ak takto konať nebudeme, tak si medzi sebou postavíme veľký múr nedorozumenia, ktorý je horší ako ktorýkoľvek múr na hraniciach.

Ja chcem žiť v demokratickej spoločnosti, kde má každý občan právo vyjadriť svoj názor a ak ním neporušuje ústavu, základný dohovor o ľudských právach, tak ho za jeho postoj nebude nikto osočovať.

Dovolím si veľmi (ne)korektne o sebe povedať, že sa stotožňujem s názormi mnou citovaných moslimov. Oni sú moje autority a ich názory zdieľam hoci nie sú v Európe korektné. Nedostávajú síce mediálny priestor, ale ja ich kvôli ich postojom obdivujem. Obdivujem ich pre ich odhodlanie vysloviť otvorene svoj názor a stáť si za ním. Obdivujem ich aj preto, že nás, takzvaných korektných európanov upozorňujú na nebezpečenstvo a radia nám čo máme robiť a ako máme postupovať. Upozorňujú nás na skrytého a láskavého nepriateľa, ktorého hrozba je väčšia, než si chceme pripustiť. Chcú aby sme si ich všimli, aby sme vedeli, že sú tu s nami a chcú tu v Európe ako európski moslimovia žiť. Skúsme, keď už sme si medzi sebou začali stavať ploty, pootvorit dvere ich myšlienkam a zamyslieť sa nad ich radami. Myslím, že aj keď sú ich názory politikmi a médiami vnímané ako radikálne, sú otvorené a premyslené. Nie sú síce od srdca, ale sú z rácia, čiže z rozumu.

Ukončím tento blog štatistikou, ktorú vykonala Katarská televízia Al Jazeera v novembri roku 2014. Utečenci odpovedali na otázku “Máte celkovo kladný či záporný pohľad na Islámsky štát? Kladne odpovedali 4% utečencov, čiastočne kladný má 7 % utečencov. Takže suma sumárum 11% utečencov je sympatizantov s teroristickou organizáciou ISIS. Týchto ľudí na území Európy už netreba radikalizovať. Ako radikáli sem vstúpili. Táto štatistika korešponduje aj so správou nemeckých tajných služieb, ktorá tvrdí, že 10 % utečencov sú zločinci. Aj toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo väčšina krajín sveta nechce prijímať moslimských utečencov, vrátane USA!

Ďakujem za Váš čas.