Denník N

Vytie nehodných

„Videl som najhoršie hlavy troch generácií zničené šialenstvom, v hlade po poctách hystericky obnažené…“ Takto nejako by sa snáď dalo parafrázovať Ginsbergovo Vytie pri počúvaní brechotu a vytia nechutnej červeno – hnedej nacionalistickej svorky kvôli osobnostiam oceneným prezidentom republiky.

Je celkom prirodzené, že akýkoľvek výber ocenených nikdy neuspokojí všetkých. Máme rôzny vkus, rôzne preferencie, priority, či náklonnosti. A slušným spôsobom je určite vždy možné vyjadriť svoje pochybnosti, či podrobiť výber kritike. Ale to čo sa deje po tohoročnom udeľovaní cien prezidentom republiky, nemá so slušnosťou nič spoločné. Valí sa to na nás ako zúrivé žiadostivé vytie a závistlivý kakofonický brechot. Ovanul nás zápach dlho nevetraných pivníc plných odpadu a starých kostlivcov, ktorých tam niekto zahrabal pred štvrťstoročím. Kto to bol, vieme všetci. A jeho doslovní či duševní pohrobkovia sú tými, ktorých dnes najviac počuť.

Napríklad taký smutne známy, „národne orientovaný“ kuchár Mečiarovej zasmrádnutej Fašírky, to na svojej palete vidí takto. „Andrej Kiska pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky vyznamenával jej nepriateľov…“ A nevynechá ani otvoreným antisemitizmom páchnucu, nechutnú narážku na pôvod jedného z ocenených.

A neskôr naložil aj prezidentovi. Vraj „Od začiatku roka už slovenský prezident Andrej Kiska stihol vykonať a povedať toľko protislovenského, že je zrelý na odvolanie za dokonanú vlastizradu.“

Matičiar, bývalý asistent poslancov Húsku z HZDS a Podmanického zo SMERu a známy obhajca Jozefa Tisa, hovorí v stanovisku pre obskúrny portál o „prerazení dna protislovenskosti.“ Rovnaký článok vyšiel aj u Kapustu v napalete.

Nezaostane za ním ani známy marxista z parlamentu. Aj jemu najviac vadí  Fedor Gál. A hoci v druhom riadku nevdojak napodiv pravdivo prizná, že z vyslobodením Slovenska z okov totalitnej ideológie v roku 1989 nemá nič spoločné, neváha vzápätí napadnúť bývalého disidenta a jedného z protagonistov Novembra, Martina Šimečku aj samotného prezidenta.

A hoci je poslancom a predsedom výboru Národnej rady pre európske záležitosti za stranu, ktoré sa sama označuje za sociálnu demokraciu, najlepšie sa očividne cítil v predchádzajúcom totalitnom režime a v súčasnosti na kubánskom veľvyslanectve s verchuškou Komunistickej strany Slovenska.

To ale súdruhovi marx-leninistovi nestačilo a pridal ešte toto. Píše o vyznamenávaní „falošných  a nenávistných treťoradých mudrlantov, ktorí do Slovenska vždy len kopali,“ o „pubertiakoch z Prezidentského paláca… degradácii štátnych ocenení.“ A hlava štátu je podľa neho „guru úzkej skupinky zdegenerovanej bratislavskej kaviarenskej bublinky.“

Komentár pod jeho invektívy pridá aj mladík podobnej krvnej skupiny, ktorý je naviac redaktorom konšpiračného časopisu Zem a Vek a tu čosi pletie o „arogancii a pohŕdaní pracujúcou triedou.“

Vyjadrí sa aj Michelkov bývalý poslanecký šéf. Napodiv si zoberie na pomoc marxistu Blahu, hoci on sám je spájaný s ideológiu tak trochu odlišnou, aj keď sú z jedného straníckeho košiara. Je totiž je autorom doslovu v zbierke poézie o popravenom prezidentovi vojnového slovenského štátu Jozefovi Tisovi.

Pred časom sa mu dostalo ocenenia aj na takejto stránke. A vzhľadom na jeho názory, zrejme právom.

Bokom neostal ani šéf poslaneckého klubu najsilnejšej strany „Už to, že pri 25. výročí vzniku samostatnej SR dostane vyznamenanie Fedor Gál je minimálne na zamyslenie…“ Pohoršil ho Gálov výrok, že od predchádzajúcich prezidentov by ocenenie nebol prijal. Nuž, niet divu, veď pán Glváč si s tým predchádzajúcim, akoby členom SMERu, celkom dobre rozumel.

Antona Hrnka, ktorý bedákal nad údajne nízkou úrovňou debaty v RTVS, ktorú vedie ním presadzovaný nominant SNS, priložili polienko redaktor aj Pravdy, aj známy pán exrektor. Pán redaktor písal čosi o hádzaní sa o zem „v súvislosti s odovzdávaním štátnych vyznamenaní p. Kisku, no v podstate p. Bútoru, pri príležitosti 25. výročia vzniku SR. Mám na mysli najmä Gála, Flamika, Hubu, mladého Šimečku, Breinera či Krónerovú, ktorí boli zubami-nechtami proti vzniku samostatnej SR.“ A pán exrektor, ktorý bol v porovnaní s ostatnými ešte dosť mierny, hoci u seba následne pritvrdil, dodal, že „metály dostali ľudia, ktorí Slovensko latentne nenávidia, nerozumejú mu alebo z neho hneď po vyhlásení emigrovali.“ O deň neskôr pridal aj vysvetlenie, ale pre jeho rozvláčnosť odporúčam prípadným záujemcom, aby si ho prečítali na jeho profile. Najmä tým, ktorých ešte nestihol zablokovať, ako je jeho dobrým zvykom.

Pán redaktor pokračoval aj v Pravde, kde odovzdávanie ocenení označil za „premárnenú šancu a oneskorenú mikulášsku teapárty.“

Ocenenia sa evidentne nepáčili ani komunistom, ktorí, žiaľ, nič zlé zo svojej minulosti nezabudli a nič dobré sa nenaučili. Aj tým boli tŕňom v oku najmä Gál a Šimečka.

Takmer zhodne hodnotili ocenených aj tí, ktorých z doposiaľ menovanými toho spája oveľa viac ako by sa pri zbežnom pohľade mohlo zdať. Predseda Slovenského hnutia obrody, optimalizátor Róbert Švec, označil Fedora Gála „za jedného z najväčších odporcov slovenskej štátnosti“ a o jeho vyznamenaní sa vyjadril, že je to „pľuvanec do tváre všetkých normálnych a slušných Slovákov.“ O prezidentovi povedal „Andrej Kiska, hanbím sa za vás, ste karikatúra prezidenta štátu, ste NIKTO.“

O deň neskôr sa k téme vrátil: „Vyznamenanie Gála, Šimečku a ich kumpánov prezidentom Kiskom, pri príležitosti 25. výročia obnovenia slovenskej štátnosti, je to isté, ako keby Donald Trump vyznamenal Kim Čong-una…“ A dodal, že „Slovenská republika je pod vedením súčasných darebákov.“

Vyjadril sa aj obdivovateľ Adolfa Hitlera, Marián Magát. Prezident je podľa neho „lokaj Izraela a prisluhovač svetového židovstva, hovorca prezidenta Bútoru“ a „udeľoval vyznamenania rádu Ľudovíta Štúra Židom a sionistom… Medzi vyznamenanými bol sionista Martin Šimečka, ktorý písal pre židovský plátok SMEti, či usilovný židovský bojovník Fedor Gál, ktorý usilovne bojuje proti slovenskému národu. Z akcie, kde sa majú vyznamenmať skutočné osobnosti, sa stala prožidovská komédia.“ Všimnite si ako prezidenta označujú za „Bútorovho hovorcu“ svorne súdruhovia aj pravicoví extrémisti, a ako im najviac vadia práve tí istí ľudia.

O deň neskôr to Magát ešte spočítal prezidentovi, keď s komentárom „Výstižnézdieľal komentár Kotlebovho dlhovlasého Janka, ktorý sľubuje „Kisku si nedáme, zo Slovenska neujde, pekne do zariadenia na nútené práce a splácať škody, ktoré narobil.“

A podobne radikálne sa vyjadrila aj okresná organizácia Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko z Rimavskej Soboty. Opäť jej vadilo, že „Kiska si dovolil v tento deň vyznamenať Fedora Gála.“ O Štúrovi uviedli, že „sa počas pôsobenia nikdy netajil kritickým postojom voči správaniu Židov, dokonca bol zástancom ruských protižidovských opatrení a sám sa označoval za antisemitu… Andrej Kiska preto podľa môjho úsudku napľul histórii a samotnému Štúrovi do očí pretože vymenovaním Fedora Gála zneuctil jeho pamiatku a zároveň zneuctil slovenský národ… Fedor Gál je židovský politik… Fedor Gál je členom židovskej obce… Fedor Gál sa nikdy netajil hanlivými výrokmi ku Slovenskému štátu, k národným buditeľom, ktorí mali proslovensé záujmy a hanlivo na nich veľakrát poukazoval… Ďakujeme pán prezident. Ani Vás ani Vašich verných už viac nechceme. Nie ste naším prezidentom.“

Neviem kto je autorom tohoto antisemitského výplodu, ale predsedom okresnej organizácie ĽSNS v Rimavskej Sobote je Zdeno Ľaudár, a ten je nepochybne za text na oficiálnej straníckej stránke zodpovedný. Tu ho vidíme v tričku s logom neonacistickej kapely Cirhoza 88 a textom „Poďme ich vypáliť

Ak by vám nebolo jasné o koho ide, obrázok napovie.

Všimli ste si aký nápadne podobný slovník používajú tí vľavo, aj tí vpravo? Kto im najviac vadí a čo to prezrádza o ich mentalite? Aj to, akým spôsobom sa diskutuje na verejných stránkach ústavných činiteľov? Stačí kliknúť na odkazy a je evidentné, čo takýto spôsob prezentácie názorov na adresu politických oponentov, vnáša do verejného diskurzu. Tu už nelietajú iba dva kamene, spomínané šéfom štátostrany. Je to už celá spŕška kameňov, vulgárnosti, pľuvancov a výrokov, ktoré sú často za hranicou platných zákonov. Nemyslím, že by to Slovensku bolo na osoh a mám vážne obavy z eskalácie napätia v spoločnosti, ktoré najviac prospieva pravicovým aj ľavicovým radikálom, ktorých ciele poznáme. Namiesto ďalších úvah, pridám odkaz na článok Andreja Bána a na záver ponúkam reflexiu Olivera Kleinerta. Napísal to podľa mňa jednoducho skvele.


Doplnené 5.1.2018

Reakcia Ľuboša Blahu, predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre Európske záležitosti, ktorý hlasoval za programové vyhlásenie vlády, ktoré je kompletne v rozpore so všetkým, čo verejne hlása. Dovolím si Ľubošovi Blahovi skromne pripomenúť, že Jozef Urválek, jeden z najkrutejších a najbezohľadnejších predstaviteľov komunistickej justície, bol verným vykonávateľom zločinnej politiky Komunistickej strany, ktorej ideológia je blízka srdcu pána Blahu. S jej predstaviteľmi, ktorí sa od zločinnej minulosti tejto strany nikdy reálne nedištancovali, sa kamaráti práve pán Blaha, nie ja. A vyčítať inému nálepkovanie v statuse plnom nálepkovania, má tiež nepochybne svoje čaro. Si tacuisses, philosophus mansises (Boëtius).
Okrem iných iných lajkli pánovi Blahovi jeho status kotlebovec Martin Ďuriš, ortodoxná komunistka Helena Polanská, ktorá je žalobkyňou v prípade pamätníka Vasiľa Biľaka v Krajnej Bystrej a bývalý náčelník organizačného a analytického odboru ŠtB pri KS ZNB v Košiciach, Peter Nišponský. Sic fuit, est et erit: Similis similem sibi quaerit.

A pridám ešte jeden citát:  Igor Otčenáš: „Historik (český!) Macháček vo svojej skvelej monografii Gustáv Husák píše, že po potlačení SNP ľudácky režim, ktorý inak SNP označoval za „židoboľševický puč“, nechal Husáka a ostatných komunistov na pokoji, ale zato odsúdil demokratov Lettricha, Ursínyho, Zaťka a Šrobára v neprítomnosti na smrť. Aké príznačné – a aké neprekvapujúce – v dnešnom kontexte, keď matičný neoľudák dojemne líčko k líčku so smeráckym mladokomunistom grobiania na prezidenta, že vyznamenal – demokratov.“

Doplnené 17.1.2018

Už som sa zľakol, že sa k udalosti nevyjadril Rostásov Zem a Vek. Ale mýlil som sa.

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.