Denník N

Vzácny rímsky medailón z Iže (cisárovná Faustina ml. a naše územie)

Nielen rímski cisári, ale aj ich manželky sa vpísali do našich dejín.

Annia Galeria Faustina mladšia bola dcérou rímskeho cisára Antonina Pia (cisár 138 – 161) a zároveň manželkou nasledujúceho cisára Marca Aurelia (cisár 161 – 180). Prečo ju spomínam? Lebo jej osud sa čiastočne spája aj s naším územím. Bola manželkou cisára, ktorý strávil veľkú časť svojej vlády na vojenských ťaženiach počas markomanských (germánsko-sarmatských) vojen odohrávajúcich sa v rokoch 166/167 až 180. Vojenské výpravy ho zaviedli aj na územie dnešného Slovenska, kde bojoval proti Kvádom, ktorí obývali najmä jeho súčasnú juhozápadnú časť. Prvýkrát vstúpil Marcus Aurelius na územie Kvádov po pontónovom moste preklenujúcom Dunaj v roku 172. Opätovne sa vrátil v roku 173 a svoj pobyt v oblasti dolného Považia a Hrona predĺžil až do roku 174, kedy, pravdepodobne, napísal prvú časť filozofického diela Myšlienky k sebe samému. V závere tejto časti sa udáva: „(Písané) v krajine Kvádov nad Granuou,“ pričom Granua je stotožňovaná s riekou Hron.

Bronzová jazdecká socha Marca Aurelia, roky 176 – 180 n. l., Musei Capitolini, Rím
Bronzová jazdecká socha Marca Aurelia, roky 176 – 180 n. l., Musei Capitolini, Rím

Je známe, že Faustina sprevádzala manžela na niekoľkých vojenských ťaženiach, o čom svedčí aj jej titul Mater Castrorum, teda „Matka vojenských táborov“ udelený cisárom. Nevieme o jej prítomnosti v krajine Kvádov, ale máme k dispozícii hmotný artefakt, ktorý sa s týmto územím a obdobím jednoznačne spája a zároveň je spätý s Faustinou.

Mramorová busta Faustiny mladšej, okolo roku 165 n. l., Musei Capitolini, Rím
Mramorová busta Faustiny mladšej, okolo roku 165 n. l., Musei Capitolini, Rím

Neďaleko západným smerom od rímskeho vojenského tábora v Iži v polohe Leányvár sa v roku 1922 našiel medailón Faustiny mladšej. Prvý rímsky drevozemný tábor tu bol vybudovaný krátko po roku 175, ale už v roku 179 bol zničený nečakaným germánskym útokom. Po skončení markomanských vojen bol na mieste pôvodného tábora vybudovaný nový kamenný kastel s rímskou prítomnosťou pretrvávajúcou takmer do konca 4. storočia.

Už samotný nález rímskeho medailónu mimo hraníc Rímskej ríše je vzácnosťou. Nie je síce svetovým unikátom, ako mnoho iných medailónov, ale okrem toho „nášho“ sú vo svete známe len dva ďalšie exempláre. Na averze medailónu je vyobrazená Faustina s jemne zvlnenými vlasmi sčesanými do uzla. Na reverze je stvárnená v kresle sediaca bohyňa Venuša podávajúca prilbu nahému Marsovi, ktorý stojí pred ňou a pripína si pás s krátkym mečom. Vedľa seba má na zemi pripravený pancier. Výjav predstavuje alegóriu rozlúčky cisárovnej Faustiny s Marcom Aureliom pred odchodom do bojov počas markomanských vojen. Bronzový medailón váži 48,70 gramu a má približný priemer 39 mm. Pre porovnanie, dnešná dvojeurová minca váži len 8,50 gramu a má priemer 25,75 mm. Medailón dala vyhotoviť možno samotná Faustina v roku 169, teda ešte v počiatočnej fáze vojny. Jej portrét na medailóne mohol cisárovi pripomínať manželku v dlhom období odlúčenia.

Bronzový medailón Faustiny mladšej, rok 169 n. l., Iža-Leányvár
Bronzový medailón Faustiny mladšej, rok 169 n. l., Iža-Leányvár

Ale ako sa dostal až na územie barbarov? Medailóny boli razené pri zvláštnych príležitostiach vo veľmi obmedzenom množstve a rozdávané cisárom iba najužšiemu okruhu jeho verných. Sotva by ho majiteľ nosil stále pri sebe a dokonca do vojny, kde ho mohol ľahko stratiť. Veľká časť medailónov bola najskôr aj z týchto dôvodov nájdená priamo v Ríme a v jeho najbližšom okolí. Napriek tomu sa javí ako pravdepodobná práve cesta straty. Napovedá tomu miesto nálezu v tesnej blízkosti vojenského tábora v Iži a tábora Brigetio (dnes Komárom v Maďarsku) na opačnom brehu, z ktorého vyrážala rímska armáda na nepriateľské územie v roku 173. Keby predstavoval vojnovú korisť niektorého z Germánov, tak sa predpokladá, že by bol zavlečený hlbšie do vnútrozemia. Navyše pre Germánov nemal vysokú materiálnu hodnotu, nakoľko bol vyhotovený z bežného bronzu.

Medailón Faustiny mladšej nie je jediný hmotný artefakt s jej vyobrazením, ktorý sa našiel na našom území. Okrem množstva mincí to je možno aj antická gema osadená do prsteňa, ktorý bol objavený v jazdeckom kostrovom hrobe staromaďarského pohrebiska z 10. až 11. storočia v Seredi. Prsteň je zhotovený z bieleho kovu – bilonu (zliatina striebra a olova) a gema je z hematitu. Je pozoruhodné, že v čase uloženia do hrobu bola gema vyrobená v Rímskej ríši stará okolo 800 až 900 rokov. Podľa jednej menej pravdepodobnej teórie je na geme vyobrazená buď Faustina mladšia, alebo Bruttia Crispina, manželka cisára Commoda. Všimnite si napríklad podobnosť účesu na geme a medailóne. Vidíte tam podobu? Ja áno, ale napriek tomu sa javí ako najpravdepodobnejšia interpretácia, že na geme je zobrazený „iba“ idealizovaný portrét ženy.

Staromaďarský prsteň s rímskou gemou, gema – 2. pol. 2. stor. n. l., Sereď
Staromaďarský prsteň s rímskou gemou, gema – 2. pol. 2. stor. n. l., Sereď

Napísať niečo bližšie o samotnej Faustine mladšej nie je jednoduché. Dobové pramene ju nevykresľujú v tom najlepšom svetle, obviňujú ju napríklad z nevery. V rozpore s týmito správami sa o svojej manželke v Myšlienkach k sebe samému zmieňuje Marcus Aurelius, ktorý konkrétne napísal: „Dostal som dobrú ženu, takú, čo ma poslúchala, milovala a pritom netúžila po prepychu.“ Zhodou okolností je táto informácia práve z prvej časti, ktorú písal v povodí rieky Hron, takže aj takýmto literárnym spôsobom sa Faustina „dotýka“ nášho územia. Za Marca Aurelia sa vydala v roku 145 a počas tridsaťročného manželstva porodila 13 detí. Oboch rodičov prežili ale len štyri dcéry a jeden syn, budúci cisár Commodus (žil v rokoch 161 až 192). Vysoká úmrtnosť mohla byť spôsobená aj príbuzenstvom manželov, nakoľko Faustina bola Marcovou sesternicou zo strany svojej matky Faustiny staršej. Zomrela po manželovom boku v roku 175, keď ho sprevádzala počas výpravy na východ ríše, konkrétne skonala v meste Halala, v regióne Cappadocia (dnes Kappadokia v Turecku).

Na prvý pohľad iba malý medailón z bronzu, ktorý skryjeme do dlane. Ale v jeho pozadí sa odvíja história, ktorá ho s nami spája nielen miestom nálezu, ale celým príbehom. Vyše 1800 rokov starým artefaktom sa môžete nadchnúť aj vy. Medailón  je uložený v zbierke Slovenského národného múzea a aktuálne je spolu s ďalšími nálezmi z doby rímskej umiestnený v rámci výstavy Dejiny Slovenska – Od praveku po Veľkú Moravu na Bratislavskom hrade.

Poznámka:
Celkový počet známych medailónov (spolu tri exempláre) je určený podľa MINAROVIČOVÁ, Elena. 2009. Peniaze od praveku po zánik Veľkej Moravy. In KOLNÍKOVÁ, Eva (editor): Kronika peňazí na Slovensku.

 

Použitá literatúra:

AURELIUS, Marcus. (preklad OKÁL, Miloslav). 2015. Myšlienky k sebe samému. Martin : Vydavateľstvo THETIS, 2015. 145 s. ISBN 978-80-89520-23-7.

BAZOVSKÝ, Igor – GREGOR, Miloš – VANČO, Ľubomír – KADLEČÍKOVÁ, Magdaléna. 2013. Antické gemy zo zbierok SNM-Archeologického múzea (mineralogické štúdium). In Zborník Slovenského národného múzea. ISBN 978-80-8060-318-2, 2013, roč. 107, Archeológia 23, s. 67 – 78.

DAŇOVÁ, Miroslava. 2008. Datovanie antickej gemy zo staromaďarského hrobu v Seredi. In Zborník Slovenského národného múzea. ISBN 978-80-8060-235-2, 2008, roč. 102, Archeológia 18, s. 127 – 133.

DOBIÁŠ, Josef. 1929. Příspěvky k numismatice římské doby císařské. 1. Medaillon Faustiny mladší. In Numismatický časopis československý., 1929, roč. 5, s. 14 – 19.

HEČKOVÁ, Janka. 2005. Rimania & Germáni na strednom Dunaji. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2005. 112 s. ISBN 80-8050-882-8.

HOLČÍK, Štefan (zostavovateľ). 1988. Klenoty dávnej minulosti Slovenska. Katalóg expozície. Bratislava-Hrad-Klenotnica. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1988. 131 s.

HOLČÍK, Štefan a kolektív. 1989. Slovenské národné múzeum. Bratislava : Tatran, 1989. 412 s. ISBN 80-222-0045-X.

KOLNÍK, Titus. 1979. Skvosty antiky na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1979. 156 s.

KOLNÍKOVÁ, Eva. 1980. Rímske mince na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1980. 116 s.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

KUZMOVÁ, Klára – RAJTÁR, Ján. 2010. Rímsky kastel v Iži – hraničná pevnosť na Dunaji. In KUZMOVÁ, Klára – RAJTÁR, Ján (zostavovatelia): Rímsky kastel v Iži. Výskum 1978 – 2008. Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 2010, ISBN 978-80-89315-32-1, s. 11 – 38.

MINAROVIČOVÁ, Elena. 2009. Peniaze od praveku po zánik Veľkej Moravy. In KOLNÍKOVÁ, Eva (editor): Kronika peňazí na Slovensku. Bratislava : Fortuna Libri, 2009, ISBN 978-80-89379-15-6, s. 26 – 34.

STRAKOVÁ, Lenka. 2010. Marcus Aurelius – cisár a filozof na tróne. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2010, roč. 21, č. 7 – 8, s. 88 – 95.

Spoločné strany euromincí. [online]. [cit. 12. 3. 2017]. Dostupné na internete:
http://www.nbs.sk/sk/bankovky-a-mince/eurove-mince/obehove/spolocne-strany-euro-minci

Zdroje obrázkov:

Bronzová jazdecká socha Marca Aurelia:
Musei Capitolini – Marcus Aurelius Exedra. [online]. [cit. 15. 3. 2017]. Dostupné na internete:
http://en.museicapitolini.org/collezioni/percorsi_per_sale/museo_del_palazzo_dei_conservatori/esedra_di_marco_aurelio/statua_equestre_di_marco_aurelio

Mramorová busta Faustiny mladšej:
GIESE, Alexander. (preklad BARÁNIKOVÁ, Šarlota). 1985. Marcus Aurelius. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1985. 240 s., obrazovú prílohu zostavila: MINAROVIČOVÁ, Elena.

Bronzový medailón Faustiny mladšej:
Rímsky kastel v Iži – Kelemantia. [online]. [cit. 15. 3. 2017]. Dostupné na internete:
http://archeol.sav.sk/kelemantia/index.html

Staromaďarský prsteň s rímskou gemou:
KOLNÍK, Titus. 1979. Skvosty antiky na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1979. 156 s.

Teraz najčítanejšie

Richard Miške

Zaujímam sa o históriu, genealógiu, numizmatiku a paradoxne aj o poéziu.