Denník N

Vzdelávací systém v oblasti zdravotníctva je zrelý na reformu

Sestrám sa v súčasnosti cez MZ SR vracia zrušený zákon č. 62/2012 Z.z. o platových pomeroch sestier a pôrodných asistentiek, ako bumerang, keď teraz žiadajú diferencovať svoje platy podľa vzdelania a kompetencii. Aj v čase krátkej platnosti uvedeného zákona boli vzdelanejšie sestry platovo diskriminované, lebo mohli dostať maximálne o 66 € viac, ako ich menej vzdelané kolegyne. Keby neboli kládli dôraz na vek, ale na vzdelanie, možno by to dnes vyzeralo s ich platmi inak. Ale podľa uvedeného dnes už neplatného zákona sestre stačilo mať 50 rokov a bola by zarábala dvakrát toľko (lebo by bola mala príplatok len za vek a nie za vzdelanie), ako jej mladá vzdelaná kolegyňa. Je to dôsledok zle fungujúceho systému vzdelávania, zle nastavených kompetencií alebo len nedostatku financií?

Po vstupe Slovenska do EÚ sa začalo vzdelávanie na Slovensku aj v oblasti zdravotníctva prispôsobovať systému vyspelej Európy. Lenže tí, ktorí túto reformu vzdelávania pripravovali, akosi zabudli na slovenské špecifiká.

Pôvodné stredné zdravotnícke školy sa postupne transformovali a momentálne nevychovávajú sestry okamžite použiteľné v praxi, ale zdravotníckych asistentov. Tí, ak chcú vykonávať prácu sestry, musia absolvovať ešte minimálne trojročné bakalárske vzdelanie. Čiže, ak sestre pred vstupom Slovenska do EU stačila maturita, dnes na to, aby túto prácu mohla robiť, musí študovať 7 rokov. To sú pre ňu ďalšie náklady, ktoré si už musí hradiť sama a mnohé z nich sú už matkami, študujúcimi popri zamestnaní. Perspektíva platu cca 500-600 € za 7 rokov štúdia v slovenskom zdravotníctve? Na túto cestu by sa dal iba fanatik alebo hlupák. Ak chce zdravotnícky asistent pracovať v zdravotníctve, má maturitu, a teda možnosť ísť študovať na vysokú školu, napr. lekársku fakultu alebo farmáciu, ktorá mu prinesie lepšie uplatnenie na trhu práce, ako študovať 7 rokov a zarábať toľko, ako jeho spolužiak, ktorý skončil učňovku a robí vo fabrike. Nehovoriac o tom, že šikovnejší absolventi učňovských škôl, o ktorých je v praxi záujem, majú nástupný plat okolo 800 €.

Na Slovensku sa vysoké školy po roku 1990 začali asi množiť klonovaním. Máme ich toľko, že keby sa podľa toho, koľko vyprodukujú absolventov, posudzovala vzdelanostná úroveň štátu, asi by sme boli jedným z najvzdelanejších na svete. A výnimkou nebolo ani zdravotnícke školstvo. Taká, či onaká vysoká škola zdravotníctva alebo sociálnej práce je skoro v každom kraji. O ich úrovni už začínajú pochybovať aj mnohí absolventi, ktorí si nevedia po skončení školy nájsť prácu. Príčin nezamestnateľnosti absolventa takejto školy je však viacero. Slovensko by potrebovalo tisíce rúk, vyškolených v misijnej a sociálnej práci, ale problémom je, že ich nemá kto zaplatiť. Príčinou sú zlé zákony a chorý systém.

V čom je problém?
Keď som do svojej ambulancie hľadal sestru, prihlásilo sa mi asi 15 uchádzačiek. Dve tretiny z nich som musel okamžite vyradiť, pretože nespĺňali kvalifikačné predpoklady na túto prácu. Skončili síce strednú zdravotnícku školu, ale boli to zdravotnícke asistentky. Zdravotnícki asistenti sú v slovenskej zdravotníckej praxi často nepoužiteľní. V ambulancií pracovať nemôžu a v nemocnici veľmi často vykonávajú prácu sanitárov. Čo potom urobí mladá absolventka SZŠ? Ak po pár mesiacoch zistí, ako s ňou v práci zametajú a aký má plat, buď sa vydá a po materskej rozšíri rady nezamestnaných alebo si nájde lepšie platenú prácu mimo zdravotníctva alebo mimo republiky. Môže ísť pracovať ako opatrovateľka do zahraničia, na čo jej táto kvalifikácia postačuje, pričom tam zarobí dvakrát toľko ako doma.

Ako ďalej?
Minister práce v TV relácii plamenne vykladá, ako chcú znížiť nezamestnanosť. Nuž tá sa dá znížiť aj tak, že školy nebudú zbytočne chŕliť v praxi nepoužiteľných absolventov. V rámci zdravotníckeho školstva by bolo vhodné zvážiť reformu zákonov tak, aby napr. v ambulancii mohli pracovať aj zdravotnícki asistenti, hoci aj s certifikátom na isté špecializované pracovné činnosti, ak si to prevádzka ambulancie vyžaduje. Absolvovanie certifikačnej prípravy je časovo aj finančne oveľa menej náročné, ako tri roky bakalárskeho štúdia. A vysokoškolsky vzdelané sestry? Tie zdravotníctvo potrebuje viac v nemocniciach a v oblasti sociálnej práce, ako v ambulanciách. V týchto oblastiach nech ich riadne zaplatí štát alebo potom nech zbytočne negeneruje vzdelané sestry, ktoré odchádzajú do zahraničia, lebo ich doma nevieme zaplatiť. Ak tento trend bude pokračovať o pár rokov nás nebude mať kto ošetrovať. A súčasní funkcionári by nemali zabúdať, že nie všetci majú to šťastie, nakradnúť si zo štátneho toľko, aby sa mohli ísť liečiť do zahraničia.

Teraz najčítanejšie

Jozef Klucho

Jeden z prvých blogerov sme.sk, gastroenterológ, virtuálny medicínsky poradca na www.gastroenterolog.com a konzultant pre gastroenterológiu na www.celiakia.sk a www.edusan.sk Píšem články o medicíne, slovenskom zdravotníctve, hudbe 70-80-tych rokov a bežnom živote.