BLOG
To dá rozum
To dá rozum
2 941

Brzdí vzdelávanie detí so znevýhodnením v bežných triedach ostatné deti?

Tvrdenie, že spoločné vzdelávanie detí s rôznorodými potrebami v jednej triede by viedlo k zhoršeniu výsledkov detí bez znevýhodnenia, býva častým argumentom proti ich začleňovaniu do bežných škôl a tried. Hoci na Slovensku sa dopad spoločného vzdelávania zatiaľ neskúmal, množstvo výskumov z rôznych krajín tento mýtus vyvracia.
Prečítajte si v poradí IV. článok zo série článkov o inkluzívnom vzdelávaní.

Zdroj: depositphotos

Obavy rodičov "bežných" detí
Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením sa častokrát už v materských školách stretávajú s odmietaním začlenenia ich detí do bežných škôl z dôvodu, že "by to bolo na úkor intaktných detí" (1). Toto presvedčenie nezdieľa len časť pedagógov a pedagogičiek, ale aj časť rodičov. Nie sú výnimočné prípady, kedy sa rodičia aktívne postavia proti prítomnosti dieťaťa so znevýhodnením v triede. Ako uvádza mama dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, "búria sa, že to nie je dobré, lebo deti so znevýhodnením sa správajú tak alebo onak, čo môže spôsobovať rozvrat v triede" (1). Prítomnosť dieťaťa alebo dokonca skupiny detí so znevýhodnením kladie nepochybne väčšie nároky na učiteľa či učiteľku. Deti si môžu vyžadovať intenzívnejšiu pomoc zo strany vyučujúcich, čo môže v niektorých situáciách viesť k tomu, že venujú deťom bez znevýhodnenia menej pozornosti a času (2). Spôsobuje to však zhoršenie ich vzdelávacích výsledkov?

Dopad na vzdelávacie výsledky detí bez znevýhodnenia
Na základe rozsiahlej štúdie, ktorá analyzovala 48 výskumov zahŕňajúcich takmer 4 800 000 žiakov a žiačok základných a stredných škôl z rôznych krajín (Rakúsko, Holandsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo, Kanada a ďalšie), vzdelávacie výsledky detí bez znevýhodnenia sa prítomnosťou detí so znevýhodnením nezhoršujú. Práve naopak, sú rovnaké alebo mierne lepšie ako výsledky detí v homogénnych triedach (3).  A to dokonca bez ohľadu na to, s akým typom alebo stupňom postihnutia sa deti v triede vzdelávajú. Rolu nezohrávalo ani zloženie podporného tímu, teda počet a kvalifikácia ľudí, ktorí napomáhajú učiteľovi či učiteľke pri výučbe. Zhoršenie vzdelávacích výsledkov sa nepotvrdilo na žiadnom zo sledovaných vzdelávacích stupňov (základné a stredné školy) ani v žiadnej krajine, bez ohľadu na to, či v nej má inkluzívne vzdelávanie dlhú tradíciu, ako napríklad v Kanade, alebo je jeho rozvoj ešte len v začiatkoch.

Rozvoj sociálnych a komunikačných zručností
Úlohou školy však nie je len odovzdávanie vedomostí, ale aj rozvoj mäkkých zručností detí, ako napríklad schopnosť komunikácie a riešenia problémov v rôznorodých kolektívoch, čo môže byť dôležité aj pre ich  budúce pracovné uplatnenie (4). V triedach, ktoré sú tvorené deťmi s rôznymi talentami, schopnosťami a potrebami sa tieto kompetencie môžu rozvíjať prirodzeným spôsobom. Výsledkom vzdelávania teda nie je len zvládnutie predpísaného učiva, ale aj príprava na život v spoločnosti, ktorú tvoria rôzni  ľudia s odlišnými životnými skúsenosťami, potrebami a zručnosťami (5). "Vďaka môjmu synovi získal jeho najlepší kamarát hodnotenie od učiteľov, že má predpoklady sociálneho lídra," opisuje svoje skúsenosti s inkluzívnym vzdelávaním v zahraničí matka syna so zdravotným znevýhodnením (1). O pozitívnych skúsenostiach so spoločným vzdelávaním detí s rôznorodými potrebami hovorí aj zástupkyňa riaditeľky jednej špeciálnej materskej školy, v ktorej v rámci experimentálneho overovania vzdelávajú aj deti bez diagnostikovaných špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. "Zdravé deti, ktoré idú od nás do bežných škôl, majú menšie predsudky, keď stretnú na školách alebo na ulici nejaké hendikepované dieťa. Pomáhajú si navzájom, čo je jedna z výhod. Aj rodičia sú maximálne spokojní, že tu mohli byť, a že sa im nezdá čudné, že ten chlapček napríklad nepočuje. Máme tu aj deti, ktoré sa vedia perfektne vcítiť, že pobúchajú dieťa, keď mu chcú niečo vysvetliť, že pozri sa na mňa, chcem ti niečo povedať." (1).

Individualizovaný prístup prospieva všetkým deťom
Ako poukazujú výsledky výskumov, zo zavedenia inkluzívneho vzdelávania neprofitujú len deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale môže byť prínosné aj pre ostatné deti. Každý žiak či žiačka sa totiž v priebehu vzdelávania môže dostať do situácie, kedy potrebuje, hoci možno dočasne, podporu vo vzdelávaní. Zároveň všetky deti môžu mať prospech z  individualizovaného prístupu a využívania špecifických stratégií výučby, ktoré tvoria podstatu inkluzívneho vzdelávania. Tú sa pokúsime objasniť v ďalšom článku.

Miroslava Hapalová, analytička projektu To dá rozum
Jozef Miškolci, analytik projektu To dá rozum
Katarína Vančíková, analytička projektu To dá rozum

Zdroje:
(1) To dá rozum (2017). Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenské školstva (nepublikovaný materiál).
(2) Logan, K.R., Malone, D.M. (1998). Comparing Instructional Contexts of Students with and without Severe Disabilities in General Education Classrooms. Exceptional Children, 64: 3,  343-358.
(3) Szumski, G., Smogorzewska, J.,  Karwowski, M. (2017). Academic achievement of students without special educational needs in inclusive classrooms: A meta-analysis. Educational Research Review, č. 21 (2017), 35-54.
(4) Wilkerson, K. L., Perzigian, A. B. T., Schurr, J. K. (2014). Promoting social skills in the inclusive classroom. New York : The Guilford Press, 2014.
(5) Koutská, M., Kundra, L., Kusá, O. (2014). Inkluzivní vzdelávání: pět najčastějších  mýtů. Moderní vyučování, 2014/11-12.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť.

Blogy

|