Denník N

Z okna Kiskovej kancelárie dovidieť na Južný Sudán

Južný Sudán
Južný Sudán

V nedeľu (23. októbra) som si podal ruku s mužom, ktorý mal o pol hodiny odletieť do Južného Sudánu. „85 % cudzincov odtiaľ odišlo,“ povedal ten, ktorý už raz zakúsil úder kalašnikovom do hlavy. To, že si podávam ruku s človekom, ktorý „ide v ústrety smrti“, som si plnšie uvedomil, keď som si opäť prečítal slová na pamätnej tabuli pri prezidentskom paláci.

Stálo tam: „Nemôžem opustiť ľudí v Sudáne, lebo ich milujem.“ Boli to slová lekárky Veroniky Ráckovej. Slová „vytesané do skaly“ hneď vedľa prezidentského paláca. V budove VŠZaSP sv. Alžbety absolvovala kurz tropickej medicíny. V Južnom Sudáne zomrela na následky strelných poranení. Pamätnú tabuľu jej odhaľovala jej rodná sestra MUDr. Pavla Rácková, rehoľná spolusestra Pia, arcibiskup Cyril Vasiľ a profesor Vladimír Krčméry v medzinárodný Deň boja proti chudobe 17. októbra 2016.

Lekárka a predstavená rehoľného spoločenstva si mohla vybrať pre svoju misijnú činnosť akékoľvek miesto na svete. Vybrala si (z ľudského pohľadu) najhoršie miesto na svete. Tak ako to pre rokmi urobila Matka Tereza. Nebola a nie je jedinou Slovenkou, jedinou cudzinkou, ktorá ostala v krajine, v ktorej zúrila vojna, nebezpečenstvo. Naivita? Nezmyselné presvedčenie?

Muž, ktorý sa vracal do Južného Sudánu dával odpoveď aj na túto otázku: „V lete tohto roku, keď opäť prepukla vojna, mnohí sa nás pýtali, či neodídeme. My, saleziánski misionári sme sa rozhodli ostať v krajine, neopustiť ľudí. Bolo to pre nás ťažké rozhodnutie, no ak nás Boh poslal na túto misiu, tak terajšia situácia si vyžaduje najviac našu prítomnosť,“ povedal. Ťažké rozhodnutie zotrvať a rovnako ťažké pre tých, ktorí sa rozhodli odíjsť, aby sa neskôr vrátili…

„Ak je pre mňa najdôležitejšia moja bezpečnosť a pri nebezpečenstve bežím preč, aby som sa zachránil, tak nemám právo nazývať sa kresťanom,“ silné slová a tak náročné pre nás, ktorým sa nechce opustiť svoje konformné zóny. Ktorým sa nechce čeliť čo i len malým veciam, ktoré sa pre nás môžu stať nebezpečnými – vyslovenie pravdy, prejavenie spolupatričnosti, solidarity…

Našťastie sú aj občania Slovenskej republiky, ktorí vykročili aj do Južného Sudánu. „Len na túto misiu už 7 – 8 rokov prichádzajú dobrovoľníci zo Slovenska, aj keď prichádzajú do podmienok, ktoré sú veľmi náročné (strava, podnebie, podmienky..),“ ďakoval kňaz. Hovoril koľko utečencov prichýlili v saleziánskom centre. Z miesta hier pre mladých sa stal priestor pre prijatie 5 000 utečencov. Je to len kvapka v mori. Milióny utečencov prichýlili okolité krajiny oveľa chudobnejšie ako tá naša.

Jeho kázeň skončila. Ja som pozoroval tohto černošského kňaza, ako sa sústredene modlí, dáva požehnanie malým deťom …a nakoniec som mu podal ruku. Vo vedomí, že si podávam ruku s mužom, ktorý „nemôže opustiť ľudí v Južnom Sudáne, lebo ich miluje“. S mužom rovnakého razenia ako sestra Terézia Rácková, ktorá nemohla opustiť ľudí, ktorým išla slúžiť.

A tak som premýšľal, či by z každého okna pracovne nebolo dobre mať výhľad na Južný Sudán. Ale aj nad tým, čo znamená byť pripraveným dať život za tých, ktorým slúžim. A čo znamená prichýliť v jednom saleziánskom centre 5000 ľudí, starať sa o nich…Dokázali by sme to?

A kým ja tu len premýšľam, ten kňaz je dávno v Južnom Sudáne. Žije realitu života, služby a modlitby. A čo je ešte obdivuhodnejšie, sľúbil, že sa bude modliť aj za nás…

Teraz najčítanejšie

Fero Neupauer

historik, učiteľ, publicista, Európan, človek na ceste... Pracovne sa venujem prednáškam na VŠZaSP sv. Alžbety o novodobých dejinách i na CZŠ sv. Františka z Assisi. Odborne, v rámci ÚPN, pracujem na téme kolektivizácia, Černobyľ 1986 a nesloboda, Sviečková manifestácia. Dobrovoľnícky práci v OZ Nenápadní hrdinovia (www.november89.eu), ktoré sa venuje témam pamäte prostredníctvom prednášok, didaktiky dejepisu, seminárov pre učiteľov, žiakov a eventom: prevoz fragmentu Berlínskeho múru na Slovensko, Múzeum zločinov a obetí komunizmu, návrh na udelenie Nobelovej ceny za literatúru pre bývalého pol. väzňa a spisovateľa Rudolfa Dobiáša a i.