Denník N

„Za Boha…“ aj keď konáme proti nemu

V dedine obklopení veriacimi, katolíkmi, si možno aj vy občas pripadáte ak návštevníci z iného sveta. Pobožné, kostolné typy vykonávajú petície proti 785 ľuďom, vyhnaných vojnou a hladom.

Nemusíme pritom hovoriť o žiadnych starenkách ani vyholených hlavách, ale o mladých, vyštudovaných mužoch a ženách, sediacich pravidelne na sv. omšiach, dokonca, čítajúcich Božie slovo.

Teraz si trochu zacitujme z toho slova, Bohom zjavených právd, najzákladnejšej knihy nami brániaceho kresťanského sveta:

Začneme príbehom, ktorý rozpráva Ježiš: „Istý muž sa uberal z Jeruzalema do Jericha. Cestou ho prepadli banditi, ukradli mu šaty aj peniaze, zbili ho a polomŕtveho ho nechali ležať pri ceste. Náhodou šiel tadiaľ kňaz, ale keď ho videl, zďaleka ho obišiel. Aj jeden chrámový sluha šiel okolo, ale ani ten mu neposkytol pomoc. Napokon šiel tade aj jeden z opovrhovaných Samaritánov. Keď videl zraneného, prišlo mu ho nesmierne ľúto. Zabudol na starú nenávisť medzi Židmi a Samaritánmi, pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom, obviazal mu ich, vysadil na svojho oslíka, zaviezol do hostinca a tam sa oňho staral. Na druhý deň dal hostinskému dva strieborniaky a poprosil ho: Postaraj sa oňho, a ak ťa to bude viac stáť, doplatím ti, keď sa budem vracať. „Čo myslíš,“ spýtal sa Ježiš, „ktorý z tých troch mužov sa zachoval ako blížny k tomu úbožiakovi, čo ho prepadli banditi?“ „Ten, čo mu pomohol,“ odpovedal učiteľ Zákona. Tak teraz choď a konaj podobne,“ povedal mu Ježiš.“

„Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Už z predchádzajúceho príbehu je zrejme jasné, že pod slovom „blížny“ sa nemysli človek rovnakej viery, národnosti, ale jednoducho človek, dokonca aj taký, s ktorým nemáme dobré vzťahy. Pokračujme ďalšou známou pasážou z Biblie:

„Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne… Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ …Potom povie aj tým, čo budú zľava: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma… Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.“

Netreba tvrdiť, že všetko, čo povedal premiér o prijatí týchto nešťastníkov, bolo úplne od veci. Isté je však to, že jeho profil kresťana (ktorý prešiel sv. krstom, sv. prijímaním, dokonca aj sv. birmovkou, ktorý by vo vzťahu ku katolíckej cirkvi obstál lepšie ako ktoréhokoľvek poslanca KDH) za príliš veľa nestojí a teda pán premiér má bližšie asi k svojej výpovedi v prihláške do KSČ. Taktiež, ak uvidíte typické, národniarske: „Za Boha a za národ!,“ vedzte, že národniari majú vlastného Boha i Mesiáša, rozhodne nie toho tradičného, kresťanského.

Teraz najčítanejšie