Za čisté cesty z eurofondov sme draho zaplatili

Kritici tvrdia, že eurofondy vnímame ako „peniaze zadarmo“ a preto nimi plytváme. Spôsob, akým Slovensko dotácie z Bruselu využíva na ochranu ovzdušia, im dáva v mnohom za pravdu. Vyplýva to z analýzy Aliancie Fair-play, ktorá skúmala, ako obce z európskych peňazí nakupovali techniku na čistenie ciest. Našla predražené zametače, nepoužívané stroje stojace v garáži aj mesto, ktoré dostalo päť áut za milión eur, aby čistilo – 11km ciest.

Autá sme nakúpili draho, Česi ich získali takmer o polovicu lacnejšie

Web Ministerstva životného prostredia dáva Žiar nad Hronom za vzor pre ostatné eurofondové projekty. Ministerstvo mestu v roku 2011 zaplatilo päť čistiacich áut, medzi nimi aj zametač ciest za vyše 230 tisíc eur. „Využite možnosť zmeniť našu budúcnosť,” lákajú úradníci. Tak ako Žiar.

Keby si ministerstvo prelistovalo staršie eurofondové projekty, zistilo by, že budúcnosť sa dá meniť aj lacnejšie. Galante dalo na ten istý model zametača v roku 2009 o 70 tisíc eur menej. Český Beroun či Kladno nakúpili zametače z eurofondov ešte výhodnejšie. V porovnaní so Žiarom ušetrili až 100 000 eur.

Za hospodárnosť je zodpovedný ten, kto žiada peniaze, myslí si Peter Kárpáty. Kárpáty je profesionálny projektový konzultant. Z vlastných skúseností vie, že žiadateľa dotácie kontroluje v rôznych fázach projektu aj riadiaci orgán, ktorý mu peniaze poskytol. „Pamätám si aj prípady, kedy manažéri z ministerstiev veľmi detailne overovali jednotkové ceny obstarávaných tovarov,“ hovorí.

Ministerstvo životného prostredia predražený zametač nevidí. Plytvanie overovalo tak, že skontrolovalo priebeh súťaže. Odvoláva sa na pravidlá, ktorými sa muselo riadiť. Keďže Žiar obstarával podľa zákona, „výsledkom bola vygenerovaná cena, ktorá zodpovedala cene bežnej dostupnej na trhu v danom čase a v mieste“, tvrdia úradníci.

Prípadov ako Žiar nad Hronom je mnoho. Čistiace autá si z eurofondov kúpilo 35 obcí. Potrebovali malé či veľké zametače ciest, polievacie autá či cisterny na čistenie pod vysokým tlakom. Aliancia Fair-play zistila drahé nákupy najmenej pri jedenástich obciach. Nenašla žiadne rozdiely, ktoré by odôvodňovali tretinový alebo až dvojnásobný rozdiel v zaplatených cenách za autá. Keby slovenské obce nakupovali ako tie české, ušetrili by spolu viac ako milión eur. A dostali by tie isté alebo veľmi podobné stroje.

Pridrahých áut, ktoré zametajú obecné cesty, môže byť pritom ešte viac. Porovnávali sme iba dva modely zametačov, ktoré si kúpili tak Slováci ako aj Česi. Pri mnohých ďalších modeloch sme ceny porovnať nevedeli.

Obce nakupujú, aj keď to nie je ekonomické – majú peniaze „zadarmo“

Drahé autá sú jedným problémom. Ďalším sú nezmyselné nákupy, za ktoré by súkromník len ťažko vyhodil peniaze. Strážske, mestečko so 4600 obyvateľmi, si pýtalo vyše milióna eur na päť čistiacich áut, ktorými by podľa žiadosti čistilo – 11km ciest. Priveľa áut na také malé mesto? Ministerstvo v tom problém nevidelo, projekt odkleplo a Strážske dostalo päť áut.

Rezort to vysvetľuje extra znečisteným ovzduším. Úradníci tvrdia, že autami sa majú čistiť aj parkoviská či námestia. Odvoláva sa na štúdiu uskutočniteľnosti, podľa ktorej je Strážske spolu s Humenným a Vranovom nad Topľou označované ako „tzv. Trojuholník smrti.“ Humennému však na 55 km ciest stačili 3 autá. Vranovu ministerstvo schválilo 4 stroje na 60 km ciest.

Autá si z eurofondov kúpili aj Oslany, Bystričany a Lehota pod Vtáčnikom. Hoci obce ležia vedľa seba a žiadna nespravuje viac ako 16 km ciest, každá z nich dostala vyše 300 000 eur na vlastný voz.

„Kúpa čistiaceho vozidla bola jednoznačne pre obec výhodná, keďže sme z celkovej sumy 400-tisíc eur zaplatili z nášho rozpočtu len 19-tisíc eur,” argumentoval starosta Oslán František Szalay v roku 2013 pre SME. Obec dostala takmer zadarmo majetok, na ktorý by sama nikdy nenasporila. Nad tým, či je nákup primeraný, rozmýšľať nemusí. „Takto bola nastavená výzva, na ktorú sme zareagovali,” vysvetľoval vtedy starosta. Projekty schvaľoval a platil štát, obec vraj využila len to, čo mohla.

Nakúpené autá stáli v garáži

Niektoré autá pritom obce vôbec nepotrebovali. Aliancia Fair-play v minulosti náhodne oslovila trinásť z nich a pýtala sa, ako nakúpenú techniku využívajú.

Nemšová si na jeseň 2011 kúpila dve, jedno však rok a pol nechala stáť v garáži. Mesto tvrdí, že od leta 2012 muselo škrtiť výdavky, pretože dostalo pokutu za spackané verejné obstarávanie. Po našej otázke už na aute šetriť neplánovalo. Uviedlo, že vozidlo začne používať.

Áut, ktoré viac stáli v garáži, ako zametali cesty, je viacero. Niektoré za rok a pol od dodania najazdili v priemere 10 km za mesiac. Obce za nich platili ročné poistky a ulice čistili inými strojmi, prípadne ich striedali. „Vozidlá sú používané v súlade s projektom a merateľnými ukazovateľmi projektu,“ hovorí Nemšová. Kým ukazovatele sedia, skutočné využitie áut štát nezaujíma.

Pomoc zvonku je pridrahá

Ak by štát a obce chceli, vedeli by veľa ušetriť aj na riadení eurofondových projektov. Riadenie obnáša písanie monitorovacích správ či žiadostí o platbu. Mnohé obce sú na to prikrátke, nemajú know-how alebo dostatok ľudí. Najímajú si preto pomoc zvonku, ktorú im po schválení prepláca štát. Ten určí stropy, ktoré obce nemôžu prekročiť, inak im ich nepreplatí – a ktoré často závisia od hodnoty projektu.

Takto nastavená pomoc vytvorila prostredie, v ktorom mnohé poradenské firmy zarobia na jedinom projekte sumy, o akých sa bežnému človeku ani nesníva. Žiar nad Hronom zaplatil za externý manažment svojich čistiacich áut 51 tisíc eur.

Keby za tie peniaze platil vlastného človeka a dával mu priemerný plat 887 eur, mal by postarané o administrovanie projektov na štyri roky – 8 hodín denne, každý pracovný deň.

Senicu stál projektový manažment 29 tisíc eur, Ružomberok 33 tisíc eur. Košický kraj nechal manažovať trikrát drahší projekt ako Senica s Ružomberkom dokopy – za štyrikrát nižšiu sumu.

Primeraná odmena za manažovanie sa pohybuje v tisícoch – nie v desaťtisícoch eur, povedal pre Plus 7 dní Ján Rudolf, ktorý čerpanie eurofondov sleduje dlhodobo. „Externý manažment nie je jadrová fyzika. Mnohé samosprávy to zabezpečujú vo vlastnej réžii. Pokojne to môže robiť dobre zaučený stredoškolsky vzdelaný zamestnanec mestského úradu s platom päťsto eur,“ uviedol.

Príčiny plytvania

Európska únia Slovensku poslala vyše 40 miliónov eur na čistenie ciest. Keby štát dotoval a niektoré obce nakupovali rozumnejšie, ľudí dýchajúcich čistejší vzduch mohlo byť za tie isté peniaze oveľa viac. Dôvodov, prečo sa to nestalo, je niekoľko.

Chýba reálna súťaž

Na pridrahé nákupy existuje jednoduchý recept: súťaž. Čím viac firiem sa bije o získanie zákazky, tým viac tlačia dole výslednú cenu. Pri štyridsiatich obciach a krajoch, ktoré nakupovali čistiace autá, slabú súťaž cítiť. V 27-mich prípadoch si obce a kraje vyberali iba z dvoch ponúk. V jedenástich prípadoch nemali na výber vôbec – vyhral jediný záujemca, ktorý ponúkol autá. Dodávateľov čistiacej techniky je pritom preukázateľne viac. Len firiem, ktoré vyhrali aspoň jeden z tendrov, je deväť.

Pochybne v niektorých prípadoch vyzerá aj výber externého manažmentu. Viaceré obce súťažou o najvýhodnejší manažment ušetrili oproti projektovému stropu iba pár desiatok eur. Medzi niektorými sa opakujú mená firiem, ktoré oslovili – mnohé z nich sú navzájom prepojené.

Štrbe projekt manažovali známi poradcovia zo STAR EU a.s.. Oslovená trojica firiem figuruje v schéme, na ktorú upozornil Konzervatívny inštitút. Šanca, že by obce v štandardnom trhovom prostredí oslovovali opakovane tých istých poradcov, je pritom mizivá.

Štát má čo najviac a najrýchlejšie míňať – a zároveň byť dobrý hospodár

Absurdné nákupy by mali prekážať štátu. Každé euro na čistiace auto museli schváliť úradníci na Ministerstve životného prostredia. Tí sa môžu niekedy cítiť zahnaní do úzkych. Na jednej strane musia byť dobrí hospodári a dbať na to, aby peniaze míňali zmysluplne. Na druhej strane sú pod tlakom, aby peniaze vôbec míňali.

Slovensko je totiž v čerpaní eurofondov na chvoste únie. Obrazne povedané má plné vreci peňazí a problém ich minúť. Ku koncu roka 2014, kedy mal byť koniec programového obdobia, sme vyčerpali iba 63 percent z európskeho koša. Každé neminuté euro je postrachom pre politikov, ktorí musia vysvetľovať svojim voličom, prečo peniaze vracajú do Bruselu.

Prísne vzaté: keby si susediace obce mohli požičiavať jedno auto a nekúpili namiesto neho každá vlastné, štát by z európskeho balíka míňal ešte menej, než potrebuje.

Akú motiváciu má štát, aby tlačil na efektívne využitie eurofondov, keď sám zúfalo bojuje o to, aby ich vôbec vyčerpal? Audity Európskej komisie ukazujú, že kontrola je bezzubá. „Európska komisia sa nemôže spoliehať na výsledky práce slovenských kontrolórov,” napísali bruselskí úradníci v správe z minulého roka.

Pomôcť môže verejná kontrola a štátne dáta

Slovenská prax im dáva za pravdu. Dôležité eurofondové kauzy v tejto krajine odhaľujú novinári či analytici – nie ministerskí kontrolóri alebo polícia. Aj preto by mal štát odbúrať prekážky, ktoré sťažujú verejnú kontrolu.

Jednou z najväčších bariér je dostupnosť informácií. Na odhalenie káuz akými je STAR EU či nevýhodné nákupy čistiacich áut je potrebné pracne poslať desiatky žiadostí o informácie. Mnohé údaje pritom štát má v tzv. ITMS systéme, kam ich posiela každý, kto žiada o peniaze. Neexistuje dobrý dôvod, aby ich nemohla vidieť verejnosť.

Nástroje, ktoré prinášajú viac transparentnosti a uľahčujú verejnú kontrolu, oceňuje aj Karpaty. Pri štáte mu chýba väčšia stabilita ministerských projektových manažérov. Žiadateľom by podľa neho pomohla väčšia „zodpovednosť a transparentnosť, s akou pristupujú k príprave projektu a obstarávaniu.“

Ministerstvo životného prostredia v novom programovacom období sľubuje tzv. benchmarking. Chce vopred nastaviť primerané cenové latky, ktoré bude ťažké prekročiť. Kto sa o to v projekte pokúsi, bude to musieť odôvodniť. „V prípade, že je zdôvodnenie nedostatočné, je žiadosť vylúčená z ďalšieho posudzovania,“ vysvetľuje ministerstvo.

Po viacerých eurofondových kauzách sú na ťahu politici. Inak ostane Slovensko krajinou, v ktorej sa napriek miliónom investovaným do čistého vzduchu ľuďom nebude ľahko dýchať.

 

Pavol Lacko, Aliancia Fair-play

Prehľad projektov, dôkazy, ceny a zmluvy sú na stiahnutie tu.

 

Ak chcete Alianciu Fair-play finančne podporiť, aby sme sa podobným témam mohli venovať intenzívnejšie, môžete to urobiť veľmi jednoducho. Ďakujeme.

Ďakujeme všetkým individuálnym darcom, ktorí nás podporili priamo tu, cez portál Dobrá krajina alebo cez 2 % z daní. Tento blog vznikol aj vďaka podpore Open Society Foundations, Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho kráľovstva, veľvyslanectva USA na Slovensku a Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis.