Denník N

Za kotúľajúcu sa sviecu

Chceme brať dych

*

Poryv vetra,
náš šum obmýva
v najmenších diaľkach.

Bzučí leto.
Nič zatiaľ nezovšedlo.
Nevinnosť srieňou

aj v tom aj v tom texte
tak láska na otočke
prstom po prste

značí pigment.
Moc do neznáma
zosilnie bezmocne.

*

Pohládzam očami nebo.
Veci sa smejú ako my.

Z veršov robíme lepšie
v tejto chvíli.

Skúšame zázrak,
ako má všetko chutiť.

Po ňom
môže byť len viac

*

Je v nás,
čo dali na tanier
medzi ornamenty.

Málokedy
dvíhame hlavu
pre také.

Naplno
zaznievať o stenu
ako zeleň

je bremeno,
kedy nečakáš,
kam vedie.

*

Niekedy
zadúša z vôní.

Spoznávaš
svoje vlastné farby.

Veríš
v ťahu a vášeň

schádza
do priazne hypotézy.

*

Striedame pravdu a smer.
Je z toho manéver,
ktorý nás vydáva za hmlu.

Za kotúľajúcu sa sviecu
chceme brať dych.
Za čo by neplatili všetci.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.