Za kotúľajúcu sa sviecu
Chceme brať dych
*
Poryv vetra,
náš šum obmýva
v najmenších diaľkach.
Bzučí leto.
Nič zatiaľ nezovšedlo.
Nevinnosť srieňou
aj v tom aj v tom texte
tak láska na otočke
prstom po prste
značí pigment.
Moc do neznáma
zosilnie bezmocne.
*
Pohládzam očami nebo.
Veci sa smejú ako my.
Z veršov robíme lepšie
v tejto chvíli.
Skúšame zázrak,
ako má všetko chutiť.
Po ňom
môže byť len viac
*
Je v nás,
čo dali na tanier
medzi ornamenty.
Málokedy
dvíhame hlavu
pre také.
Naplno
zaznievať o stenu
ako zeleň
je bremeno,
kedy nečakáš,
kam vedie.
*
Niekedy
zadúša z vôní.
Spoznávaš
svoje vlastné farby.
Veríš
v ťahu a vášeň
schádza
do priazne hypotézy.
*
Striedame pravdu a smer.
Je z toho manéver,
ktorý nás vydáva za hmlu.
Za kotúľajúcu sa sviecu
chceme brať dych.
Za čo by neplatili všetci.
*