Blog
utorok

Za škandál s eurofondmi môžu všetci. A zároveň vraj nikto

Témy týždňa 18. 9. 2017 – 24. 9. 2017 | Slovensko asi príde o milióny na vedu • Učiace sa Slovensko má byť hotové koncom septembra • Plošné testovanie piatakov pokračuje a s ním aj jeho kritika

Zdroj fotografie: FB Corina Cretu | Ministerka Martina Lubyová sa stretla v Bruseli s eurokomisárkou Corinou Crețuovou

Výrok týždňa

„Možno by pomohlo začať učiť v školách aj o politike a o zaobchádzaní s internetom. Dostávame sa do momentu, keď sa 17-ročný študent musí stavať do role, v ktorej svojich rovesníkov o týchto veciach informuje, pretože pedagógovia sa k nim vôbec nevyjadrujú. Výsledkom toho je asi aj vysoký počet prvovoličov, ktorí by radi volili (...) Ľudovú stranu Naše Slovensko.“

Ján Vojtaššák
stredoškolský študent
blogu Denníka N | 21. 9. 2017

 

Výber z udalostí

• Na začiatku uplynulého týždňa Progresívne Slovensko predstavilo svoju víziu a zorganizovalo ideovú konferenciu, ktorá sa venovala aj problematike vzdelávania, vedy a výskumu. Podľa progresívcov verejné politiky, ktoré potrebujeme, sú iné než tie, ktoré ešte donedávna fungovali. Ústredným motívom musí byť rozvoj ľudského kapitálu. Predpokladom toho je „hĺbková reforma vzdelávania – od postavenia učiteľov, cez systém riadenia, po samotný obsah výuky,“ konštatuje sa v dokumente.

V paneli o vzdelávaní, vede a výskume diskutovali generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra Európskej komisie Vladimír Šucha, riaditeľ neziskovej organizácie Indícia a zriaďovateľ školy Felix Peter Halák a riaditeľka gymnázia Adriana Vančová. Za Nové školstvo pozvanie prijal Peter Dráľ, ktorého úvodný vstup k riadeniu a financovaniu školstva si môžete pozrieť tu.

 

• Ministerstvo školstva zrušilo výzvu na projekty určené na dlhodobý strategický výskum a vývoj. „Nové znenie výzvy bude reflektovať celospoločenskú požiadavku na prísnejšie kritériá na kvalitu predkladaných projektov a potrebu väčšej otvorenosti a transparentnosti používaných postupov, od procesu prípravy a vyhlásenia výzvy až po hodnotenie a výber najlepších projektov,“ povedala ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS), ktorej predchodcu Petra Plavčana (nom. SNS) škandál okolo eurofondov stál funkciu. Nová výzva má byť vyhlásená „v čo najkratšom čase.“

Po stretnutí s eurokomisárkou pre regionálnu politiku Corinou Crețuovou ministerka Lubyová vyhlásila, že nikto nemá záujem na tom, aby sa Slovensku krátili prostriedky z EÚ. Ministerka ubezpečila Európsku komisiu (EK), že proces nastavovania kritérií pre čerpanie eurofondov bude čo najtransparentnejší a komisii predstavila akčný plán. Ak sa ho podarí realizovať do konca roka, začiatkom roka 2018 by mohol rezort vyhlásiť nové výzvy na čerpanie eurofondov.

• Po návrate z Bruselu Lubyová zhodnotila svoju cestu ako úspešnú a skonštatovala, že EK nám za čerpanie eurofondov síce neudelí trest, ale kvôli neefektívnemu čerpaniu nám hrozí strata 32 miliónov eur. Za tú sú podľa ministerky zodpovední všetci, a zároveň nikto.

„Ak by som mala vyvodiť personálnu zodpovednosť, asi by som musela prepustiť celú republiku spolu s Komisiou,“ odpovedala ministerka na otázku, či vyvodí za problémové výzvy zodpovednosť voči konkrétnym ľuďom. Najväčšiu zodpovednosť podľa nej nesie Výskumná agentúra, no „zosobniť tú zodpovednosť nie je možné, lebo je to výsledok nás všetkých ako Slovenskej republiky,“ zhodnotila ľudský kapitál na Slovensku nová ministerka.

Riadením agentúry bol po odvolaní Rastislava Belianskeho bývalým ministrom Plavčanom dočasne poverený Stanislav Sipko.

Poslanec a SNS Jaroslav Paška cez víkend v relácii Sobotné dialógy hovoril aj o tom, že ak sa nájdu pochybenia v kauze eurofondov, vinníci majú byť potrestaní. To, že nestačí pomenovať riziko straty 32 miliónov, ale je potrebné priniesť riešenia a vyvodiť zodpovednosť, konštatovala v reakcii na ministerku poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO).

• Vlastný nápad na záchranu časti zo 600 miliónov eur na vedu a výskum opísal vicepremiér a exminister školstva Peter Pellegrini (Smer-SD). Navrhoval, aby sa peniaze presunuli do Európskej investičnej banky, odkiaľ by boli čerpané vo forme pôžičiek. Uchádzačom sa nápad nepozdával pre obavy, že podmienky dané bankou by mohli diskvalifikovať väčšinu slovenských firiem a univerzít.

O svojej skúsenosti s uchádzaním sa o európske prostriedky na vedu, ale aj o národné granty na Slovensku hovoril pre Denník N biochemik a imunológ Vladimír Leksa, ktorý dlhé roky pôsobil v zahraničí. Pri podávaní žiadosti o výskumný grant nedostal pomoc od slovenskej agentúry, ale od agentúry v Rakúsku. „U nás mám pocit, že sa nám skôr kladú prekážky, namiesto toho, aby nám pomohli. Cítim sa tu často ako v počítačovej hre, ktorú hrá môj syn, že na každom rohu čaká nástraha, ktorá vás môže zničiť, a vy ani neviete prečo,“ skonštatoval Leksa.

Sporná výzva a „umieranie slovenskej vedy“ sa stali jednou z tém pondelkového protikorupčného pochodu, o ktorého príprave v uplynulom týždni informovali organizujúci študenti. Podporu pochodu vyjadrili aj vedci a učitelia. K účasti vyzvala aj Iniciatíva slovenských učiteľov.

• S odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku minulý týždeň prvý raz rokovala nová ministerka školstva. Témami boli platy učiteľov, nepedagogických pracovníkov a vedeckých pracovníkov, adaptačné vzdelávanie začínajúcich učiteľov a Národný plán rozvoja výchovy a vzdelávania – Učiace sa Slovensko.

Podľa člena autorského tímu Emila Višňovského bude dokument so zapracovanými pripomienkami predstavený koncom septembra. „Práca, ktorá sa už vykonala v rámci prípravy dokumentu Učiace sa Slovensko, sa môže stať základom takéhoto národného programu, ktorého funkcia by mala byť predovšetkým exekutívna a realizačná,“ píše Višňovský.

• Okrem financií z eurofondov a na platy učiteľov musela ministerka riešiť aj financie na testovanie piatakov. Kým po svojom nástupe do funkcie Lubyová hovorila o dvoch možných scenároch – lacnejšom výberovom alebo drahšom plošnom testovaní, v strede týždňa oznámila, že 160-tisíc na plošné testovanie našla a to sa uskutoční 22. novembra.

„Keď v rámci testov PISA Slovensko klesá stále hlbšie a hlbšie, my potrebujeme mať takýto nástroj pravidelne celoplošne, aby sme vedeli diagnostikovať, v čom sú naše problémy, a aby sme vedeli urobiť nejakú nápravu,“ skonštatovala ministerka. Lubyová zároveň neuviedla, akú diagnostiku a nápravu plošné testovania priniesli v minulosti, keď boli výsledky žiakov taktiež nepriaznivé.

• Opozičná poslankyňa Zuzana Zimenová (nez.) v reakcii na slová ministerky uviedla, že problém s financovaním testovania bol iba zástupný a zbytočne odvádzal pozornosť od toho, čo treba vo vzdelávaní urgentne riešiť – pomôcť, aby sa výsledky zlepšovali. Testovanie podľa nej neplní účel, ktorý sa mu pripisuje, pretože „nezisťuje skutočnú úroveň vedomostí žiakov, ale ich iba triedi na nadpriemerných, priemerných a podpriemerných.“

O tom, ako plošné testovanie vnímajú niektorí učitelia, rodičia i žiaci, písala v blogu pedagogička Věra Tepličková, ktorá pochybuje, že by výsledky vypovedali o kvalite školy. Kritická diskusia o meraní kvality vo vzdelávaní prostredníctvom testovania sa po zverejnení aktualizovaných rebríčkov škôl Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) presunula na sociálne siete.

• Prezident Andrej Kiska zopakoval svoje vyhlásenie, že tretinu vysokých škôl treba na Slovensku zrušiť a následne finančne podporovať iba tie najlepšie, aby sa v nich budovali špičkové výskumné centrá.

Analýzu porovnávajúcu rozdiely v štruktúre, financovaní a výsledkoch vysokoškolského vzdelávania medzi Slovenskom a krajinami OECD zverejnil INEKO. Využil v nej dostupné informácie o uplatnení absolventov na trhu práce a zistenia autori zhrnuli aj v blogu.

• Na septembrovej schôdzi parlamentu tradične neuspeli opozičné návrhy týkajúce sa školstva. Poslanci OĽaNO presadzovali stanovenie vekového limitu pre učiteľov a zvýšenie ich právnej ochrany (tutu). Poslanci SaS predkladali návrh o experimentálnom overovaní , ktorý mal postaviť alternatívne vzdelávacie programy na úroveň štátnych vzdelávacích programov (tu) a  poslanec Oto Žarnay (nez.) sa usiloval o zjednotenie výpočtu hodín náhradného voľna učiteľov (tu).

Podporu plénum vyjadrilo dvom vládnym návrhom – o verejnej výskumnej inštitúcii a o spresnení uznávania dokladov o vzdelaní, ktorým sa zavedú nové skúšobné komisie.

 

Všimli sme si

• Spolu 260 univerzít, vysokých škôl, fakúlt a iných vzdelávacích inštitúcií predstaví možnosti pomaturitného vzdelávania počas veľtrhu Gaudeamus Nitra 2017, ktorý prebehne na výstavisku Agrokomplex v dňoch 27. a 28. septembra. Pedagógovia a výchovní poradcovia môžu využiť voľné a študenti zľavnené vstupenky po registrácii tu.

• O deň na to, 29. septembra, sa uskutoční už 11. ročník festivalu vedy Európska Noc výskumníkov 2017. Mottom festivalu je „Made by Science – Vytvorené vedou“ a jeho cieľom je „odhaliť vedu našej každodennej rutiny.“ Rôzne podujatia sa uskutočnia v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach, Poprade, Leviciach i v Medzeve.

• Čo slovenskému školstvu priniesli bývalí ministri a čo môže priniesť nová šéfka rezortu, bolo nosnou témou satirického Ťažkého týždňa s Jánom Gorduličom. Celé video o „tragédii menom slovenské školstvo“ si môžete pozrieť tu.

 

Pripravujeme

• Nové školstvo Vás pozýva na verejnú prednášku nemeckého experta na inkluzívne vzdelávanie a bývalého riaditeľa Waldhofschule – Eine Schule für alle Wilfrieda W. Steinerta. Prednáška sa uskutoční v stredu 11. októbra v Bratislave. Zahraničný hosť na nej predstaví príbeh školy, na ktorej úspešne funguje spoločné vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami. Viac informácií o prednáške, vrátane prihlasovacieho formulára, nájdete tu.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom