BLOG
Jozef Sliacky
Jozef Sliacky
995

Zabehol dva maratóny a stal sa olympijským víťazom

Pred 145 rokmi, 12. januára 1873, sa narodil Spyridon Luis. Na prvé olympijského hry v rodnom Grécku v roku 1896 sa síce nekvalifikoval, ale nakoniec na nich predsa štartoval a zvíťazil.

Pochádzal z mestečka Marousi neďaleko Atén. Priniesol do rodiny šťastie, keďže po štyroch dcérach sa rodičia mohli tešiť zo syna. Už od detstva musel pomáhať otcovi, ktorý – aby uživil rodinu – si okrem obrábania skromných políčok privyrábal vozením vody do Atén. Nečudo, že na školu nemal veľa času. Okrem iného robil aj poslíčka a vtedy si ho všimol major s ťažko vysloviteľným menom Papadiamantopoulos. Ako vojaka ho vzal do svojho útvaru a umožnil mu atletický tréning. V kvalifikačnom behu ho síce sklamal, keď z 19 účastníkov skončil tretí od konca. Napriek tomu major ako člen organizačného výboru 1. olympijských hier nestratil k Luisovi dôveru a zariadil, aby sa mohol postaviť na štart maratónskeho behu.

Jeho deň D prišiel 10. apríla 1896, keď pri dedine Marathón odštartovali jednu z najnáročnejších atletických disciplín. Celkom bolo na štarte 17 vytrvalcov z piatich krajín, z nich až 13 reprezentovalo usporiadateľskú krajinu Grécko. Niektorí z nich mali už medaily z kratších behov, ale za najväčšieho favorita považovali Austrálčana Edwina Flacka, víťaza v behu na 800 i 1 500 m. Štartérom nebol nik iný ako spomínaný major Papadiamantopoulos. Vyše 40 km dlhá trať viedla prašnými cestami a najväčší adepti na víťazstvo sa usadili od začiatku na čele. Spyridon Luis sa nenechal strhnúť vysokým tempom, postupne sa však prepracovával dopredu a údajne si dovolil aj doping – pohár vína v krčmičke pri ceste. Favoriti jeden po druhom odpadávali a na 37. kilometri už kraľoval Spyridon Luis, ktorého sa snažil dobehnúť jeho krajan Charilaos Vasilakos. Za nadšenia 60 000 divákov dobehol na štadión ako prvý Luis, na ktorého v bráne borcov čakali princ Konstantin a jeho brat Juraj a spolu s Luisom zabehli posledné metre po atletickej dráhe.  Čas víťaza 2:58:50 by dnes síce nestačil na popredné umiestnenie, no v tom čase a v tých podmienkach bol pozoruhodný a predovšetkým víťazný. Tak sa Spyridon Luis navždy zapísal do športovej, atletickej a olympijskej histórie.

V cieli oslavovalo jeho víťazstvo okolo 60 000 divákov.

Samozrejme, že sa stal národným hrdinom. Dostal množstvo cien, medzi ktorými boli hodinky, ale aj doživotné bezplatná služba u holiča. Jeden zo sponzorov olympiády, bankár Averof, mu dokonca ponúkol milión drachiem a dcéru za ženu. Túto cenu však musel odmietnuť. Doma naňho čakala manželka a dve deti.

Luis počas svojho života zabehol len dva maratóny – kvalifikačný a olympijský. Do konca života dostával skromnú rentu, no prišli naňho aj ťažké chvíle, keď ho v roku 1925 obvinili z falšovania úradných dokumentov a vyše roka sa díval na svet spoza mreží. Žil utiahnuto vo svojom rodnom mestečku a na verejnosti sa naposledy objavil v roku 1936 na olympiáde v Berlíne ako vlajkonosič gréckej výpravy. Zomrel 26. marca 1940. Jeho hrob zdobí mramorový náhrobok s piatimi olympijskými kruhmi. Nuž a Gréci si na podobný úspech museli počkať takmer celé storočie. Až v roku 1992 sa stal nečakaným olympijským víťazom v behu na 100 m cez prekážky Paraskevi Patoulidou.

Na berlínskej olympiáde v roku 1936 ho pozdravil sám führer.

Spyridon Luis na dvojeurovej minci

Foto: Wikipedia a WorldPress.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.

Blogy

|