Denník N

Zabudnime na obchvat, postavme v Bratislave metro

Diaľničný obchvat Bratislavy nevyrieši problém s kolónami.

O pripravovanom diaľničnom obchvate Bratislavy D4 a R7 sa väčšinou hovorí len v rovine ekonomickej. Bude alebo nebude výstavba formou PPP projektu predražená? Podstatná je ale úplne iná otázka: Naozaj pomôže diaľničný obchvat vyriešiť problém kolabujúcej dopravy? Obávam sa, že nie. Väčšina dopravy totiž nie je tranzitná, ale cieľová.

Poďme postupne. V januári tohto roku vláda SR schválila Návrh projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP): realizácia úsekov diaľnice D4 Jarovce-Rača a rýchlostnej cesty R7 Bratislava Prievoz-Holice. Harmonogram predpokladá podpis zmluvy s koncesionárom v novembri 2015 a finančné uzatvorenie vo februári 2016. Koncesionár by mal naprojektovať, postaviť, financovať a 30 rokov prevádzkovať spolu vyše 59 kilometrov úsekov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Predpokladaná výška stavebných nákladov sa odhaduje na úrovni 1,2 miliardy eur. Spolu s úrokmi a platbami za tzv. dostupnosť ciest to má Slovensko v rokoch 2019 až 2048 stáť vyše štyri miliardy eur.

Plán postaviť v meste nové kapacitné štvorprúdovky vyzerá na prvý pohľad ako rozumný. Veď to vidíme predsa každý deň na vlastné oči – nekonečné kolóny áut, kopec strateného času, exhaláty, skrátka kolaps. Bratislava určite potrebuje kvalitné cesty a aj mimoúrovňové križovatky. Ak ale uľahčíme autám dostať sa do mesta rýchlejšie, problém nezmizne, práve naopak, centrum sa ešte viac zapchá.

Pozrime sa nasledovný obrázok. Pochádza z čerstvého Územného generelu dopravu Bratislavy a ukazuje tzv. Volume-to-Capacity Ratio, inak povedané počet vozidiel za jednotku času vydelený kapacitou cesty. Písmeno A (zelená farba) znamená voľný tok áut, písmeno F (červená farba) extrémne upchatú cestnú komunikáciu. Aj vy ste tam zbadali priveľa červenej?

Kapacita_ciest_v_Bratislave

Medzi najviac vyťaženými komunikáciami nájdeme príjazdové cesty ako D1 od Zlatých Pieskov po Prístavný most, Vrakunská cesta, ulica Svornosti z Dunajskej Lužnej, Slovnaftská, Račianska či Rožňavská, ale aj vnútromestské komunikácie ako Pražská, Šancová a Staromestská. Ulíc, na ktorých neevidujeme zápchy je naproti tomu úplné minimum (zelenou farbou).

Podľa meraní intenzity dopravy len 17 percent áut prechádza cez Bratislavu. Približne deväť percent smeruje do Maďarska (diaľnica D2) a Rakúska (D4) a zvyšných osem percent do Čiech (D2). Netreba mať vysokoškolský diplom z matematickej analýzy alebo lineárnej algebry, aby sme vypočítali, že nový obchvat odkloní len 9 (slovom deväť) percent tranzitnej dopravy.

O tom, prečo v Bratislave kolabuje doprava, som písal v jednom z mojich predchádzajúcich blogov. Ak sa hlavnému mestu ponúka investícia do dopravnej infraštruktúry vo výške 4 miliardy eur, stálo by za to sa zamyslieť, čo by mestu pomohlo naozaj. Nový územný generel dopravy Bratislavy zadefinoval nové strategické ciele. Diaľničný obchvat medzi nimi nenájdeme. Hlavným cieľom je do roku 2040 zvýšiť podiel verejnej a nemotorovej dopravy a naopak, znížiť podiel áut o 20%. K tomu určite nepomôže vybudovať viac ciest.

Za štyri miliardy eur by sme mohli mať nové a kompletne zmodernizované existujúce električkové trate, nový most cez Dunaj, záchytné parkoviská na okraji mesta, segregované cyklotrasy krížom-krážom po celom meste, nové komfortné (klimatizované!) vozidlá verejnej dopravy vrátane elektrobusov, funkčný bikesharing a carsharing, nové prestupné terminály medzi železničnou a mestskou dopravou a dokonca aj železničnú trať na letisko. A ešte stále by nám ostalo približne 2,5 miliardy eur na bratislavské metro. Aj keď si osobne myslím, že keby sa zrealizovali všetky horeuvedené opatrenia, zistili by sme, že metro ani nepotrebujeme. Ľubľana, Krakow, Brno alebo Talin sú príkladom toho, že to ide aj bez metra. O tom ale inokedy.

bratislava_metro
Takéto metro malo premávať v Bratislave
bratislava_metro_vo_vystavbe
Rozostavaná stanica metra v Petržalke


Teraz najčítanejšie