Denník N

Zabudnite na SlovaKIA, máme lietajúce auto!

Slovenské lietajúce auto. Foto - Aeromobil
Slovenské lietajúce auto. Foto – Aeromobil

AeroMobil je na Slovensku jedinečný a nevídaný projekt. Ide o skĺbenie najnovších technológií, vedy, výskumu a marketingovo nesmierne silnej vízie ako z dielne science fiction. Futuristický sen, že sa ráno zobudím, dám si raňajky, vyparkujem auto z garáže a potom si na ňom odletím (!) do práce, možno nie je až tak ďaleko. Žiadne zápchy, dopravné obmedzenia, skrátka pocit slobody. Doteraz bol tento sen skutočný len na filmovom plátne, v príbehoch, ktorých dej sa odohráva najskôr v roku 2050. Vďaka skupinke nadaných, vytrvalých a novátorských Slovákov na čele s Jurajom Vaculíkom a Štefanom Kleinom sa však futuristická vízia pretavuje do reálneho života, a to už dnes, a na Slovensku.

The AeroMobil 3.0 was designed by AeroMobil company co-founders Stefan Klein and Juraj Vaculik

V AeroMobile, slovenskom lietajúcom aute, je skrytý silný potenciál.  Nielen pre jeho tvorcov, ktorí si zaslúžia svetové uznanie za prekonanie technických prekážok a posúvanie hraníc poznania. Koncept AeroMobilu,  ak sa stane realitou, bude slúžiť celému Slovensku k jeho cti a chvále. Marketingovo povedané, toto lietajúce čudo môže závratne zvýšiť hodnotu značky Made in Slovakia.  Dlhé roky sa Slovensko snaží, žiaľ zatiaľ nie veľmi úspešne, vybudovať si svoj imidž a značku v zahraničí. Využívame rôzne promo kampane, prezentácie, reklamné stratégie, lenže v mori konkurencie, ktorá dnes existuje ako v regióne tak i vo svete, sme sa nedokázali presadiť a dostatočne zaujať zahraničné publikum. A to ani natoľko, aby nás rozoznali od Slovincov či nedajbože registrovali neexistenciu Československa.

Chceme sa profilovať ako krajina inovácií, krajina s technologickým potenciálom, ako miesto, kde žijú usilovní a šikovní ľudia. Realita je však taká, že až na pár lastovičiek, akými sú notoricky známe značky ESET či Sygic, sme skôr krajinou výrobných hál, montážnych liniek či call centier, kde zahraničné podniky outsourcovali  menej sofistikovanú prácu, lebo pomer cena-výkon takýchto prevádzok u nás a v Nemecku, vo Francúzsku či v USA je od seba vzdialený asi ako Záhorská Ves od Novej Sedlice. A tak u nás vyrástli obrovské výrobné závody typu Volkswagenu, PSA, Kia či Samsungu, ktorých výskumné centrá zostali pekne strážené v materských krajinách a pre Slovensko priniesli pramálo vitálnych inovačno-technologických projektov, kde by mladí odborníci našli uplatnenie. Nečudo potom, že väčšina z nich odchádza do zahraničia. Ale nie o tom som chcela.

Pýtam sa, načo investovať do megakampane propagácie Slovenska? Nahrávať n-té video zobrazujúce krásu Tatier, Dóm Sv. Alžbety pri západe slnka a vysvietený Carlton? Stavať dvojmiliónové slovenské domy na svetových výstavách či olympiádach, kde behajú hostesky v krojoch a púšťajú sa ľudovky… Slovákom, ktorí sa tam prídu pozrieť (a vypiť si, všakže)? Možno stačí len dobudovať AeroMobil. A Klein s Vaculíkom túto prácu spravia za nás. K dnešnému dňu dokázali zaujať na technológie orientovaných odborníkov i celosvetovú verejnosť. Ako píše Simon Anholt, nation-brandingový guru a otec konceptu značky krajiny, zahraničné publikum najlepšie zaujmete niečím novátorským a zároveň zaujímavým. A máločo je tak pútavé, trendy a sexy zároveň ako lietajúce auto. AeroMobil je skrátka  brandingová bomba, taký boost čo sa na Facebooku ani kúpiť nedá. Správa o úspešnom teste prototypu lietajúceho auta obletela celý svet. Senzačné správy a články o AeroMobile s nadpismi Incredible flying car či Future will be here sa objavili na BBC, CNN či NY Times. Opäť a raz sa potvrdilo porekadlo, že dobré sa chváli samo. Len samotné promo video Kleinovho modelu AeroMobilu 3.0 videlo na Youtube do dnešného dňa 9 miliónov ľudí. A to nepočítam desiatky videí o slovenskom lietajúcom aute od ostatných užívateľov, ktoré majú každé státisíce videní. Pre porovnanie, posledné propagačné video o Slovensku z dielne SACR má menej ako 800 tisíc zhliadnutí. A to ani nie je zle natočené (moji zahraniční študenti vždy híkajú nad rysom a medveďom, slovenským vybehne slzička, zimomriavky máme všetci), len skrátka neprinieslo očakávaný efekt.

Nedávno sa vláda rozhodla pomôcť projektu AeroMobilu štátnou dotáciou v hodnote takmer 6 miliónov eur. V podstate každý Slovák prispel do výstavby lietajúceho auta svojím eurom. Je to ušľachtilá myšlienka, i keď nikto sa nás nepýtal či také niečo chceme. Jedná sa o nenávratné prostriedky, za ktoré štát neočakáva žiadnu protihodnotu. Dá sa polemizovať o tom, že takýto krok je netransparentný a pre Slovensko nevýhodný. Kritike možno podrobiť hneď aj celú inovačnú politiku štátu, ani nitka na nej nemusí zostať suchá. Ale možno práve tento krok štátu nebol až taký krok vedľa ako sme zvyknutí.

V minulosti sa viaceré krajiny úspešne zviditeľnili technologickými inováciami ako napríklad Skype v Estónsku či Nokia vo Fínsku. Tieto podniky neboli priamo podporované štátom, ale boli sladkým – a zaslúženým – ovocím úspechu zodpovednej a kontinuálnej politiky vlády v oblasti výskumu a inovácií. Na druhej stane, slovenský AeroMobil je spontánnym projektom, ktorý si vymohol u ministra školstva dotáciu. Prevzali sme na seba riziko, ale ak AeroMobil uspeje, prínosy pre Slovensko budú mnohonásobne vyššie a štátna dotácia sa na dlhé obdobie stane najlepšou investíciou do technologického projektu. Lietajúce auto sa možno stane zdrojom inšpirácie pre celú nadchádzajúcu generáciu slovenských inžinierov a technikov, bude inovačným impulzom, ktorý Slovensko tak potrebuje. A v neposlednom rade, toto lietajúce čudo dostane Slovensko na mapu sveta. A potom sa bude dať propagovať, púšťať videá a ľudovky, lebo konečne možno bude komu. Milý Juraj, milý Štefan, držím palce AeroMobilu a rada prispejem svojim eurom k jeho úspechu. Bolo by však fajn, keby sme sa nemuseli spoliehať na riskantné náhody, ale mohli, rovnako ako Fíni či Estónci, dlhodobo profitovať z koncepčnej inovačnej politiky štátu.

Teraz najčítanejšie