BLOG
Katarína Dimitrova
Katarína Dimitrova
626

Zachovajme svet jednoduchý, prosím.

Majstrovstvá sveta v atletike na pozadí milovaného Londýna očami amatérskej komplikovanej diváčky.

Atletika je právom považovaná za kráľovnú všetkých športov. Dovoľuje jednotlivcom vyniknúť v zdanlivo jednoduchých úkonoch. Behať dopredu, skákať rôznymi smermi, hádzať rôznymi predmetmi, či nebodaj chodiť, vieme všetci. Mnohí atléti tieto činnosti ovládajú v svižnom tempe, elegantne a so šarmom. Mnohí nie. Všetci však týmto jednoduchým činnostiam venujú dlhé roky driny a odriekania, aby vyčistili techniku, prehĺbili poznanie jednotlivých disciplín, vybojovali v sebe zopár bitiek a nastavili svoj mozog na vážne boje o titul. Psychika je sviňa a zdá sa byť zásadnou komplikáciou v dráhach na tartane.

Analógie sa ponúkajú v bežnom živote každého z nás. Práca, rodina, vzťahy, pracovné vzťahy, pracovno-rodinné vzťahy a problémy. Ťažké boje vedieme mnohí, mnohí to majú podľa nás jednoduchšie, iným sa neodvážime závidieť. Nikto z nás to nikdy netrénoval pod vedením skúsených trénerov a stále častejšie pritom počúvam, o čo jednoduchšie žili naši predkovia a o čo komplikovanejšie to dnes máme my. Nedá sa ubrániť dojmu, že sme s vývojom doby síce získali veľa možností sebarealizácie a sebarozvoja, no žiadaný efekt sa nedostavuje. Naše životy sú komplikované a zložité a ťažké. Nestíhame držať krok s technikou, nedostatočne sa o seba staráme a následne chorľavieme, poniektorí si dovolia umrieť, svojich blízkych alebo vzdialených príbuzných navštevujeme zriedka, nemáme čas na deti a ich výchovu. Je možné, že možnosti spôsobujú komplikácie? Ak áno, čo s tým? Zakázať? Ignorovať? Konzervovať? Ponúka sa inšpirácia práve atletikou.

Tém, ktoré atletická federácia rieši, je neúrekom. Jednou z nich ženskosť, presnejšie miera ženskosti. Caster Semenya má zdravotnú poruchu, ktorá spôsobuje, že v jej tele koluje niekoľkonásobne viac testosterónu, ako by malo. Ostatné atlétky tak nemajú prirodzene šancu. Kým bola Caster ojedinelá ukážka na tratiach, nesťažovali sa. Od roku 2009 však podobných ukážok zdravotných porúch pribúda a ženám táto nerovnosť začína prirodzene liezť na nervy. Federácia s tým zákonite musí niečo robiť, pretože nespokojné ženy si vedia presadiť svoje. Právo voliť alebo pracovať a nielen rodiť, sú toho dôkazom. Kým to bolo jednoduché, stačila vzorka slín alebo vlasov, genetický rozbor a výsledný sex pas, ktorý oprávňoval ženu štartovať vo svojej kategórii. Dnes, v časoch zdravotných porúch, sa uvažuje o stanovení prípustnej hladiny testosterónu. Jednoduché ako facka. Nielen mňa zaujíma, ako také určovanie ideálnej hladiny testosterónu prebieha. Stačí vyzerať ako žena? Budú medzi sebou podozrivo vyzerajúce ženy súťažiť v typicky pánskej hre "Kto ďalej dočúra" ? Alebo opäť nastúpi veda, laboratória a odbery vzoriek? Atletická federácia schvaľuje nastavenie procesov, treba si počkať na výsledok, sme sa okrem iného dozvedeli od sympatického Angličana z  patričnej komisie. Pripomenul mi snaživého manažéra v dynamicky sa rozvíjajúcej firme, ktorá sa snaží vytvárať a optimalizovať svoje procesy, aby zvýšili efektivitu, ergo, aby biznis fachal a aby boli všetci, hlavne zamestnanci, spokojní. Veľmi jednoduché, že? Mne obyčajnej počtárke, ktorá berie do úvahy nemožnosť diskriminácie na základe zdravotnej poruchy a zároveň chápe riziká podávania hormónov, z toho vychádza, že by mali vytvoriť špeciálnu kategóriu. A aj pre ostatné zdravotné poruchy. A zohľadniť nielen poruchy, ale aj vek, dĺžku chodidla a suchosť kože. Nech je pretek jednoduchý a dôstojný pre každého. Aj ten týpek, čo sa pred rozbehom preukázateľne vyvracal pred lekárom zo zdravotných dôvodov, dostal svoju šancu. Vychutnal si svoj beh v siedmej dráhe pred celým štadiónom úplne sám. Krásne, čisté, jednoduché, elegantné rozhodnutie komisie, že? Podobne ako novinka, o ktorej sa vážne uvažuje do budúceho roka. Síce to už bolo pár krát na stole a naozaj sa o tom vedie vážna diskusia, zvažujú sa všetky námietky a protinávrhy, no proti všetkým stojí prípad straty bronzovej medaily vďaka číslu na chrbte. Presnejšie, vďaka číslu, pripevnenému obyčajnými, predpotopnými, zastaralými zicherkami. Skokanka skočila do piesku dosť ďaleko, no číslo nezodpovedne pripevnené len spínacími špendlíkmi sa do piesku zaborilo o niečo bližšie a pár centimetrov vo výsledku ubralo, čím došlo k poškodeniu záujmov dotyčnej. Komisia po zasadnutí pripustila, že v budúcom roku sa budú čísla prilepovať. Už vidím, ako sa tie prilepené čísla odlepujú, pretekári nadávajú a patrične nervne ich pre ukľudnenie uhládzajú a ako to nepomáha a tí menej stresu odolní strácajú medaily. V ďalšej sezóne sa do hry dostane suchý zips, aby po sťažnostiach pretekárov na vyšší odpor vzduchu, prešli k starým dobrým zicherkám. Mne by sa páčilo permanentné tetovanie a možno by si tie čísla mohli vytetovať na predlaktie. Ak by to bolo z nejakého dôvodu neprípustné, môžu skúsiť presadiť predkolenie.

Možno to bude znieť čudne, ale naozaj verím v jednoduchosť a čistotu tohto kráľovského športu. Nie kvôli federácii a komisiám, ktoré musia riešiť problémy jednotlivcov a aplikovať ich formou pravidiel, ale kvôli jednotlivcom a ich príkladom. Usain Bolt je jedným z nich. Žiarivý a neochvejný. Pán pánov, kráľ kráľov, Showman Prirodzený celým menom. Šprintér, akého na celej planéte nenájdete. Z päťdesiatich štartov nevyhral asi šesťkrát. Dokonalé telo atléta doplnené o povahu bodrého medvedíka. Aj cez obrazovku máte chuť sa ho dotknúť. Prisľúbil svoju poslednú účasť na svetovom podujatí a aj keď tesnotesne prehral a vo finále dobehol až tretí, dané slovo zatiaľ neodvolal. Svoju veľkosť potvrdzuje práve tým, že chápe jednoduché počty atletických bohov, ktorí mu vypočítali a zaručili slávu správne načasovaným odchodom. Podobne chlapsky čisto končí aj Mohamed Farah a je nemožné si nevšimnúť, že aj on svoj posledný štart nevyhral. Relatívne. Druhé miesto v behu, v ktorom sa proti vám spolčia traja etiópski bežci, len aby vám to ukázali, nie je vôbec na zahodenie. Farah vie svoje a atletickí bohovia ho posúvajú inam. Tak ako celý atletický svet, v ktorom veľmi "šokujúco" chýba Slovensko. Našim bratom Čechom sa na majstrovstvách darilo a priznávam, že som Báre Špotákovej vo finále srdečne fandila a použila som každé fanúšikovské woodoo, aké poznám. Od potlesku, cez pokriky, po "To nedá" na jej súperky. Oštepu prosto kraľujú Česi, muži mne neznámi získali hneď dve medaily, striebornú a bronzovú. Desaťbojár Helcelet mi dvíhal adrenalín dva dni a nakoniec sa prebojoval na ôsmu priečku. Uznanlivo smekám. Holuša pred rozbehmi prehĺtal vzduch a čudne poskakoval, čím efektívne doplnil moje čáry-máry a moje sympatie si získala aj bežkyňa cez prekážky, ktorej meno si teraz nevybavím. Nesmiem zabudnúť na výškarku Hrubú, ktorá je veľkým prísľubom pre českú výpravu a vďaka ktorej mi napadlo, že všetci tí organizátori, ktorí tam len tak posedávali, by mohli v rámci zlučovania funkcií, pôsobiť ako príležitostní "utešovači". Ženský skok do výšky bol vo finále tak vyrovnaný a kvalitný, že každá jedna, ktorá pokazila si zaslúžila povzbudivé objatie. Mohlo by to byť mätúce, uznávam. Mnohí by za jednoduchým objatím hľadali komplikované pozadie, viem. Hlavne ak by sa o objatie s polonahým desaťbojárom spustila bitka medzi dámami v strednom veku. Sama by som sa možno dobrovoľne prihlásila k organizačnej zložke v tejto príťažlivej disciplíne.  A aj preto volám po zachovaní jednoduchosti.

Maskot-ježko moje volanie vypočul najpovolanejšie. V jednom nestráženom okamihu využil pieskové doskočisko najprirodzenejším možným spôsobom. Zohnal vedierko, lopatku, hrabličky, sediacim organizátorom šlohol slnečník, zapichol ho do piesku a spolu s neposedným dieťaťom z publika spolu piekli bábovky a stavali veže s heslom "Keep it simple." A čo vy? Aký jednoduchý bol váš týždeň?

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|