Zakázal súd prevádzky v Starom Meste po 22:00? Blbosť

Najprv fakty

Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Staré Mesto prostredníctvom nikým nepodpísanej správy oznámil, že mu bol „doručený rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 3. decembra 2014, týkajúce sa prevádzkovej doby gastroprevádzok po 22.00 hodine.“ Paragrafy 7, 8 a 9 Všeobecne záväzného nariadenia č. 2/2013 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb, ktoré umožňovali individuálne posudzovanie osobitnej prevádzkovej doby pre gastropodniky a  terasy, nie sú v súlade so zákonom. Fakt.

„Staré Mesto musí rešpektovať toto rozhodnutie, proti ktorému nie je možné odvolanie a momentálne čaká na právoplatnosť rozsudku.“ Dodajme, že nebude musieť čakať dlho, pretože „doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný“ (§ 159 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku – OSP). Druhým účastníkom konania bola okresná prokuratúra. Ak bol rozsudok doručený aj jej, je právoplatný. Fakt.

Ak súd rozhodne, že medzi niektorými ustanoveniami všeobecne záväzného nariadenia (VZN) a zákonom je nesúlad, strácajú tieto ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Ak mestská časť neuvedie VZN do súladu so zákonom, stratia tieto ustanovenia po šiestich mesiacoch aj platnosť (§ 250zfa ods. 5 OSP). Aby nevznikli nejaké falošné nádeje, že to znamená šesťmesačný odklad, treba dodať, že aby úrad mohol podľa nejakého ustanovenia právneho predpisu postupovať, musí byť nielen platné, ale aj účinné. Fakt.

A teraz výklad faktov.

Staré Mesto vs. Najvyšší a Ústavný súd

Staromestský úrad tvrdí, že „v praxi to znamená, že pre prevádzky bude platiť všeobecná prevádzková doba so záverečnou o 22,00 hodine“. To už nie je fakt, ale právny názor mestskej časti. Na prvý pohľad to tak naozaj vyzerá. VZN stanovuje všeobecnú prevádzkovú dobu do 22:00. Teraz z VZN vypadli ustanovenia, ktoré umožňovali samospráve prevádzkovú dobu na žiadosť podnikateľov individuálne predĺžiť. Čiže aj doterajšie predĺženia odsúhlasené samosprávou na základe ustanovení VZN, ktoré súd označil za protizákonné, by mali skončiť a všetky prevádzky by mali mať záverečnú o 22:00. Môže to znieť logicky, ale nie je to také jasné.

Jednoznačným a nespochybniteľným dôsledkom straty účinnosti spomínaných ustanovení VZN je, že ak by niekto teraz požiadal samosprávu o predĺženie prevádzkových hodín, samospráva by mu to nemohla odsúhlasiť, pretože by taký postup nemal oporu v účinných ustanoveniach VZN. Neznamená to však, že označením týchto ustanovení VZN za nezákonné a stratou ich účinnosti automaticky zanikajú aj oprávnenia podnikateľov prevádzkovať svoje prevádzky s dlhšou prevádzkovou dobou, ktorá im bola odsúhlasená v súlade s vtedy platným a účinným znením VZN. Veď ak súd označí územný plán za nezákonný, neznamená to automaticky, že stratia platnosť aj všetky územné rozhodnutia, ktoré boli vydané na jeho základe.

Najvyšší súd má na túto otázku pomerne jasný názor: „Časová platnosť právnej normy – Právne vzťahy, ktoré vznikli v čase platnosti a účinnosti zmeneného alebo zrušeného právneho predpisu, sa naďalej spravujú týmto právnym predpisom, ak novší právny predpis neustanovuje inak“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. marca 2014, sp. zn. 8 Sž 28/2012 – Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2015). A vychádza pritom z ústavných princípov dlhodobo uplatňovaných v rozhodovacej činnosti súdov a majúcich oporu v náleze Ústavného súdu SR z roku 1996: „V ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia“ (PL ÚS 36/95, nález ÚS SR uverejnený pod č. 131/96 Zbierky nálezov a uznesení).

V našom prípade to znamená, že ak podnikatelia v súlade s platným a účinným znením VZN získali oprávnenie prevádzkovať svoje prevádzky aj po 22:00 hod, nemôžu o toto svoje právo a právom chránený záujem prísť iba samotným zrušením príslušných ustanovení VZN. Lebo by to znamenalo, že právne vzťahy, ktoré vznikli v čase platnosti a účinnosti zrušených ustanovení VZN, sa už nespravujú týmito ustanoveniami, hoci žiadny novší právny predpis neustanovil inak (rozpor s názorom Najvyššieho súdu). A zároveň by išlo o istý druh retroaktivity, lebo by boli sklamaní vo svojej dôvere v platný a účinný právny predpis, na základe ktorého získali isté oprávnenie, a toto oprávnenie by im bolo odňaté spôsobom vyvolávajúcim dojem, že príslušné ustanovenia VZN, ktoré im to umožňovali, vlastne nikdy neboli účinné (rozpor s nálezom Ústavného súdu).

Môžu byť predĺžené prevádzkové hodiny zrušené?

Môžu. Ale nie takým spôsobom, že sa budeme tváriť, že v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu o VZN prestali existovať. Do úvahy prichádzajú dva možné spôsoby.

1. Staromestské zastupiteľstvo príjme nové VZN o pravidlách času predaja a prevádzky a ustanoví, že doterajšie rozhodnutia o dlhších prevádzkových hodinách vydané na základe protizákonných ustanovení doterajšieho VZN, strácajú platnosť. Potom by platilo, že novší právny predpis ustanovil inak.
2. Prokuratúra podá protesty proti rozhodnutiam o predĺženej prevádzkovej dobe. Staré Mesto protestom nevyhovie. Keďže rozhodnutím Najvyššieho súdu prišiel starosta o právomoc predlžovať prevádzkové hodiny, z logiky veci vyplýva, že prišiel aj o právomoc takéto rozhodnutia rušiť. Prokurátor sa následne obráti na súd so správnou žalobou a súd tieto rozhodnutia zruší.

Každý iný postup by bol právne sporný a napadnuteľný. Keby som bol podnikateľ a mestská časť by mi chcela dať pokutu za to, že mám prevádzku otvorenú po 22:00, tak by som nezaplatil a súdil sa s ňou. Vzhľadom na citované názory Najvyššieho súdu a Ústavného súdu som presvedčený, že by som ten spor vyhral.

Apropo pokuty

Najvyšší súd predsa nerozhodol, že samospráva musí pokutovať podnikateľov, ak budú mať otvorené po desiatej. Ak by som sa aj v celej vyššie uvedenej argumentácii mýlil, rozhodnutia o predlženej dobe by už neplatili a mestská časť by mala právo pokutovať všetkých, ktorí budú mať otvorené po desiatej,  mala by aj tú drzosť, aby to urobila?

Toto maslo je totiž komplet na hlave staromestskej samosprávy. Samospráva schválila VZN, ktorého časti sa ukázali ako protizákonné. Samospráva odmietla vyhovieť protestu prokuratúry, ktorá ju na to upozornila. Samospráva nevyriešila hroziace problém predtým, ako súdy definitívne rozhodli. A teraz by za problém, ktorý spôsobila samospráva, mali byť postihnutí podnikatelia, ktorí oprávnenie mať svoje prevádzky otvorené aj po 22:00 získali v súlade s vtedy platným právnym stavom a v dobrej viere?

Každý cent pokuty za nedodržanie všeobecnej prevádzkovej doby (do 22:00) v čase, ktorý majú prevádzky odsúhlasený predchádzajúcimi rozhodnutiami, by bol hlboko nemorálny a v rozpore s dobrými mravmi.

Bez ohľadu na to, aký máme právny názor na dôsledky rozhodnutia Najvyššieho súdu, úplne stačí, ak sa zhodneme, že samospráva nebude nikoho pokutovať za to, ak bude mať otvorenú prevádzku v čase, ktorý mu bol v minulosti odsúhlasený. A nebudeme sa tváriť, že takéto prevádzky musí samospráva pokutovať. Nemusí. A ak majú jej predstavitelia v sebe čo i len štipku cti, tak ani nebude.

Z lopaty dolu

Staromestský úrad nezverejnil rozsudok Najvyššieho súdu, iba správu o ňom. V správe zabudol uviesť, kedy Najvyšší súd rozhodol. Môže to síce byť len nedopatrením, ale nemusí. Vyhlásenia rozsudkov sú totiž vždy verejné. Pojednávania Najvyššieho súdu sú zverejnené na jeho webstránke a túto jeseň Najvyšší súd rozhodoval o žalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I. proti mestskej časti Bratislava – Staré Mesto iba jeden raz – 26. októbra 2015. Ak tam zástupca mestskej časti bol, dozvedel sa, ako Najvyšší súd rozhodol. Ak tam nikto z mestskej časti nebol, tak je to hrubá chyba – a opäť na strane mestskej časti.

Už 26. októbra bolo verejne vyhlásené rozhodnutie Najvyššieho súdu, že niektoré ustanovenia predmetného VZN sú protizákonné. Disponujúc touto informáciou, by sa každá zodpovedná samospráva pokúsila problém čo najskôr vyriešiť. Na decembrovom zasadnutí mohlo staromestské zastupiteľstvo VZN zmeniť alebo prijať nové.

Starosta Radoslav Števčík síce v novembri prišiel s návrhom VZN, ale informácia, že Najvyšší súd už rozhodol v dôvodovej správe chýbala. Starostov návrh riešil prevádzkovú dobu rozdelením mestskej časti na zóny s rôznymi otváracími hodinami. To by síce nebolo protizákonné rovnakým spôsobom ako doterajšie VZN, ale pre niektoré prevádzky by to zrejme bolo likvidačné. Podnikatelia sa proti návrhu vzbúrili, starosta ho stiahol a dva dni pred Štedrým dňom sme sa všetci dozvedeli, že Najvyšší súd už rozhodol. Informácie, že zrejme rozhodol už pred dvoma mesiacmi, sme boli pre istotu ušetrení.

Týmto nezodpovedným konaním však celý problém definitívne prestáva byť maslom na hlave iba predchádzajúceho vedenia samosprávy a predchádzajúceho zastupiteľstva, ale to maslo sa  pekne rozteká aj po hlave súčasného starostu.

Ak sa včera prevádzkovatelia vystrašili, že vedenie mestskej časti ich má pekne na lopate, lebo buď pristúpia na nejakú verziu starostom navrhnutej zonácie, alebo budú musieť všetci pod hrozbou pokút zatvárať svoje prevádzky už o desiatej, myslím, že z tej lopaty môžu pokojne zasa zliezť. Vôbec to nie je také beznádejné, ako sa nám to decentne dávkované informácie zo staromestského úradu snažia nahovoriť.

(Autor je poslancom Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto.)