Základný príjem alebo koláče bez práce ?

V súčasnosti sa mnohí ekonómovia a politici usilujú o paradigmatickú zmenu. Zasadzujú sa o zavedenie základného príjmu pre všetky vrstvy obyvateľstva. Tento by nebol viazaný na nič, iba na našu existenciu.

Táto myšlienka má mnoho zástancov na všetkých stranách politického spektra. Ľavičiari v nej vidia realizáciu starej-známej beztriednej spoločnosti; liberáli splnenie svojho dávneho sna o bezmedznej slobode ľudského indivídua; konzervatívci návrat ku klasickému modelu rodiny s pracujúcim otcom a matkou starajúcou sa o deti. Podnikatelia zase majú pred očami kontinuálnu štátnu podporu spotreby, teda zaručenie, ba zlepšenie odbytových možností pre svoje výrobky a služby.

Niektorí zástancovia základného príjmu ho chcú vo výške 600 eur na mesiac pre každého obyvateľa, iní majú pred očami dokonca 1000 eur, ďalší – vo Švajčiarsku, kde sa 5. júna 2016 koná o základom príjme referendum – dokonca 2500 švajčiarskych frankov pre každého dospelého a dodatočných 650 švajčiarskych frankov pre každé nedospelé dieťa.

Podľa redaktora nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung Sebastiana Baltzera majú viac-menej spoločnú predstavu, že základný príjem by sa mal vyplácať jednotlivému obyvateľovi, a nie rodinám či domácnostiam, že by sa mal vyplácať nezávisle od iných príjmov, a že by sa mal vyplácať nezávisle od ochoty príjemcu vykonávať akúkoľvek prácu.

Že nejde o fantazmagóriu uletených sociálnych inžinierov, svedčia referendum vo Švajčiarsku a pilotný projekt vo Fínsku.

Švajčiari rozhodnú, či svetlo sveta uzrie radikálna zmena ich sociálneho systému. Každý dospelý obyvateľ by mal mať na konte mesačne minimálne 2500 švajčiarskych frankov a na nedospelé dieťa by mu štát poukázal ďalších 650 švajčiarskych frankov. Ak však Švajčiar alebo Švajčiarka zarába viac ako 2500 švajčiarskych frankov, nedostali by nič. Ak menej, štát by im navýšil príjem na 2500 švajčiarskych frankov. Teoreticky by mohli prestať pracovať, a mať tak nárok na základný príjem. Zrušili by sa všetky sociálne dávky vrátane dôchodku, pretože by boli zahrnuté v základnom príjme. Cieľom je podľa jedného z iniciátorov referenda Daniela Häniho, ako uviedol v denníku Neue Zuercher Zeitung, „poskytnúť celému obyvateľstvu dôstojné bytie a účasť na verejnom živote“. Dôležitým vedľajším efektom by bola skutočnosť, že štát by mal menej možností zasahovať do života občanov a znížili by sa jeho náklady na kontrolu poskytovania dávok a ich administratívu. Človek by sa podľa Häniho mohol slobodne rozhodnúť, či bude pracovať a ako bude pracovať a v ktorej firme. Vznikol by tak „voľný pracovný trh“, na ktorom by participovali iba tí, čo naozaj chcú. Daniel Häni je presvedčený, že by to viedlo k inováciám a lepšej kvalite odvedenej práce, pretože ľudia by robili iba to, čo ich naozaj baví a v čom sa vyznajú.

Ohľadom konkrétneho financovania základného príjmu iniciátori referenda lapidárne navrhujú: „Zákon stanovuje najmä financovanie a výšku základného príjmu“. Daniel Häni uvádza všeobecne: „Nejde o vreckovú kalkulačku, ale o to, ako zmýšľam o svojich blížnych. Či sú mojimi nepriateľmi, voči ktorým sa presadím kalkulačkou a lakťami, aby sa mi vodilo lepšie. Treba zvážiť, že ide o mojich spoluobčanov, z ktorých žijem, ktorí pre mňa pracujú. A práve toto uvedomenie by sme chceli referendom podnietiť.“

Fínsky pilotný projekt základného príjmu sa opiera o premisu, že štát a jeho prerozdeľovacie sociálne systémy by sa utiahli do úzadia, pričom by vzrástla sloboda jednotlivca.

Podľa profesora Olliho Kangasa, ako ho cituje nemecká rozhlasová stanica Deutschlandfunk, zostáva nevyriešený jeden základný problém: „Nevieme, ako sa ľudia budú správať. Závisí to od obrazu o človeku. Pre predstavu o nás ako takých je práca mimoriadne dôležitá. Keď si však myslíme, že ľudia sú principiálne leniví, tak by potom omnoho menej pracovali a projekt základného príjmu by bol pre nás omnoho drahší, ako je súčasný sociálny systém“.

Fíni pritom uvažujú o základnom príjme realistickejšie, ako iniciátori švajčiarskeho referenda. Dňa 30. marca 2016 predložila osobitná pracovná skupina fínskej sociálnej poisťovne KELA predbežnú správu o základnom príjme. Do polovice novembra 2016 má predložiť konečnú správu, akým spôsobom by sa tento projekt mohol zrealizovať. Člen pracovnej skupiny, profesor Pertti Honkanen, sa podľa Neue Zuercher Zeitung domnieva, že najpravdepodobnejšou je verzia čiastočného základného príjmu vo výške 550 eur až 800 eur mesačne pre dospelú osobu. Týmto by sa nahradila podpora v nezamestnanosti a/alebo sociálna pomoc. Všeobsiahly základný príjem, ktorý by nahradil všetky jestvujúce sociálne dávky a ktorý by musel mať výšku okolo 1500 eur, by bol podľa profesora Honkanena na jednej strane pridrahý a na strane druhej by sa musel financovať zvýšením už beztak vysokej dane z príjmu vo Fínsku.

Do pilotného projektu by Fíni chceli zapojiť približne 10 000 testovacích osôb z dvoch skupín obyvateľstva. Prvá by bola prierezom fínskeho obyvateľstva, druhá by mala ťažisko v cieľových skupinách, pre ktoré by základný príjem bol obzvlášť dôležitý. Cieľom experimentu je podľa profesora Kangasa, aby politici získali informácie o tom, aký dopad by mal čiastočný príjem na správanie sa jednotlivca a väčšieho spoločenstva. Potom by mohli nastaviť parametre (čiastočného) základného príjmu tak, aby sa ním zvýšili podnety pre včlenenie nezamestnaných na pracovný trh a odstránili prípady chudoby. Profesor Honkanen sa domnieva, že fínska vláda chce verejnosti prezentovať výsledky realizácie pilotného projektu najneskôr v roku 2019, pred všeobecnými parlamentnými voľbami.

Súčasné debaty o základom príjme sú podľa redaktora Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung Rainera Hanka výsledkom strachu – strachu pred tým, že počítače nám, ľuďom, zoberú prácu raz a navždy. Všeobecne známa je štúdia dvoch vedcov Oxfordskej univerzity, Carla Freya a Michaela Osborna z roku 2013, podľa ktorej v dôsledku automatizácie a digitalizácie sa takmer každé druhé pracovné miesto môže stať v budúcnosti zbytočným.

Všeobsiahly, univerzálny základný príjem by bol zásadným krokom k oddeleniu práce od zárobku. Ide o však o víziu, ktorej uskutočniteľnosť je vo hviezdach. Nevyriešeným problémom naďalej zostáva, kto a ako by ho financoval. Čiastočný základný príjem opierajúci sa o fundované hospodársko-sociálne štúdie by mohol mať väčšiu pravdepodobnosť realizácie. Jeho zavedenie je takisto spojené s mnohými nevyriešenými realizačnými otázkami.

Takže, ako sa zdá, v blízkej budúcnosti budeme jesť svoj chlieb v pote svojej tváre a koláče nebudú bez práce.

Príslovečná biblická „krajina, ktorá oplýva mliekom a medom“, sa odkladá na pozajtra.

(Autor pracuje v Európskej komisii. Príspevok vyjadruje jeho osobný postoj.)